Bayraktar Taktik İHA

Bayraktar
Bayraktar TB2
Typ	Bezpilotné prieskumné lietadlo
Výrobca	Baykar Makina
Prvý let	2009
Zavedený	2014
Charakter	v prevádzke
Hlavný používateľ	Turecké ozbrojené sily
Výroba	2014 - súčasnosť
Vyrobených	viac ako 257 (k novembru 2021)[1]
Cena za kus	cca 22 mil. USD (1 pozemná riadiaca stanica a 2 lietadlá)
Letecký portál

Bayraktar Taktik İHA (angl. Bayraktar Tactical UAS / Bayraktar Tactical unmanned aircraft system, doslova Bayraktar taktický bezpilotný letecký systém) alebo Bayraktar TB2 je vojenské bezpilotné lietadlo spoločnosti Baykar Makina, ktoré dokáže operovať v stredných výškach a disponuje veľkou letovou vytrvalosťou. Je ideálnou platformou pre prieskumné a spravodajské misie, zároveň je však uspôsobené aj na nesenie zbraní typu vzduch-zem.

Turecko sa po mnoho rokov snažilo získať bezpilotné lietadlá od USA alebo iných zahraničných dodávateľov. Keďže táto snaha nebola korunovaná úspechom, turecká vláda sa obrátila na domáci priemysel s požiadavkou, aby prišiel s vlastným riešením. O vývoj bezpilotného lietadla sa vo veľkej miere zaslúžil Selçuk Bayraktar, bývalý študent MIT.^[2]

Prvá fáza vývoja prototypu Bayraktar Block A sa začala v roku 2007 a o dva roky neskôr už nasledovali letové skúšky (v júni 2009). Zmluva o spustení druhej fázy vývoja a sériovej výrobe bola podpísaná v decembri 2011. Výsledkom druhej fázy bol Bayraktar Block B (TB2), ktorý absolvoval svoj prvý let v apríli 2014.

Akceptačné skúšky nového bezposádkového lietadla prebehli v novembri 2014 a následne získali turecké ozbrojené sily prvých šesť dronov. V júni 2015 bola dodaná druhá šestica bezpilotných lietadiel Bayraktar TB2.

Dron pozostáva z krátkej trupovej gondoly a z nej sa tiahnu dva nosníky chvostových plôch, ktoré majú tvar obráteného "V". Trup je vyrobený z karbónových vlákien, Kevlaru a kompozitov, zatiaľ čo časti spojov tvoria precízne opracované hliníkové časti. Bayraktar má dĺžku dĺžku 6,5 ma rozpätie krídel 12 m.

Piestový motor Rotax 912 s výkonom 100 koní je umiestnený v zadnej časti trupu a poháňa dvojlistú vrtuľu. Pohonný systém umožňuje dronu dosiahnuť maximálnu rýchlosť 130 km/h a výšku 7 315 m. Vďaka 300 litrovej palivovej nádrži dokáže Bayraktar vydržať vo vzduchu 24 hodín. V dôsledku toho, že nedisponuje satelitným spojením, je však jeho rádius len 150 km.

Maximálna vzletová hmotnosť dronu je 650 kg, pričom užitočné zaťaženie je 55 kg. V štandardnej konfigurácii nesie Bayraktar elektro-optickú kameru, infračervený senzor, laserový diaľkomer a značkovač. Dron môže byť vyzbrojený dvomi laserom navádzanými strelami vzduch-zem MAM-L, ktoré majú dosah 8 km.

Každý bezposádkový vzdušný systém Bayraktar TB2 pozostáva zo šiestich lietadiel, dvoch pozemných riadiacich staníc, troch pozemných dátových terminálov, dvoch vzdialených video terminálov a pozemného podporného vybavenia.^[3]

Turecká armáda využíva Bayraktar TB2 hlavne na boj proti kurdským povstalcom na svojom území, ale aj v pohraničných oblastiach s Irakom a Sýriou. K prvému zabitiu príslušníka Strany kurdských pracujúcich pomocou tohto dronu došlo 8. septembra 2016.^[4]

Dňa 15. augusta 2018 použila turecká armáda Bayraktar TB2 na zabitie vodcu Strany kurdských pracujúcich İsmaila Özdena. K útoku došlo na severozápade Iraku v oblasti Sindžár. Raketa, vystrelená z dronu, zasiahla auto idúce rýchlosťou 90 km/h, v ktorom sedel Özden aj so svojimi strážcami.^[5]

