BMP-2

BVP-2
BVP-2 v armádnom múzeu v nemeckých Drážďanoch.
Základná charakteristika
Posádka	3 muži (7 pasažierov)
Dĺžka	672 cm
Šírka	315 cm
Výška	245 cm
Hmotnosť	14 300 kg
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie	23 – 33 mm
Hlavná zbraň	30 mm kanónom 2A42
Sekundárne zbrane	7,62 mm spriahnutý guľomet PKT protitanková raketa 9K111 Fagot alebo 9M113 Konkurs
Pohon a pohyb
Pohon	6-valcový Diesel UTD-20S1 221 kW (300 k)
Odpruženie	torzné tyče
Max. rýchlosť	65 km/h po ceste 45 km/h v teréne 7 km h pri plavbe
Pomer výkon/hmotnosť	21 k/tona
Dojazd	600 km
Priechodnosť

BMP-2 (alebo Objekt 675) je sovietske pásové bojové vozidlo pechoty, určené na transport živej sily k miestu bojového nasadenia a zvýšenie jeho mobility, palebnej sily a ochrany na bojisku a pre súčinnosť s tankovým vojskom v podmienkach použitia zbraní hromadného ničenia.

BMP-2 je vylepšená verzia BMP-1. Vylepšenia sa týkajú hlavne zbraňových systémov.

V roku 1966 bolo do výzbroje Sovietskej armády zavedené bojové vozidlo pechoty BMP-1. Skúsenosti z bojového nasadenia BMP-1 ukázali, že kanón 2A28 nepredstavuje účinnú zbraň v boji proti tankom a iným obrneným vozidlám. Bolo to jednak z dôvodu nedostatočnej presnosti a krátkeho dostrelu, ako aj z dôvodu nízkej prieraznosti munície. Obsluha BMP-1 tak bola nútená používať na ničenie obrnených cieľov prakticky iba protitankové riadené strely. Bolo rozhodnuté, že nepresný a pomalý kanón 2A28 bude nahradený výkonnejším rýchlopalným kanónom kalibru 30mm. Z toho dôvodu sa už v roku 1972 začali v Čeľabinskom traktorovom závode práce na vývoji vylepšenej verzie BMP-1. Nový prototyp niesol označenie Objekt 769. V roku 1974 spustil vývoj takéhoto vozidla aj Strojársky závod v Kurgane. Na základe toho vznikli stroje Objekt 675 a Objekt 680. Za nástupcu BMP-1 bol nakoniec vybraný Objekt 675, ktorý bol v roku 1980 zavedený do výzbroje Sovietskej armády. Nové vozidlo dostalo označenie BMP-2.

V Československu sa BMP-2 sa sériovo vyrábali od roku 1987 do roku 1989 pod označením BVP-2. Celkom tu bolo vyrobených 344 kusov, z toho bolo do ČSĽA zavedených 280 kusov tohoto obrneného vozidla. Vyrábali ich v ZŤS Detva a v ZŤS Dubnica.

Korba vozidla je obdobná ako pri type BMP-1. Pohybové ústrojenstvo je tvorené na každej strane šiestimi pojazdovými kolesami s hnacím kolesom vpredu, napínacím kolesom vzadu a tromi nosnými kladkami.

BMP-2 sa od svojho predchodcu odlišuje úplne novou vežou s dvojčlennou osádkou. Veža je usadená v strede korby, posunutá nepatrne k zadnej časti korby, ktorá má ostro zahrotené čelo s takmer vodorovným rebrovaným horným šikmým pancierom, rovnou strechou a zvislými bokmi. Vodič sedí v ľavej prednej časti korby a za ním sa nachádza jeden zo siedmich príslušníkov pechoty. Motorový priestor je napravo od nich. V zadnej časti korby je priestor pre ostatných členov pechoty. V ňom sedí chrbtom k sebe šesť vojakov, z ktorých každý má vlastnú strieľňu a periskop. Vojaci môžu vyliezať dvojdielnymi vydutými dverami v zadnej časti vozidla alebo dvoma prielezmi v strope.

