[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Kotor (mesto v Čiernej Hore)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Natural and Culturo-Historical Region of Kotor*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Štát Čierna Hora Čierna Hora
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá i, ii, iii, iv
Identifikačné č. 125
Región** Európa a Severná Amerika
Súradnice 42°25′48″S 18°46′12″V / 42,43000°S 18,77000°V / 42.43000; 18.77000Súradnice: 42°25′48″S 18°46′12″V / 42,43000°S 18,77000°V / 42.43000; 18.77000
História zápisu
Zápis 1979  (3. zasadnutie)
V ohrození 1979 – 2003
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Kotor (sr Котор), taliansky Cattaro, je mesto a prístav v juhozápadnej časti Čiernej Hory. Rozkladá sa v malebnej polohe na samom konci Kotorskej boky, hlbokého zálivu na pobreží Jadranského mora, na úpätí horského masívu Lovćen. Samotné mesto má 974 obyvateľov (s priľahlými osadami 22 601).

Prvé zmienky o Kotore sú zo 7. storočia, kedy bol dôležitou pevnosťou Byzantskej ríše až do roku 1185. V rokoch 11861371 bol autonómnym mestom stredovekého Srbska (pod vládou Nemanjićov). Rovnaké postavenie mal i v období vlády chorvátsko-uhorských (1371 – 1384) a bosnianskych kráľov (1384 – 1391). Po krátkom období v rokoch 1391 – 1420, kedy bol samostatnou republikou, sa dostal pod vládu Benátskej republiky. Po jej páde v roku 1797 prešiel pod vládu Rakúska ako súčasť provincie Dalmácie až do roku 1918. Potom sa stal súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (SHS), ktoré bolo v roku 1929 premenované na Juhosláviu. V dobe druhej svetovej vojny bol okupovaný Talianskom (1941 – 1943) a Nemeckom (1943 – 1944). Potom sa stal opäť súčasťou Juhoslávie v rámci republiky Čierna Hora. Od roku 2006 je súčasťou nezávislej Čiernej Hory.

Kostol Matky Božej od zdravia
Kostol sv. Mikuláša

Kotor je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých miest v juhovýchodnej Európe s bohatstvom historických budov. Ako uznanie jeho výnimočnej historickej hodnoty bolo staré mesto Kotor v roku 1979 zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Staré mesto je obklopené stredovekými mestskými hradbami o dĺžke 4,5 km, výške až 20 m a šírke až 15 m, ktoré ho spájajú s pevnosťou sv. Ivana (Tvrdjava sv. Ivan) na strmom kopci nad mestom vo výške 260 m n. m. Mesto je tvorené charakteristickou stredovekou urbanistickou sieťou úzkych uličiek a nepravidelných námestí, s nádhernými kostolmi i palácmi v románskom, gotickom, renesančnom i barokovom slohu.

  • Sakrálne stavby:
    • pôvodne románska Katedrála svätého Tripuna (Sv. Tripun) – patrón mesta – niekoľkokrát prestavovaná v 12.17. storočí najmä kvôli poškodeniam následkom zemetrasenia
    • kostol sv. Lukáša (Sv. Luka) z 12. storočia postavený v čase vlády Nemanjićov
    • románsky kostol Panny Márie (Sv. Marija Koleđata) – kolegiáta z roku 1221
    • románsko-gotický kostol sv. Michała (Sv. Mihovil), postavený na zrúcaninách benediktínskeho kláštora, s maľbami zo 14. storočia a freskami z 15. storočia
    • kostol sv. Anny (Sv. Ana) z prelomu 12. – 13. storočia, fresky z 15. storočia
    • kostol sv. Pavla (Sv. Pavao) z 13. storočia
    • kostol sv. Mikuláša (Sv. Nikola), s početnými vzácnymi ikonami
    • kostol sv. Kláry (Sv. Klara), s výnimočne krásnym mramorovým oltárom
    • kostol sv. Jozefa (Sv. Josip) s kláštorom františkánov
    • kostol Matky Božej od zdravia (Gospa od zdravlja) – v páse mestských hradieb
  • paláce:
    • gotický palác Drago (Palata Drago) z 15. storočia
    • palác mestskej rady (Gradska vijećnica) z roku 1762
    • palác Bizanti (Palata Bizanti) zo 17. storočia
    • palác Grgurin (Palata Grgurin) s Morským múzeom
  • brány:
    • Morská brána (Morska vrata)
    • Južná brána (Vrata od Gurdića) – najstaršia
    • Severná brána (Sjeverna vrata) – renesančná
  • obytné domy zo 14. – 17. storočia
  • hodinová veža zo 16. storočia

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kotor na českej Wikipédii.