Kotor (mesto v Čiernej Hore)
Natural and Culturo-Historical Region of Kotor* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Štát | Čierna Hora |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | i, ii, iii, iv |
Identifikačné č. | 125 |
Región** | Európa a Severná Amerika |
Súradnice | 42°25′48″S 18°46′12″V / 42,43000°S 18,77000°VSúradnice: 42°25′48″S 18°46′12″V / 42,43000°S 18,77000°V |
História zápisu | |
Zápis | 1979 (3. zasadnutie) |
V ohrození | 1979 – 2003 |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Kotor (sr Котор), taliansky Cattaro, je mesto a prístav v juhozápadnej časti Čiernej Hory. Rozkladá sa v malebnej polohe na samom konci Kotorskej boky, hlbokého zálivu na pobreží Jadranského mora, na úpätí horského masívu Lovćen. Samotné mesto má 974 obyvateľov (s priľahlými osadami 22 601).
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé zmienky o Kotore sú zo 7. storočia, kedy bol dôležitou pevnosťou Byzantskej ríše až do roku 1185. V rokoch 1186 až 1371 bol autonómnym mestom stredovekého Srbska (pod vládou Nemanjićov). Rovnaké postavenie mal i v období vlády chorvátsko-uhorských (1371 – 1384) a bosnianskych kráľov (1384 – 1391). Po krátkom období v rokoch 1391 – 1420, kedy bol samostatnou republikou, sa dostal pod vládu Benátskej republiky. Po jej páde v roku 1797 prešiel pod vládu Rakúska ako súčasť provincie Dalmácie až do roku 1918. Potom sa stal súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (SHS), ktoré bolo v roku 1929 premenované na Juhosláviu. V dobe druhej svetovej vojny bol okupovaný Talianskom (1941 – 1943) a Nemeckom (1943 – 1944). Potom sa stal opäť súčasťou Juhoslávie v rámci republiky Čierna Hora. Od roku 2006 je súčasťou nezávislej Čiernej Hory.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Kotor je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých miest v juhovýchodnej Európe s bohatstvom historických budov. Ako uznanie jeho výnimočnej historickej hodnoty bolo staré mesto Kotor v roku 1979 zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Staré mesto je obklopené stredovekými mestskými hradbami o dĺžke 4,5 km, výške až 20 m a šírke až 15 m, ktoré ho spájajú s pevnosťou sv. Ivana (Tvrdjava sv. Ivan) na strmom kopci nad mestom vo výške 260 m n. m. Mesto je tvorené charakteristickou stredovekou urbanistickou sieťou úzkych uličiek a nepravidelných námestí, s nádhernými kostolmi i palácmi v románskom, gotickom, renesančnom i barokovom slohu.
- Sakrálne stavby:
- pôvodne románska Katedrála svätého Tripuna (Sv. Tripun) – patrón mesta – niekoľkokrát prestavovaná v 12. – 17. storočí najmä kvôli poškodeniam následkom zemetrasenia
- kostol sv. Lukáša (Sv. Luka) z 12. storočia postavený v čase vlády Nemanjićov
- románsky kostol Panny Márie (Sv. Marija Koleđata) – kolegiáta z roku 1221
- románsko-gotický kostol sv. Michała (Sv. Mihovil), postavený na zrúcaninách benediktínskeho kláštora, s maľbami zo 14. storočia a freskami z 15. storočia
- kostol sv. Anny (Sv. Ana) z prelomu 12. – 13. storočia, fresky z 15. storočia
- kostol sv. Pavla (Sv. Pavao) z 13. storočia
- kostol sv. Mikuláša (Sv. Nikola), s početnými vzácnymi ikonami
- kostol sv. Kláry (Sv. Klara), s výnimočne krásnym mramorovým oltárom
- kostol sv. Jozefa (Sv. Josip) s kláštorom františkánov
- kostol Matky Božej od zdravia (Gospa od zdravlja) – v páse mestských hradieb
- paláce:
- brány:
- Morská brána (Morska vrata)
- Južná brána (Vrata od Gurdića) – najstaršia
- Severná brána (Sjeverna vrata) – renesančná
- obytné domy zo 14. – 17. storočia
- hodinová veža zo 16. storočia
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kotor (mesto v Čiernej Hore)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kotor na českej Wikipédii.