Domaňovce
Tomuto článku chýbajú odkazy na použité zdroje. Tento článok síce obsahuje zdroje, ale tie nie sú uvedené pri konkrétnych vetách a odsekoch, takže nie je zrejmé, na ktoré informácie v článku sa vzťahujú. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku odkazy na použité zdroje. |
Domaňovce | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Levoča |
Región | Spiš |
Vodný tok | Lodina |
Nadmorská výška | 436 m n. m. |
Súradnice | 48°57′48″S 20°39′34″V / 48,9632°S 20,6595°V |
Rozloha | 12,83 km² (1 283 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 882 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 68,75 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1258 |
Starosta | Martina Bednárová[3] (nezávislá) |
PSČ | 053 02 (pošta Spišský Hrhov) |
ŠÚJ | 526479 |
EČV (do r. 2022) | LE |
Tel. predvoľba | +421-53 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Domaňovce | |
Webová stránka: domanovce.dcom.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Domaňovce sú obec na Slovensku v okrese Levoča. Obec má 942 obyvateľov a patrí k najstarším obciam na Spiši.
Prvá písomná zmienka sa datuje do roku 1258.
Domaňovce si prešli fázou veľkej obnovy v druhej polovici 20. storočia a začiatku 21. storočia, ku ktorej patrí aj postavenie dvoch bytoviek, nových ulíc a celková obnova dediny. V roku 2020 prebehla rekonštrukcia parku a v roku 2022 sa začala výstavba ďalšej novej bytovky.
Dedina pravidelne organizuje rôzne dedinské podujatia napríklad: Domaňovský kotlík, Juniáles, stavanie mája alebo pálenie Moreny.
Príroda
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Domaňovce leží v Hornádskej kotline, ktorú na severe ohraničujú Levočské vrchy, na východe Branisko, na juhu Slovenské rudohorie a na severovýchodnom okraji Čierna Hora. Klimaticky patrí územie do mierne teplej a vlhkej oblasti s miernou zimou a má viac-menej kontinentálne podnebie. Najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou vzduchu 16,9 stupňov Celzia a najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou vzduchu -6,2 stupňov Celzia. Územie odvodňuje potok Lodina, ktorý je ľavostranným prítokom rieky Hornád.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Keďže sa Domaňovce nedostali medzi privilegované lokality na nemeckom práve, ich vývoj smeroval k poddanskému stavu. V prvej polovici 13. storočia ich zemepánom bol ešte sám kráľ. Okolo polovice 13. storočia obec od neho získali členovia známeho rodu Berzevici. Bolo to približne v čase, keď sa Domaňovce prvýkrát vynárajú v písomných dokumentoch - pergamenových listinách. Najstaršia písomná zmienka o ich existencii sa vyskytuje v listine uhorského kráľa Bela IV. z 15. júna 1258. Uvádza sa v nej, že kráľ daroval bratom Geubulinovi a Termanovi 4 poplužia zeme zvanej Nadosth (Trsťany), ktoré kedysi dal do vlastníctva slovanským hosťom. Pri vytýčení chotára tejto zeme sa spomí najú Domaňovce ako obec (villa Daman). Z listiny je zrejmé, že domaňovský chotár už bol stanovený, keďže sa pri vytyčovaní zeme uvádzajú dva hraničné kamene oddeľujúce chotár Domaňoviec a Trstian.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Domaňovce