Fumarola

Fumarola (z lat. fumus - dym, dymiť) je forma prejavu sopečnej činnosti (v podstate je to indikátor aktívneho vulkanizmu danej oblasti). Sú to trhliny, alebo „prieduchy“ v zemskom povrchu, cez ktoré unikajú do okolia plyny s teplotou 200 až 800 °C. Chemické zloženie plynov je nasledovné: vodné pary (H₂O), oxidy síry (SO₂ a SO₃), oxid uhličitý (CO₂), chlorovodík (HCl), sírovodík (H₂S).

Termínom solfatára sa označujú fumaroly, produkujúce prevažne sírne zlúčeniny. Fumaroly sa väčšinou nevyskytujú osamotene, ale združujú sa do „fumarolových polí“, často sprevádzaných inými hydrotermálnymi aktivitami (gejzírmi, horúcimi prameňmi a bahennými sopkami). Motorom, ktorý poháňa emisie plynov a pár, je prítomnosť magmy, resp. neutuhnutých intrúzií (vo všeobecnosti miest so zvýšeným geotermálnym gradientom), nachádzajúcej sa blízko povrchu, z ktorej unikajú plyny, prípadne teplo zohrieva spodné vody.

Veľké fumarolové polia sa nachádzajú na Aljaške v okolí sopky Novarupta (známe aj ako Údolie desaťtísícov dymov), v Yellowstone (USA) a Campi Flegrei (Taliansko).

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému fumaroly.

Portál vied o Zemi