Diatomit

Diatomit usadené horniny
Diatomit z oblasti Zvolenskej kotliny
Zloženie
Hlavné minerály	opál, kremeň, chalcedón
Akcesórie	ílové minerály: kaolinit a sericit
Vlastnosti
Textúra	jemnozrnná
Farba	sivá, biela
Portál vied o Zemi

Diatomit je spevnená usadená hornina, tvorená z opálových schránok jednobunkových rias – rozsievok (lat. diatomaceae), ktoré tvoria najmenej 40 % jej objemu^[1]. Jej nespevnený ekvivalent je označovaný ako kremelina^[1] alebo rozsievkový íl^[2], či diatomové bahno^[3]. Diatomit, ktorý dosiahol vyšší stupeň spevnenia, sa označuje ako leštivá bridlica^[4].

Vznikajú v sladkovodných, morských aj oblastiach so zmiešanou (brakickou) vodou^[4]. Existenciu veľkého množstva rozsievok v takýchto vodách podmieňuje vysoký obsah SiO₂. Sladkovodný diatomit je typický nízkou kryštalinitou kremeňa a je menej vhodný na priemyselné využitie, ako filter. Na Slovensku bol takto zvýšený obsah SiO₂ vo vodách koncom treťohôr (sarmat, pont), kedy došlo k intenzívnemu neovulkanizmu. Okrem schránok rozsievok môže obsahovať ílovitú, tufovú, piesčitú, prípadne inú prímes. Prechodné horniny, blízke tufom sú označované ako tufodiatomity. Zvetrávaním diatomitových hornín sa tvoria ťažšie zvetraliny a pôdy^[2].

Diatomitové bahno a veľmi podobný radiolariový kal sú typické hlbokovodné sedimenty dnešných oceánov, usadzujú sa pod hladinou CCD, existujú však aj plytkovodné kremité sedimenty. Diatomitové bahno je bežné pre okolie Antarktídy a severnú časť Tichého oceánu, radiolariové sedimenty vznikajú v rovníkových oblastiach Tichého a Indického oceánu^[3].

Slabo spevnené diatomitové íly sú za mokra mazľavé, po vyschnutí má kremelina práškovú formu, je bielej alebo žltkastej, sivej, prípadne až hnedej farby. Diatomitové bridlice predstavujú už spevnený sediment s lístkovitou odlučnosťou^[2]. Spevnený diatomit má podobnú štruktúru ako krieda, možno ho rozlíšiť i veľmi jednoducho oliznutím, keďže dobre pohlcuje vlhkosť, pomerne silno sa lepí na jazyk.

Prvé priemyselné využitie diatomitu bolo pri výrobe dynamitu, ktorý si dal patentovať v 1867, Alfred Nobel. Diatomit sa využíval zmiešaný s nitroglycerínom, s ktorým tak bolo možné pracovať podstatne bezpečnejšie. Schopnosť prijímať kvapalinu do svojej štruktúry bola využitá aj pri granulovaní insekticídu Zyklon B, ktorý bol používaný počas druhej svetovej vojny ako jedna z otravných látok vo vyhladzovacích táboroch. V dnešnej dobe sa používa najmä ako environmentálna surovina, pri výrobe filtrov (na oleje, tuky, ale tiež pivo a víno) a absorbentov. Ako plnidlo pri výrobe papiera a gumy. Ako abrazívum – súčasť brúsnych a leštiacich pást. Ďalej pri výrobe zvukových či tepelných izolátorov a ako špeciálny stavebný materiál (ľahčené tvárnice). Používa sa i v poľnohospodárstve.

Najväčšie svetové ložiská sa nachádzajú v Kalifornii, kde dosahujú vrstvy diatomitu hrúbku až 400 m. Ďalšími významnými producentmi sú Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Japonsko a Island.

Diatomity sa vyskytujú pri Banskej Štiavnici, lokalita Močiar, ale tiež pri Zvolene (Turová, Dúbravica, Jastrabá) a v bazaltovom maari pri Jelšovci^[2].

1. ↑ ^{a b} http://www.geology.cz prístup 5.8.2008
2. ↑ ^{a b c d} http://www.mineraly.sk prístup 5.8.2008
3. ↑ ^{a b} Vozárová, A., 2000. Petrografia sedimentárnych hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.
4. ↑ ^{a b} Veľký, J. a kolektív, 1977, Encyklopédia Slovenska I. zväzok A - D. Veda, Bratislava, s. 512

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Křemelina na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diatomit