Giovanni Battista Pergolesi

Giovanni Battista Pergolesi
taliansky hudobný skladateľ
Narodenie	4. január 1710 Jesi
Úmrtie	16. marec 1736 (26 rokov) Pozzuoli
Odkazy
Commons	Giovanni Battista Pergolesi
Biografický portál

Giovanni Battista Pergolesi (* 4. január 1710, Jesi – † 16. marec 1736, Pozzuoli) bol taliansky hudobný skladateľ, jeden z najslávnejších a najvýznamnejších skladateľov neapolskej školy.

Najprv študoval u kapelníka miestneho orchestra v Jesi Francesca Santi. Okolo roku 1720 začal študovať na Conservatorio dei Poveri di Gesù Cristo v Neapole kompozíciu a hru na husle u Gaetano Greca, Leonarda Vinciho a Francesca Duranteho a spieval v chlapčenskom zbore. Ešte ako študent skomponoval cirkevnú operu „Li prodigi della divina“ (1731), ktorá bola uvedená v kláštore S. Agnello Maggiore. Jeho prvá opera Salustia, ktorú napísal na objednávku, bola s neveľkým úspechom uvedená v Neapole roku 1732.

V tom istom roku Pergolesiho vymenovali za kapelníka princa Ferdinanda Colonna Stigliano a jeho ďalšia opera, hudobná komédia „Lo firate 'nnamorato“ mala značný úspech.

Na konci roku postihlo Neapol silné zemetrasenie a Pergolesi komponoval niekoľko skladieb k sviatku sv. Emídia – ochrancu pred zemetrasením – medzi ktoré dokázateľne patrí Omša pre dva zbory a žalmy Dixit Dominus, Laudate a Confitebor.

V roku 1733 dostal objednávku na napísanie opery k narodeninám cisárovnej Alžbety. Opera Il prigionier superbo, obsahuje intermezzo vo forme samostatnej komickej opery „La serva padrona“ (Slúžka paňou), ktorá sa stala jeho najznámejšou prácou a v skutočnosti ním vytvoril štýl „opera buffa“. Keď bola uvedená v Paríži vyvolala tzv. „querelle des bouffons“ (vojnu komediantov) medzi zástancami klasickej vážnej francúzskej opery ako boli Jean-Baptiste Lully a Jean-Philippe Rameau a prívržencami novej talianskej komickej opery. Pergolesi bol v priebehu tohto sporu označený za typického predstaviteľa talianskeho štýlu a Paríž sa sporom bavil viac než dva roky.

V máji 1734 uviedol v kostole sv. Lorenza v Ríme svoju Omšu F-dur za prítomnosti vojvodu Carafu – Maddoloni, ktorý ho ihneď prijal do svojich služieb. Ešte v tom istom roku skomponoval operu na Metastasiovu drámu „Adriano in Siria“. Po jej úspechu dostal objednávku na zhudobnenie ďalšej Metastasiovej drámy „L'Olimpiade“ pre Teatro Tordinona v Ríme. Opera sa hrala s veľkým úspechom aj na ďalších talianskych scénach.

Pergolesi celý život zápasil s podlomeným zdravím. Ochorel na tuberkulózu a jeho zdravotný stav sa rapídne zhoršoval. Jeho posledným veľkým úspechom bola hudobná komédia Il Flaminio (Neapol, 1735). V roku 1736 sa uchýlil do františkánskeho kláštora v Puzzuoli, kde prakticky na smrteľnej posteli skomponoval kantátu Orfeo, Salve regina pre soprán a svoje vrcholné dielo Stabat mater.

Dielo Stabat mater pre mužský soprán, mužský alt a orchester napísal Pergolesi na objednávku neapolského chrámu sv. Luigi di Palazzo, aby nahradilo rovnaké dielo Alessandra Scarlattiho uvádzané na Veľký piatok. Dielo bolo veľmi populárne, upravovali ho mnohí skladatelia, okrem iných aj J. S. Bach, ktorý ho použil pre svoj žalm „Tilge, Höchster, meine Sünden“, BWV 1083.

Pergolesi zomrel v Puzzuoli 16. marca 1736 vo veku 26 rokov.

