Granátovník púnsky

Granátovník púnsky
Ilustrácia, Thomé 1885.
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné (Spermatophyta) Skupina krytosemenné (Angiospermae) Rad (ordo) myrtotvaré (Myrtales) Čeľaď (familia) vrbicovité (Lythraceae) Rod (genus) Punica Druh (species) granátovník púnsky (Punica granatum)
Vedecký názov
Punica granatum Linnaeus
Synonymá
Zoznam Punica florida Salisb. Punica grandiflora hort. ex Steud. Punica nana L. Punica spinosa Lam.[1]
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Granátovník púnsky (Punica granatum) je ovocný opadavý ker z čeľade vrbicovité. Jeho plod je granátové jablko, aromatické ovocie so sladkokyslou chuťou.

Granátovníky sú menšie stromy, ktoré rastú hlavne v Stredomorí, Indii, Argentíne, USA a v celej Ázii. Granátové jablko je až 12 cm veľká bobuľa s nezvyčajnou vnútornou stavbou a guľatým šesťbokým tvarom. Pod tvrdou a hrubou šupkou sa nachádza päť až dvanásť puzdier, v ktorých sa v sladkom červenom, bielom či ružovom rôsolovitom miešku nachádzajú semená. Celkový počet semien v jednom plode spravidla presahuje 500 kusov. Zber prebieha počas septembra až novembra, výnimočne aj skôr.

Granátovník pochádza pôvodne z malého ostrova Sokotra pri pobreží Somálska, kde bol endemitom. Odtiaľ ho ľudia rozšírili cez Irán do celého Stredomoria, kde je už oddávna symbolom plodnosti.

Granátové jablká obsahujú približne 77% vody, ďalej vápnik, fosfor, železo, horčík, veľké množstvo sodíka, draslíka, sacharidov, organické kyseliny (najmä kyselinu citrónovú), z vitamínov sú významne zastúpené vitamíny B (B1, B2 a B3) a vitamín C, v menšej miere tiež aj vitamín A vo forme provitamínu (karotenoidov). Obsahujú tiež 6 esenciálnych a 9 neesenciálnych aminokyselín.

Šupka granátového jablka a vnútorné prepážky majú vysoký obsah horkých a trpkých (adstringentných) látok, napr. kyseliny tanínovej, ktoré vyvolávajú zápchu. Jedlé časti granátových jabĺk majú skôr preháňací účinok.

Olejnatosť granátového jablka je 15 – 25 %.

Z granátového jablka sa využíva predovšetkým semená, šťava z ktorej sa robí rad koktailov a džúsov, najznámejším nápojom je orientálny nealkoholický nápoj šerbet. Obľúbený je tiež sirup grenadína, ktorý sa často používa v koktailoch. Ďalej sa granátové jablko využíva v studenej kuchyni, kde sa pridáva do mnohých šalátov. V teplej kuchyni sa pridáva predovšetkým k hydine, grilovanému mäsu a rybám. V Ázii sa využíva aj ako korenie, na tento účel sa však lepšie hodia divoko rastúce rastliny, predovšetkým z úpätí Himalájí.

Vďaka obsahu horčíka, draslíka a sodíka je šťava z granátového jablka vhodná pre športovcov, ťažko pracujúcich, pre osoby s horúčkou a pracujúcich v horúčave, ktorí potom s vyšším príjmom tekutín strácajú minerály.

Zo slovného základu granatus bolo odvodených niekoľko termínov:

• Gran (latinsky granum) znamená zrnko. Termín je odvodený z arabčiny a používa sa pre drobnú váhovú jednotku, najmä pre drahé kovy.
• Granatus dalo základ slovu hranatý, na základe podobnosti so zoschnutým granátovým jablkom.
• Podľa štruktúry granátového jablka bola pomenovaná trieštivá strela granát v mnohých jazykoch.
• Hornina granit má tiež pôvod v granátovom jablku, založená na zrnitosti.
• Podobná veľkosť, tvar a temné červeno-čierne sfarbenie semien granátového jablka viedlo k označenie drahokamu pyropu (český granát).

Latinský termín Punica granatum je odvodený a) z termínu „Punica“, púnsky, t. j. fenický, pretože Feničania boli tradičnými pestovateľmi granátových jabĺk; b) z termínu pre červenú farbu.

Granátové jablko je najčastejšie symbolom úrodnosti, plodnosti a blahobytu.

• V starovekých ázijských mytológiách bolo atribútom bohov či bohýň, napríklad sýrskej bohyne Atargatis (tiež Dea Syria).
• V antickom Grécku držali granátové jablko v podsvetí Hádes a Persefoné.
• Paris granátovým jablkom zvolil Afroditu za najkrajšiu ženu. Granátové jablko bolo neskôr atribútom Afroditiných družiek Troch grácií.
• Granátové jablká nesmrteľnosti zo záhrady Hesperidiek priniesol Herakles, keď zabil draka Ládóna.
• Persefoné ochutnala šesť zrniek zakázaného rajského jablka, a preto sa každoročne na jar vracala obrodiť zem.
• Množstvo semien v granátovom jablku bývalo symbolom jednoty národa a vladára.

V kresťanstve môže mať granátové jablko kladný aj záporný význam.

• V Starom zákone nie je jablko prvého hriechu ľudstva špecifikované, ale vo výtvarnom umení býva často vyobrazené ako granátové, Adam s Evou teda stoja pod granátovníkom.
• V kladnom zmysle je granátové jablko symbolom vzkriesenia Krista, preto ho na obrazoch drží Ježiš v ruke (napríklad u Botticelliho alebo Grunewalda).
• Čistota Panny Márie je vyjadrená stromom granátovníka, pod ktorým sedí Panna Mária s jednorožcom. Mária je tak stotožnená s Evou, ktorej prvotný hriech odčinila.
• Granátové jablko so zabodnutým krížom je atribútom sv. Jána z Boha.
• Vo výtvarnom umení je granátové jablko častým dekoratívnym prvkom. Napríklad vo florentskej mozaike sa od renesancie objavuje vták, ktorý zobe puknuté granátové jablko. V Oriente a v Byzancii sa používa ako ornament stredovekých hodvábnych tkanín, tvorený spojením granátových jabĺk v nekonečný motív, prevzatý od 12. storočia tiež do talianskych vzorov a neskôr kompletne zovšeobecnený.

• Za svoj symbol si ho zvolil cisár Maximilián I. Habsburský po dobytí Granady, rovnako ako manželka jeho vnuka Karola V., kráľovná Izabela Portugalská. Vyjadrovalo bohatý majetok Habsburgovcov.
• V znaku Českobudějovickej diecézy bývali tradične od roku 1785 tri puknuté červené granátové jablká so zlatými jadrami, zelenými listami a hnedým kmeňom s tromi koreňmi na striebornom štíte. Symbolika sa po roku 1990 v novom znaku omylom premenila na české jablká zlatej farby.
• Granátové jablko je národným symbolom Azerbajdžana a heraldickým znakom a symbolom španielskej Granady, názov mesta má rovnaký slovný základ.

• Du CANGE, Charles du Fresne: Glossarium mediae et infirmae latinitatis medii aevi. Díl 4.–5., G–N, reprint Graz 1954.
• HALL, James: Slovník námětů a symbolů ve výtvarném umění. Praha : Mladá fronta 1991, s. 147.
• ROYT, Jan – ŠEDINOVÁ, Hana: Slovník symbolů. Praha 1998, s.99. ISBN 80-204-0740-5.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Granátovník púnsky

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Granátové jablko na českej Wikipédii.