Doprava

O slovenskej politickej strane Hlas pravice (bývalý názov DOPRAVA) pozri Hlas pravice.

Doprava (odlišný je termín preprava) môže byť:

• úmyselný pohyb (jazda, plavba, let) dopravných prostriedkov po dopravných cestách alebo činnosť dopravných zariadení, ktorými sa uskutočňuje preprava^[1]
• odvetvie národného hospodárstva zabezpečujúce prepravu (premiestňovanie) osôb, vecí, správ a podobne^[2]

Objektom môžu byť predmety, osoby, ale napríklad aj informácie alebo energia. Doprava informácií sa zvyčajne vydeľuje ako samostatný odbor, komunikácia a telekomunikácie. Druhom dopravy je takisto prenos elektrickej energie. Tento článok sa ďalej zaoberá najmä dopravou predmetov a osôb.

Najstarším spôsobom dopravy je chôdza. V rozvinutých krajinách sa ľudia pešo dopravujú skôr na kratšie vzdialenosti, a chôdza na dlhšie vzdialenosti je spôsobom oddychu a trávenia voľného času (pešia turistika). Ľudia takisto doteraz nosia náklady v náročnom teréne (nosiči v horách).

Ďalším historickým spôsobom dopravy je využitie zvierat, na jazdu, nosenie alebo ťahaniu nákladu.

Vlastným produktom dopravy ako činnosti materiálnej výroby je preprava. Preprava síce nemá vecný charakter, umožňuje však dokončenie procesu tvorby úžitkových hodnôt v podobe výrobkov. V minulosti vzhľadom k problematickému rozlíšeniu dopravy na osobnú a nákladnú v praxi, sa celá doprava zaraďovala do jedného odvetvia, ktoré sa pri hrubom triedení, resp. pri nemožnosti rozlíšiť jeho výrobnú a nevýrobnú časť, zaraďovalo medzi odvetvia hmotnej výroby.^[3] V súčasnosti sa nákladná doprava zaraďuje medzi výrobné odvetvia národného hospodárstva a osobná doprava patrí medzi nevýrobné odvetvia národného hospodárstva.

Technológia použitá na dopravu sa skladá z dopravných prostriedkov, dopravnej infraštruktúry a organizácie dopravy.

Základ dopravy tvoria:

• dopravné prostriedky - mobilná časť dopravy (automobil, loď.. atď)
• dopravné cesty - uskutočňuje sa po nich pohyb dopravných prostriedkov (umelé-(cesty, železnice..) a prirodzené(moria, oceány..)
• dopravné zariadenia - statická doprava (prístavy, letiská, parkoviská..)

Dopravu považujeme za tzv. jej funkciu vyvolanú na území, pretože ľudské aktivity sú priestorovo rozmiestnené a jej nutnosť dopravných väzieb medzi nimi.

Medzi základné funkcie patria napr.:

• bydlisko
• pracovisko
• kultúra
• obchody

Doprava teda nie je základnou funkciou mesta ale je týmito základnými funkciami vyvolaná. Vyvoláva ju priestorová odľahlosť týchto funkcií.

Premiestňujeme sa preto, že musíme, a nie, že chceme.

Doprava vyvoláva celý rad nákladov. Časť z nich platí používateľ, motorista, daňami v cenách PHM, cestujúci verejnej dopravy v cestovnom. Avšak používateľ zaplatí len niektoré náklady.

Tie ostatné, ktoré sa označujú ako externé náklady – externality zaplatí každý daňovník bez ohľadu na to, či a ako využíva ten – ktorý druh dopravy.

Ide vlastne o presun nákladov na iných. Je to prejav nedokonalosti trhu.^[4]

Podľa predmetu dopravy sa rozlišuje:

• osobná doprava¹
  • individuálna doprava osôb (motocykel, osobný automobil)
  • hromadná doprava (autobus, vlak, dopravné lietadlo).
• nákladná doprava

Podľa druhu dopravnej cesty a dopravného prostriedku:

• dráhová doprava
  • koľajová doprava
    • železničná doprava
    • električková doprava
    • špeciálna dráhová doprava
  • trolejbusová doprava
  • lanová doprava
• potrubná doprava
• cestná doprava
  • automobilová doprava
  • autobusová doprava
  • cyklistická doprava (nemusí byť po ceste)
  • doprava poháňaná zvieracou silou (nemusí byť po ceste)
  • pešia doprava (nemusí byť po ceste)
• vodná doprava (lodná doprava)
• vzdušná doprava (letecká doprava) a kozmická doprava
• kombinovaná doprava
  • sprevádzaná doprava
  • nesprevádzaná doprava
• pevné dopravné zariadenia:
  • výťah
  • eskalátor
  • travelátor
  • dopravník

Podľa verejnosti:

• verejná doprava (taxi, verejná hromadná doprava)
• neverejná doprava (vlastný automobil, zmluvná jazda autobusom, súkromné lietadlo)

Podľa rozsahu:

• vnútroštátna doprava
  • miestna doprava
  • vnútrooblastná doprava
  • mimooblastná doprava
• medzinárodná doprava (zahraničná doprava)

Podľa dosahu:

• mestská doprava
• mimomestská doprava
• vnútrozávodná doprava

Podľa pravidelnosti:

• pravidelná doprava
  • sedlová doprava
  • špičková doprava
• nepravidelná doprava
  • sezónna doprava
  • kampaňová doprava

Podľa vzťahu dopravcu a prepravcu:

• doprava pre vlastné potreby
  • závodná doprava
  • individuálna doprava
• doprava pre cudzie potreby

Podľa vzťahu k určitému územiu:

• vnútorná doprava
• vychádzajúca doprava (zdrojová doprava)
• vchádzajúca doprava (cieľová doprava)
• tranzitná doprava

Podľa prostredia, v ktorom sa doprava vykonáva:

• pevninská doprava
  • suchozemská doprava
  • vnútrozemská vodná doprava
• námorná doprava
• vzdušná doprava

alebo:

• podzemná doprava
• pozemná doprava
• nadzemná doprava
• viacúrovňová doprava

Podľa konvenčnosti:

• konvenčná doprava (tradičná doprava)
• nekonvenčná doprava (osobitná doprava)

¹ Preprava batožiny patrí do osobnej dopravy, nie nákladnej

• [1]^{[nefunkčný odkaz]}
• doprava in: Encyclopaedia Beliana