[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Bledské jazero

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bledské jazero

Bledské jazero (slovin. Blejsko jezero) je jazero, ktoré leží na severozápade Slovinska. Vzniklo na konci poslednej ľadovej doby roztopením Bohinjského ľadovca. Jazero nemá žiadny významný prítok, zásobujú ho predovšetkým podzemné pramene. Tektonický pôvod prezrádzajú termálne pramene v jeho severovýchodnej časti. Tie spôsobujú, že voda v jazere je príjemne teplá – až 26 °C. Je jedným z najteplejších alpských jazier, takže umožňuje kúpanie počas celého leta až do septembra.

Okolie jazera tvoria lesnaté stráne pohorí Pokljuka a Jelovica, za ktorými vystupují Karavanky a hrebene Júlskych Álp. Fotogenickosť miesta umocňuje ostrov pomenovaný „Blejski Otok“ s pútnickým kostolom panny Márie so staroslovanským cintorínom. Kostol sa teda nachádza uprostred jazera. Na ostrov premáva loď v programe jeden a pol hodinového výletu, kedy je polhodina venovaná práve tomuto pútnickému miestu. Ďalším miestom, ktoré upútava pozornosť návštevníkov, je skalný výbežok s hradom na vrchole Blejski grad, ktorý sa nachádza 140 metrov nad hladinou. Časť hradu je dnes upravená ako štýlová reštaurácia, zvyšok slúži ako mestské múzeum.

Športové stredisko

[upraviť | upraviť zdroj]

Bledské jazero je vyhľadávaným strediskom vodných i zimných športov. Pravidelne sa tu usporadúvajú veslárske regaty a niekoľkokrát sa tu konali Majstrovstvá sveta vo veslovaní. Medzi športovcami je jazero veľmi obľúbené pre kúzlo tunajšej krajiny, ktorá prevyšuje umelo vybudované vodné kanály. Na západnom brehu jazera sa nachádza prístav športových lodí a kemp.

Panoráma Bledského jazera
Panoráma Bledského jazera

Vznik a údaje

[upraviť | upraviť zdroj]

Jazero vzniklo pred 14-tisíc rokmi pri ústupe Bohinjského ľadovca. Na dĺžku meria 2,12 kilometra a na šírku 1,38 km. Maximálna hĺbka dosahuje 30 metrov. Termálne pramene v severovýchodnej časti vedú do troch plaveckých bazénov v tunajších hoteloch. Jazero je chránené horami od chladných severných vetrov. Mierne podnebie a termálne pramene zaisťujú dlhú letnú sezónu. Voda má v lete až 26 °C a žije v nej 19 druhov rýb. Voda jazera je priezračná do hĺbky niekoľkých metrov. Okolo jazera vedie 5,5 kilometra dlhá turistická trasa. Jazero sa využíva aj na kúpanie. Niektoré miesta na pobreží jazera nie sú pre verejnosť prístupné, ale môžu ich navštíviť iba hostia miestnych hotelov a kúpeľných zariadení.

Prví ľudia sa v okolí jazera usadili už v kamennej dobe. Boli tu objavené aj hroby z neskoršej doby železnej. Prvé slovanské osídlenie sa objavuje v 7. storočí, druhá vlna slovanského osídlenia je datovaná do 9. a 10. storočia. V roku 782 pripadol Bled a okolie Frankom. V roku 1011 venoval cisár Henrich II. tunajší hrad biskupom z Brixenu. Tí tu vydržali až do 19. storočia. V roku 1858 sa hrad dostal do majetku Viktora Ruarda, majiteľa železiarní v Jesenici. V roku 1919 kúpil hrad s jazerom miestny hoteliér Ivan Kend. Pred 2. svetovou vojnou ho získal štát. Už pred tým tu švajčiarsky lekár Arnold Rikli zriadil liečebný inštitút. V roku 1895 nechal postaviť drevené kúpele a chaty. V roku 1899 vybudoval väčšie kúpele. Medzi svetovými vojnami jazero fungovalo ako letné sídlo juhoslovanskej kráľovskej rodiny. Po roku 1945 slúžilo komunistickým funkcionárom vrátane J. B. Tita.[1]

Bledský hrad

[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad sa vyvinul z niekdajšej románskej veže, ktorá tu zrejme stála na prelome 10. a 11. storočia. V neskorom stredoveku pribudli ďalšie veže a opevnenia. Ďalšie budovy vyrástli v období baroka. Hrad má dve nádvoria. Najcennejšou dochovanou stavbou je kaplnka zo 16. storočia, barokovo upravená okolo roku 1700, kedy vznikli iluzionistické fresky.[1]

Kostol svätého Martina

[upraviť | upraviť zdroj]

Pod hradným vrchom leží kostol svätého Martina z roku 1905, ktorý nahradil pôvodný kostol z 15. storočia. Na úprave kostola sa podieľal aj architekt Jože Plečnik.

Bledský ostrov

[upraviť | upraviť zdroj]
Bledský ostrov

V jazere leží ostrov s kostolom Nanebovzatia Panny Márie. Archeológovia na ostrove objavili stopy osady z 11.8. storočia pred Kristom a slovanské kultové miesta z 9. a 10. storočia po Kristovi so základmi predrománskej kaplnky. Trojloďová románska bazilika tu bola založená v roku 1142. V 15. storočí bola goticky upravená a v roku 1509 ju zničilo zemetrasenie. Súčasný vzhľad kostola je barokový zo 17. storočia. Vo vnútri sa nachádzajú zvyšky gotických malieb a gotická soška Panny Márie, Hlavný oltár je z roku 1747. Tri bočné oltáre z čierneho mramoru sú z roku 1700. Nad kostolnou loďou je inštalovaný aj tzv. zvon želaní (podľa tradície je potrebné trikrát zazvoniť pre splnenie želania). Zvonica vedľa kostola pochádza z 15. storočia a má výšku 54 metrov.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c DRAŽAN, JAN, 1972-. Slovinsko : podrobné a přehledné informace o historii, kultuře, přírodě a turistickém zázemí Slovinska. Praha : [s.n.]. (2. vydání.) Dostupné online. ISBN 9788074451416.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]