Ekológia
Ekológia (← z gréc. oikos – dom, logos – veda) je vedný odbor biológie, ktorý skúma vzťahy medzi organizmami a životným prostredím a vzťahy medzi živými organizmami navzájom. Osoba, ktorá sa zaoberá ekológiou, sa volá ekológ.
Ekológia študuje ekologické systémy, ich štruktúru, organizáciu a zmeny v nich prebiehajúce. Prístup ekológie k štúdiu životného prostredia sa často považuje za interdisciplinárny. Ekológia poskytuje teoretické a praktické poznatky pre riešenie problémov životného prostredia. Poznanie základných ekologických princípov a zákonitostí je nutné pre zachovanie prírodnej rovnováhy; nutné pre trvalú existenciu zdravej a produkčnej krajiny.
Podľa inej uznávanej definície, používanej obzvlášť v humánnej ekológii, je ekológia trojstranný vzájomný vzťah medzi jedincami jedného druhu, organizovanou aktivitou tohto druhu a životným prostredím, v ktorom táto aktivita prebieha.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Termín ekológia zaviedol v roku 1866 nemecký biológ Ernst Haeckel. Vo svojom diele Všeobecná morfológia organizmov ho definuje ako vedu „…o vzťahoch organizmov s okolitým svetom, to znamená v širšom význame veda o podmienkach života.“
V angličtine sa niekedy stretávame s písaním slova ekológia tak, ako ho uviedol Eugenius Warming v názve svojho diela The Oecology of Plants (Ekológia rastlín).
Špecialista zaoberajúci sa ekológiou sa nazýva ekológ.
Ekologické disciplíny
[upraviť | upraviť zdroj]Ekológia je obsiahla veda, ktorá sa člení na hlavné a vedľajšie pododbory. Základné rozdelenie je:
- všeobecná ekológia – zovšeobecňuje ekologické javy bez ohľadu na systematickú príslušnosť organizmov
- špeciálna ekológia – študuje životné podmienky organizmov v rôznych typoch prostredia
- aplikovaná ekológia – zaoberá sa praktickým využitím poznatkov ekológie
Pododbory
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi hlavné pododbory (usporiadané podľa rozsahu predmetu štúdia od najužšieho po najširší) patria:
- behaviorálna ekológia – študuje ekologické a evolučné základy správania živočíchov a úlohu ich správania v procese adaptácie na podmienky ich životného prostredia
- druhová ekológia (autekológia) – skúma priame vzťahy druhov k ich prostrediu
- populačná ekológia (demekológia) – zaoberá sa dynamikou populácií jednotlivých biologických druhov a vzájomnými vzťahmi medzi populáciami a faktormi prostredia
- ekológia spoločenstiev (synekológia) – študuje vzťahy medzi druhmi v rámci biologických spoločenstiev
- krajinná ekológia – skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami krajinnej sféry
- ekológia ekosystémov – zaoberá sa tokom látok a energie v ekosystéme
- globálna ekológia (makroekológia) – pristupuje k otázkam ekológie z globálneho hľadiska
- geonika – sleduje vplyvy činností človeka a ním vyvolaných aktivít na prírodné prostredie a interakciu prírodného a antropogénneho prostredia
Ekológia sa rozdeľuje aj podľa cieľových skupín záujmu, napríklad:
- ekológia zvierat
- ekológia hmyzu
- humánna ekológia
- ekológia rastlín
Základné pojmy
[upraviť | upraviť zdroj]bióm – biosféra – biotop – ekologická nika – ekosystém – spoločenstvo
Environmentálna kríza
[upraviť | upraviť zdroj]Environmentálna kríza vo zmysle ohrozenia Zeme je reálna skutočnosť. Jej hroziace následky môžu poškodiť celú Zem, dlhodobo a nenávratne. Z tohto hľadiska ide o tri environmentálne hrozby:
- narušenie stability e prírodných zdrojov
- kontaminácia biotopov
- ohrozenie ekosystémov ako základnej zložky prírodného prostredia
Tieto tri prvky sú navzájom prepojené.
História environmentálnych katastrof a kríz
[upraviť | upraviť zdroj]Pravek
[upraviť | upraviť zdroj]- výrub väčšiny lesov
Starovek
[upraviť | upraviť zdroj]- zmena „Úrodného polmesiaca“ na púšť a polopúšť[chýba zdroj]
- vyčerpanie pôdy
Antika
[upraviť | upraviť zdroj]- ničenie lesov okolo stredozemného mora (na výrobu lodí, strojov, a stavieb)
- vyčerpanie pôdy
- erózia a následne zosuvy pôdy
Stredovek
[upraviť | upraviť zdroj]- sťahovanie národov – vojny a následná devastácia niektorých častí Európy, Ázie a Afriky
Novovek
[upraviť | upraviť zdroj]- priemyselná revolúcia – negatívny dosah – masová likvidácia lesov
- drancovanie surovín, aglomerácia
- vojny – požiare, kontaminácia a znečistenie prostredia (ovzdušia, pôdy aj vody) jedovatými a rádioaktívnymi látkami
- odpad, kyslé dažde, znečistenie vôd
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]- globalizácia – mnohé zdroje stoja pred vyčerpaním
- erózia a ničenie poľnohospodárskej pôdy, nevhodné poľnohospodárske technológie
- ničenie dažďových lesov (Južná Amerika, Ázia)
- zmena polostepí na polopúšte (Severná Amerika, Sibír, Austrália)[chýba zdroj]
- požiare
- hromadný výlov rýb a morských živočíchov – vymieranie živočíšnych druhov, na druhej strane premnoženie nevhodných druhov a následné škody (Austrália – králiky, u nás – jelenia a srnčia zver)
- zásahy do vodných režimov (priehrady, zmena riečísk, nevhodné zavlažovanie – Rusko, Sibír, severná Afrika, Ázia)
- rádioaktívne zamorenie – úniky pri spracovaní rádioaktívnych materiálov, katastrofy (černobyľská havária), vojenská hrozba
- narušenie ozonosféry – skleníkové plyny, kyslý dážď, zvyškové teplo, odpady, doprava, veľké havárie (tankery, ropné plošiny)
- konzumná spoločnosť – strata morálnych hodnôt a následné civilizačné dosahy.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ekológia
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Eichler Jozef: Křesťanství a ekologie, 5. 10. 1996, Česká kresťanská akademie, Praha.
Prírodné vedy |
---|
Astronómia • Biológia • Ekológia • Chémia • Geografia • Fyzika • Matematika • Vedy o Zemi |