[go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

Konodonty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Konodonty

Rekonštrukcia vzhľadu konodonta.
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
konodonty
Eichenberg, 1930
Synonymá
Conodontia, Conodontophora
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Zvyšky konodontov z vrstiev Deer Valley súvrstvia Mauch Chunk.

Konodonty (lat. Conodonta, Conodontophorida) alebo [ak sa klasifikujú ako podkmeň chordátov, tak aj:] konodontochordáty (lat. Conodontochordata) sú vyhynutý taxón (obyčajne trieda) morských organizmov s tradične sporným systematickým zaradením. Dnes (cca. 2023) sa zaraďuje v rámci stavovcov do bezčeľustnatcov ako sesterská skupina kruhoústnic (Cyclostomata) v najužšom zmysle.

Existujú tri rôzne široké definície taxónu konodonta/konodontochordáty; podrobnosti pozri nižšie.

Konodonty žili od kambria po vrchný trias (pred asi 542 až 200 miliónmi rokov). Kondontové telieska sú dôležitou indexovou (mikro-)fosíliou.

Význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhú dobu boli známe iba ako mikroskopické fosfatizované zvyšky zubov, známe ako konodontové telieska, pozostatky mäkkých častí týchto organizmov sú veľmi zriedkavé (známe iba z dvoch lokalít Južnej Afriky a Škótska). Konodonty, predovšetkým konodontové telieska sú významné zo stratigrafického hľadiska.

Konodontové telieska sú úspešne používané pri zisťovaní teplotnej alterácie usadených hornín. Používa sa tzv. farebný alteračný index (colour alteration index – CAI). Jeho podstatou je fakt, že na základe zmien farieb konodontov od svetlo jantárovej po čiernu možno odlíšiť teplotné postihnutie hornín, v ktorých boli fosílie nájdené, zodpovedajú teplotám od 50 – 350 °C.[1]

Stavba tela

[upraviť | upraviť zdroj]

Mali úzke a dlhé telo (väčšinou 3 – 4 cm, zriedkavo do 10 cm). V chvostovej časti sa nachádzala plutva. Najčastejšie nachádzané konodontové telieska majú priemer 0,1 až 2 mm, zriedkavo do 7 mm. Sú to prevažne fosfatické telieska, rôzneho kónické až listovitého tvaru, ktoré tvorili zrejme súčasť ich ústneho aparátu. Konodontové telieska sa získavajú rozpúšťaním sedimentu v kyselinách. Z karbonátov sa získavajú rozpúšťaním v kyseline octovej alebo mravčej. Z kremitých hornín pomocou kyseliny fluorovodíkovej.

Spôsob života

[upraviť | upraviť zdroj]

Konodonty boli morské organizmy, ktorých pozostatky sú nachádzané v najrôznejších prostrediach, od hlbokovodného po plytkovodné.

Dejiny výskumu

[upraviť | upraviť zdroj]

Objavené v Rusku v 40. rokoch 19. storočia paleontológom nemeckého pôvodu Ch. I. Panderom v ordovických horninách okolia Petrohradu, devónskych horninách v Lotyšsku, karbóne okolia Moskvy a Tuly. Po prvýkrát vedecky opísané v roku 1856.[2] Na Slovensku sa ich výskumu venoval ako prvý R. Mock.

Systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Tri definície konodontov

[upraviť | upraviť zdroj]

Tradične sa rozlišujú tri taxóny: Protoconodonta, Paraconodonta a Euconodonta (autorom tohto delenia je Bengtson 1976 [3]) - podrobnejšie pozri nižšie. Taxón konodonty/konodontochordáty môže v závislosti od autora zahŕňať:

  • Protoconodonta + Paraconodonta + Euconodonta, alebo
  • len Paraconodonta + Euconodonta [4][5], alebo
  • len Euconodonta [6][3][7].

Zaradenie v systéme

[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes (stav okolo roku 2023) sa konodonty (Euconodonta) zaraďujú do stavovcov, presnejšie do bezčeľustnatcov ako sesterská skupina kruhoústnic (Cyclostomata) v najužšom zmysle (čiže ako sesterská skupina mihúľ a sliznatiek) [8][9]. Na začiatku 21. storočia (zhruba pred rokom 2020) sa konodonty zaraďovali najčastejšie (a) v rámci stavovcov - bezčeľustnatcov, a to buď tak ako dnes (pozri vyššie) alebo ako sesterský taxón ostrakodermov, (b) alebo sa (najmä Euconodonta) zaraďovali mimo stavovcov ako ich sesterský taxón (presnejšie: ako sesterský taxón črepovcov (Craniata)). Podľa niektorých autorov Protoconodonta patria na úplne iné miesto v systéme než Paraconodonta+Euconodonta, obyčajne sa uvádza, že Protoconodonta patria pod alebo sú sesterskou vetvou taxónu štetinatoústky. [10][11][3][12][13][6][14][15][5][4][16]

Predtým boli bežné aj rozličné iné zaradenia konodontov, napr.:

  • jeden z hlavných taxónov chordátov (klasifikovaný mimo stavovcov) [17],
  • predchodcovia úhorov alebo kruhoústnic.[2]
  • príbuzní sliznatiek [18]
  • taxón patriaci (ako celok) pod alebo úzko príbuzný s týmito taxónmi [14]:
    • ryby v zmysle rybovité stavovce (alebo sesterská skupina tohto taxónu [4])
    • štetinatoústky (pre všetky konodonty, nie len pre Protocondonta)
    • mäkkýše (obyčajne ulitníky alebo červovce)
    • obrúčkavce
    • článkonožce (trilobity alebo kôrovce)
    • chytadlovce
    • mechúrniky
    • rôzne nižšie prvoústovce
    • rasliny

Vnútorná systematika

[upraviť | upraviť zdroj]

Systematika primárne podľa Sweet a Donoghue (A, B... označuje rôzne významy toho istého názvu; / oddeľuje úplné synonymá)[3][7][11][19]:
Conodonta (A):

Podrobnosťami klasifikácie vyšších konodontov sa zaoberá práca Donoghue et al. 2008 [20].


