Jazero

O iných významoch výrazu Jazero pozri Jazero (rozlišovacia stránka).

Jazero je prirodzená (v širšom zmysle aj umelá) uzavretá zníženina zemského povrchu, ktorá je vyplnená vodou a nie je priamo spojená so svetovým oceánom; ako jazero sa väčšinou zároveň označuje samotné vodné teleso v tejto zníženine. Spomínaná prirodzená zníženina sa volá aj jazerná panva. Podrobnosti o definícii pozri nižšie.

Niektoré veľké jazerá sa nazývajú moria, napr. Kaspické more či Mŕtve more.^[1] Na Slovensku je najväčším prirodzeným jazerom Veľké Hincovo pleso.^[2]

Jazero je podľa najbežnejšej definície prirodzená uzavretá zníženina na zemskom povrchu (alebo pod ním, pokiaľ je voda vystavená atmosfére), ktorá je trvalo alebo dočasne vyplnená vodou, je spravidla v nepriepustných horninách a nie je priamo spojená so svetovým oceánom; ako jazero sa väčšinou zároveň označuje samotné vodné teleso v tejto zníženine. Spomínaná prirodzená zníženina sa volá jazerná panva. Jazero podľa tejto definície je teda základný typ prirodzenej vodnej nádrže.^{[3][2][4][1][5][6][7][8][9][10]}

Okrem tejto úvodnej najčastejšej definície sa však v literatúre vyskytuje veľké množstvo obmien tejto definície, napr.:

• Z vyššie uvedenej úvodnej definície často bývajú vylúčené najmenšie útvary - t.j. najmä tzv. drobné vody (kaluže, telmy a pod.), niekedy aj menšie prirodzené vodné nádrže (t.j. prirodzené „rybníky“, čiže jazierka - angl. pond, nem. Weiher) a často aj močiare. Čo presne znamená spomínaný prívlastok „menšie“ je značne sporné; argumentuje sa tu okrem iného rozlohou a/alebo hĺbkou; napríklad podľa jednej definície je na to, aby bola vodná nádrž považovaná za jazero potrebné, aby mala rozlohu minimálne 0,1 km², podľa inej 0,01 km², podľa ďalšej musí mať plochu niekoľko hektárov a hĺbku aspoň 20 m.^{[3][2][11][12][13][7]}
• Často býva uvedená úvodná definícia upresnená tak, že voda musí byť viac či menej stojatá, čo býva presnejšie vyjadrené okrem iného tak, že sa voda musí pohybovať v jednom smere alebo napríklad tak, že voda musí mať obmedzený a spomalený obeh. Aj pri tejto definícii samozrejme často bývajú z definície vylúčené vyššie spomínané najmenšie útvary.^[14][8][3]
• Niekedy sa k uvedenej úvodnej definícii pridávajú ako špeciálna skupina jazier antropogénne jazerá.^[3][7]
• Z uvedenej úvodnej definície môže byť vylúčená (popri kalužiach a pod.) aj (pobrežná) lagúna.^[2][1]
• Jedna definícia požaduje, že voda musí pochádzať zvyčajne z atmosférických zrážok.^[9]
• Niektoré definície sú obmedzené len na trvalé útvary.^[3]
• Podľa iných definícií sa spomínaná zníženina musí nachádzať v horskom teréne.^[15][3]
• Podľa ďalších definícií musí byť v spomínanej zníženine sladká voda (čiže jazero je len sladkovodné jazero).^[16][15]

V niektorých definíciách medzi jazerá patria aj umelé vodné nádrže (t.j. vodné nádrže v užšom zmysle), čiže z vyššie uvedenej úvodnej definície vypadne slovo „prirodzená“.^{[17][2][1][10]} Podľa variantu tohto typu definície je jazero útvar pomaly sa pohybujúcej vody obklopený súšou.^[3] Podobne podľa slovenského vodného zákona (zákon č. 364/2004 Z. z.) je jazero „útvar stojatej vnútrozemskej vody“, pričom: „vnútrozemskou vodou je stojatá voda alebo tečúca voda na zemskom povrchu a podzemná voda smerom k pevnine od základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd.“ a „vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu.“^[18]

Podľa obsahu minerálnych látok vo vode sa rozlišuje^[2]:

• sladkovodné jazero: do 0,5 g/l
• zmiešané jazero (brakické jazero): 0,5 – 3 g/l
• slané jazero: nad 3 g/l

Podľa pôvodu sa rozlišuje^[1][19][2]:

• vhĺbené jazero: vzniklo vyhĺbením (ľadovcami, odnosom, sopečnou činnosťou, prepadnutím jaskyne a pod.), napr. jazero Tanganika
• hradené jazero: vzniklo prirodzeným uzatvorením nejakej doliny, a to riečnymi nánosmi, morénami, ľadovcom a pod. (v závislosti od definície jazera táto položka prípadne zahŕňa aj umelé vodné nádrže)
• reliktné jazero: zvyšok bývalého mora, napr. Kaspické more
• zmiešané jazero: vzniklo viacerými spôsobmi

alebo z iného pohľadu napr.:

• riečne jazero: najmä mŕtve rameno
• ľadovcové jazero: vznikli eróziou ľadovca alebo za akumuláciou morény alebo poklesom povrchu morény, v ktorej sa roztopil kus mŕtveho ľadu
• sopečné jazero: v sopečnom a impaktnom kráteri
• krasové jazero: v krasových depresiách s nepriepustnými ílovými sedimentmi na dne
• eolické jazero: v medzidunových depresiách po zmene klímy
• riftové jazero

Podľa prítokov a odtokov sa rozlišuje^[2]:

• bezodtokové jazero: t.j. jazero bez povrchového prítoku a odtoku
• odtokové jazero: t.j. jazero s povrchovým odtokom; prietokové jazero je odtokové jazero s povrchovým prítokom

• Zoznam najväčších jazier

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jazero
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jazero
• Wikislovník ponúka heslo Jazero