Po Pergolesiho smrti sa rýchlo šírila jeho sláva. Kočovné skupiny hrali jeho komédie, štyri z kantát boli okamžite vydané a rovnako duchovná hudba sa veľmi rozšírila, najmä v chrámoch v Taliansku a Francúzsku. Pergolesiho popularita priniesla so sebou celý rad napodobovateľov, ktorí šírili svoje diela pod jeho menom. To dodnes vyvoláva značné zmätky a katalógy Pergolesiho diel sú preto značne nespoľahlivé. Napríklad Igor Stravinskij napísal svoj balet Pulcinella na motívy z údajného diela G. Pergolesiho „Concerti Armonici“. Neskôr sa ukázalo, že práve tieto predlohy sú falzifikáty a že ich autorom je Unico Wilhelm van Wassenauer.

Súborné dielo G. B. Pergolesiho po prvý raz vydal F. Caffarelli v 27 zväzkoch (Rome, Amici della Musica da Camera) v rokoch 1936 – 1941.

Kritickú edíciu vydáva od roku 1977 Barry S. Brook v Pergolesi Research Center, s podporou Research Foundation of the City University of New York a grantom udeleným National Endowment for the Humanities.

1. O salutaris hostia – hymnus pre tenor a basso continuo, 1729
2. La Fenice sul rogo ovvero La Morte di San Giuseppe – oratórium, 1731 (?)
3. Li prodigi della divina grazia nella conversione di S. Guglielmo Duca d'Aquitania – cirkevná opera na text I. Mancininiho, 1731
4. Questo – pre klavír, 1735
5. Salustia – opera na text A. Zenosa, 1731 – 1732
6. Omša (Kyrie a Gloria) D-dur – pre kostol Sv. Maria della Stella v Neapole, 1732 (?)
7. Il prigionier superbo – opera na text Federica Gennarantonio s intermezzom La Serva padrona (Slúžka paňou), 1733,
8. Omša (Kyrie et Gloria) – uvedená 16. mája 1734 v kostole sv. Lorenzo in Lucinaa de Rome, 1734
9. Adriano in Siria – opera na text Metastasia; uvedená 25. októbra 1734 v Neapole v Teatro S. Bartolomeo de Naples s intermezzom „Livietta &. Tracollo, 1734,
10. Frate 'nnamorato – hudobná komédia na text G. Federica, uvedená v septembri 1732 v Teatro Fiorentini de Naples
11. Il tempo felice – predohra, 1735
12. Il Flaminio – hudobná komédia na text G. Federica, uvedená na jeseň roku 1735 v Teatro Fiorentini de Naples
13. L'Olimpiade – opera na text Metastasia, uvedená v Teatro Tordinona de Rome, 1735
14. Quattro Cantate da Camera, la prima per Cimbalo e tre con varii Recitativi, Violini, e Violetta – Štyri kantáty, vydané v roku 1738

1. 42 Solfeggi pre dva hlasy
2. 64 Solfeggi pre 3 hlasy
3. Koncert pre husle G-dur
4. Confitebor tibi Domine, žalm pre soprán, alt, bor a basso continuo
5. Della Città vicino, kantáta
6. Dixit Dominus, pre soprán, dva zbory, hoboj, lesný roh, sláčikové nástroje a basso continuo
7. Domine ad adjuvandum me, pre 5 hlasov, hoboj, lesný roh, sláčikové nástroje a basso continuo
8. In coelestibus regnis, pre alt, sláčikové nástroje a basso continuo
9. In hoc die quam decora, motet pre soprán, alt, tenor, dva zbory, hoboj, lesný roh, sláčikové nástroje a basso continuo
10. Laudate pueri Dominum, žalm pre soprán, zbor, hoboj, trúbku, lesný roh, sláčikové nástroje a basso continuo
11. Le luci vezzose del caro mio bene, ária
12. Nacqui agli affanni in seno, ária
13. Salve regina, pre soprán, sláčikové nástroje a basso continuo
14. Scherzo coi Cappuccini di Pozzuoli Venerabilis barba cappucinorum
15. Sicut erat in principio, prepracované Cum sancto spirito z omše D-dur (verzia G-dur)
16. Sinfonia (sonate.) F-dur pre violončelo solo a basso continuo
17. Sonáta C-dur pre clavecin
18. Sonáta A-dur pre clavecin
19. Stabat mater pre soprano, alto, sláčikové nástroje a basso continuo
20. Tu resterai mia cara (duo)
21. Un caro e dolce sguardo, ária

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Giovanni Battista Pergolesi

• http://www.hoasm.org/VIIIB/Pergolesi.html
• http://www.musicologie.org/Biographies/p/pergolesi.html
• http://www.artpetra.cz/s.php?skl=27
• http://www.goldbergweb.com/en/history/composers/11747.php Archivované 2006-06-30 na Wayback Machine
• http://www.fondazionepergolesispontini.com