Karneades z Kyrény

Karneades z Kyrény alebo Karneadés z Kyrény (asi 214/213 pred Kr., Kyréné – 129/128 pred Kr., Atény) bol starogrécky filozof, predstaviteľ tzv. novej (podľa inej klasifikácie strednej) Akadémie, na ktorej čele stál v rokoch 164/60 – 137/6.

V roku 156/155 prišiel do Ríma s diplomatickým poslaním spoločne so stoikom Diogenom zo Seleukeie a s peripatetikom Kritolaom. Svoj pobyt využili títo filozofi na popularizáciu filozofických myšlienok medzi mladými Rimanmi. Ukážku svojej filozofickej metódy predviedol Karneades v Ríme tým spôsobom, že jeden deň hovoril v prospech spravodlivosti, druhý deň proti nej. V starobe oslepol a vzdal sa vedenia školy.

Karneades bol majstrom v polemike a kritike. Vyvracal najmä názory stoika Chrysippa a v tejto suvislosti o sebe s humorom vravel: „Keby nebolo Chrysippa, nebolo by ani mňa.“ (Obmena známej vety, vyjadrujúcej Chrysippove zásluhy o stou.) Karneades pokračoval v skeptickej línii, začatej v Akadémii Arkesilaom. Podal prenikavú kritiku možností poznania, najmä ostro polemizoval proti stoickému kritériu pravdy, tzv. kataleptickej predstave". Karneades sám považoval pravdu za nepoznateľnú a odporúčal uspokojovať sa, najmä pre oblasť konania, s pravdepodobnosťou. Ostrej kritike podrobil aj stoickú teológiu (dôkazy o existencii bohov) a etiku.

Svoje filozofické názory literárne nezaznamenal; urobili to jeho žiaci, najmä Kleitomachos. Najpočetnejšie správy o Karneadovom učení sa zachovali u Cicera a Sexta Empirika.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karneades z Kyrény

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tento článok týkajúci sa filozofa je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.