Systematika, ktorá bola uvedená na anglickej wikipédii v taxoboxe v rokoch 2009 - 2017 v hesle Conodont:

  • Protoconodonta
  • Conodonta
    • Paraconodonta
    • Euconodonta
      • Panderodontida
      • Prioniodontida
        • Prioniodinina
        • Ozarkodinina
Fosílie konodontov druhu Manticolepis subrecta z vrchného devónu, Poľsko.


R. J. Aldridge (2005) konodonty (presnejšie Euconodonta) člení takto:[1]

  • rad Proconodontida
  • rad Belodellida
  • rad Protopanderodontida
  • rad Panderodontida
  • rad Prioniodontida
  • rad Prioniodinida
  • rad Ozarkodinida


Matoušek-Trnka 1997 má nasledujúce delenie [17]:
podkmeň konodontochordáty (Conodontochordata) - jediná trieda konodonty (Conodontophorida) :


Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Aldridge, R. J., 2005, Conodonts. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editors), Encyclopedia of Geology. Volume 3. Elsevier, Amsterdam, s. 440 – 448
  2. ↑ a b Makridin, V.L., Barskyj, I.S. (Editori) 1995, Paleontologia i paleoekologia Slovar spravočnik.[nefunkčný odkaz] Nedra, Moskva, s. 166
  3. ↑ a b c d SWEET, W. C, DONOGHUE P. C.J.: Conodonts: Past, present, future. J. Paleont., 75(6), 2001, pp. 1174–1184, najmä S. 1179-1181 [1] Archivované 2019-02-15 na Wayback Machine
  4. ↑ a b c MORRIS, S. C. The fossil record and the early evolution of the Metozoa. In: Nature, vol. 361, 21.1.1993, S. 219-223
  5. ↑ a b LEE et al. Conodont fauna of the Machari Formation (Middle and Upper Cambrian), Yeongweol area, Gangweon Province, Korea. In: Ameghiniana vol.46 no.2 Buenos Aires abr./jun. 2009 [2]
  6. ↑ a b Turner S., Burrow C. J., Schultze H.-P., Blieck A., Reif W.-E.†, Rexroad C. B., Bultynck P. & Nowlan G. S. 2010. — False teeth: conodont-vertebrate phylogenetic relationships revisited. Geodiversitas 32 (4): 545-594 [3]
  7. ↑ a b SWEET, Walter C.. The Conodonta (morphology, taxonomy, paleoecology, and evolutionary history of a long-extinct animal phylum). [s.l.] : Clarendon Press, 1988. 212 s. ISBN 978-0-19-504352-5. S. (najmä Appendix A).
  8. ↑ GEOL431 - Vertebrate Paleobiology [online]. geol.umd.edu, [cit. 2023-06-13]. Dostupné online.
  9. ↑ Jon Mallatt, Vertebrate origins are informed by larval lampreys (ammocoetes): a response to Miyashita et al., 2021, Zoological Journal of the Linnean Society, Volume 197, Issue 2, February 2023, Pages 287–321, https://doi.org/10.1093/zoolinnean/zlac086
  10. ↑ DONOGHUE, P. C. J., KEATING, J. N. Early Vertebrate Evolution. In: Palaeontology, 2014, pp. 1–15 dostupné online
  11. ↑ a b DONOGHUE, P. C. J. et al. Conodont affinity and chordate phylogeny. In: Biol. Rev. (2000),75,pp. 191-251 [4] Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine
  12. ↑ HAARAMO, M.. Mikko's Phylogeny Archive [online]. Helsingin Yliopisto (University of Helsinki), [cit. 2018-06-21]. [5]
  13. ↑ NELSON, Joseph S.; GRANDE, Terry C.; WILSON, Mark V. H.. Fishes of the World. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2016. 707 s. ISBN 978-1-118-34233-6. S. 17.
  14. ↑ a b Blieck, A., Turner, S., Burrow, C. J., Schultze, H. P., Rexroad, C. B., Bultynck, P., Nowlan, G. S., 2010, Fossils, histology, and phylogeny: Why conodonts are not vertebrates. Episodes, 33, 4, s. 234 – 241
  15. ↑ Szaniawski, H. (2002). "New evidence for the protoconodont origin of chaetognaths" (PDF). Acta Palaeontologica Polonica. 47 (3): 405.
  16. ↑ GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. Praha : Academia, 2018. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 237.
  17. ↑ a b MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
  18. ↑ Krejsa - Slavkin 1987, citované in: Nelson 2016
  19. ↑ HAARAMO, M.. Mikko's Phylogeny Archive [online]. Helsingin Yliopisto (University of Helsinki), [cit. 2018-06-21]. [6] (Poznámka: Pozor, v texte je preklep: Namiesto Protoconodontida má byť Proconodontida.)
  20. ↑ DONOGHUE, P. C. J. et al. The interrelationships of ‘complex’ conodonts (Vertebrata). In: Journal of Systematic Palaeontology 6 (2): 119–153[7] Archivované 2017-08-11 na Wayback Machine

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konodonty
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Konodonty&oldid=7927145“