K masívnemu využitiu dronov Bayraktar došlo počas operácie Olivová ratolesť, čo bola v podstate turecká invázia do mesta Afrín v severnej Sýrii. Turecká armáda vtrhla do tohto mesta 20. januára 2018 a napadla kurdské obyvateľstvo. V priebehu prvých troch mesiacov operácie vykonali drony Bayraktar 382 bojových a prieskumných letov, pričom strávili vo vzduchu 4916 hodín. Pomohli pri neutralizácii 1129 Kurdov - 449 ich bolo zabitých priamo s použitím vyzbrojených dronov Bayraktar a zvyšných 680 bolo zneškodnených nepriamo v tzv. protiteroristických operáciách s pomocou leteckej podpory týchto dronov.^[6]

Od mája 2019 začala tieto drony využívať vláda národnej jednoty (GNU) proti jednotkám Líbyjskej národnej armády (LNA). Počas bojov zničili Bayraktary množstvo rôznych typov vojenskej techniky patriacej Líbyjskej národnej armáde: 1 tank (T-55), 2 obrnené vozidlá, 6 raketometov (BM-21 Grad), 44 nákladných a cisternových vozidiel ako aj 11 protilietadlových systémov (dva 2K12 Kub, deväť Pancir-S1). Okrem toho sa pomocou dronov podarilo zlikvidovať aj niekoľko lietadiel odstavených na letiskách (tri Su-22, dve Il-76TD, jedno An-32).^[7]

Podľa údajov, ktoré poskytla arabská tlačová agentúra Al-Masdar News, systémy protivzdušnej obrany Pancir-S1, ktoré dodalo Rusko Líbyjskej národnej armáde, zničili v Líbyi najmenej 47 bezpilotných lietadiel Bayraktar TB2.^[8]

K prvému nasadeniu Bayraktaru na Ukrajine došlo 9. apríla 2021, kedy tento dron vykonal prieskumnú misiu nad územím Donbasu.^[9]

V októbri 2021 bol Bayraktar TB2 prvýkrát bojovo nasadený, keď zaútočil na delostrelecké pozície ruských separatistov. Pri nálete sa podarilo zničiť húfnicu D-30 a zastaviť ostreľovanie ukrajinských jednotiek pri Hranitnom.^[10]

Dňa 27. februára 2022 potvrdilo ukrajinské letectvo dva údery Bayraktaru na ruské konvoje v Chersonskej a Žytomyrskej oblasti. Pri jednom z týchto náletov sa Ukrajincom podarilo zničiť protilietadlový systém Buk.^[11]

Podľa videozáznamu, ktorý zverejnili ukrajinské ozbrojené sily, drony Bayraktar TB2 úspešne zničili niekoľko ruských vojenských vozidiel vrátane raketových systémov zem-vzduch.^[12]

Azerbajdžan - objednal asi 12 lietadiel

Etiópia - k novembru 2021 mali 4 lietadlá

Kirgizsko - k decembru 2021 mali 3 lietadlá^[13]

Katar

Katarské vzdušné sily - k februáru 2019 mal šesť dronov Bayraktar s 3 pozemnými riadiacimi stanicami^[14]

Líbya - získala približne 36 lietadiel

Maroko - marocká armáda objednala 13 lietadiel, pričom prvé z nich získala v septembri 2021^[15]

Pakistan^[16]

Turecko

Turecké ozbrojené sily - k januáru 2019 mali 75 dronov tohto typu.

Turkmenistan^[17]

Ukrajina: objednala viac ako 60 lietadiel, ale do marca 2022 bolo Ukrajinským vzdušným silám a Ukrajinskému námorníctvu dodaných približne 20 kusov.^[18]

Uzbekistan: k novembru 2023 disponoval minimálne štyrmi lietadlami Bayraktar TB2.^[19]

Poľsko - objednalo 24 lietadiel a 12 pozemných riadiacich staníc^[20]

Irak - v novembri 2021 objednal 8 lietadiel^[21]

• Posádka: 0 (ovládané na diaľku 3 osobami)
• Dĺžka: 6,5 m
• Rozpätie krídel: 12 m
• Maximálna vzletová hmotnosť: 650 kg
• Užitočné zaťaženie: 55 kg
• Pohonná jednotka: 1 × štvorpiestový Rotax 912 s výkonom 100 koní

• Maximálna rýchlosť: 130 km/h
• Akčný rádius: 150 km
• Dostup: 7 315 m
• Výdrž: 24 hodín s užitočným zaťažením 55 kg

Letecký portál