Vozidlo je vyzbrojené 30mm plne stabilizovaným kanónom 2A42 so zásobou 500 nábojov. Motoricky ovládaný námer dosahuje až 75°, čo umožňuje použitie kanónu aj proti vrtuľníkom a nízkoletiacim lietadlám. Odmer veže je 360°. Kanón dokáže strieľať nižšou rýchlosťou (200-300 rán za minútu) alebo vyššou rýchlosťou (najmenej 550 rán za minút). Pomocou tohto kanónu je možné ničiť obrnené pozemné ciele na vzdialenosť 2000 m. 2A42 môže pôsobiť aj proti vzdušným cieľom letiacim podzvukovou rýchlosťou vo výškach do 2000-2500 m.

Naľavo od kanónu je lafetovaný spriahnutý guľomet PKT kalibru 7,62 mm so zásobou 2000 nábojov. Uprostred zadnej časti strechy je odpaľovacie zariadenie pre protitankové riadené strely 9M113 Konkurz (AT-5 Spandrel) s max. dosahom 4000 m. Niektoré vozidlá majú namiesto neho odpaľovacie zariadenie pre strely 9M111 Fagot (AT-4 Spigot).

Po oboch stranách veže sú inštalované tri výmetnice dymových granátov kalibru 81 mm systému 902V "Tuča". Pomocou granátov 3D6 (s hmotnosťou 2,4 kg) je možné vytvoriť dymovú clonu na vzdialenosť 200-300 m.

BMP-2 poháňa 6-valcový 4-taktný bezkompresorový diesel UTD-20S1 s výkonom 210-221 kW. Bojové vozidlo dokáže na ceste vyvinúť maximálnu rýchlosť 65 km/h a v teréne 45 km/h. Je plne obojživelné, pričom pohyb vo vode rýchlosťou až 7 km/h zaisťujú pásy. Pred vjazdom do vody je na čele korby vztýčený vlnolam a sú spustené odsávacie čerpadlá.^[1]

• BVP-2D je neobojživelná verzia s pridaným pancierom
• BVP-2E má 6 mm oceľové pláty na krytie pásov
• BVP-2K je veliteľská verzia s dodatočným rádiom
• BWP-2 je poľská verzia BMP-2
• BMP-2M verzia s dodatočným granátometom AG-30
• BMP-II "Sarath" je indická licenčná verzia BMP-2
• BMO-1 (bojevaja mašina ognemjotčikov) je transportné vozidlo pre plameňometnú jednotku vybavené 30x93 mm napalmovými raketovými strelami RPO Šmel.

Na začiatku vojny v Afganistane nasadila sovietska armáda bojov okrem inej techniky aj vozidlá BMP-1. Tie mali síce impozantnú výzbroj, tá však bola vytvorená pre boje na pláňach severozápadnej Európy a nie pre hornaté prostredie Afganistanu. Pri prepadoch zhora, podobne ako by tomu bolo v mestskej zástavbe, sa tieto bojové vozidlá stávali ľahkou korisťou ručných protitankových granátometov. Kanón 2A28 nemal dostatočný elevačný uhol, aby mohol zasiahnuť vyššie položené ciele, zatiaľ čo guľomet bol príliš ľahký a protitanková raketa nebola určená na tento typ vojny. Aj na základe týchto skúseností vznikla verzia so zlepšenými bojovými vlastnosťami, ktorá niesla označenie BMP-2. V roku 1981, keď sa vojna vliekla už dva roky, začali sovietske jednotky v Afganistane dostávať namiesto BMP-1 vozidlá BMP-2. Počas celej intervencie v Afganistane (1980 - 1988) stratil Sovietsky zväz 100 vozidiel BMP-1 a BMP-2.^[2]

Pri ruskej okupácii Ukrajiny nasadili obe krajiny do bojov vozidlá BMP-2. V priebehu prvých dvoch rokov vojny stratilo Rusko minimálne 1236 týchto vozidiel^[3] a Ukrajina 195.^[4]

• Afganistan – 500 ks, väčšina zanechaná po bývalom ZSSR
• Albánsko – 13 ks získaných z Nemecka v roku 1995
• Alžírsko – 225 ks
• Angola – 250 ks BMP-1 a BMP-2
• Arménsko – 78 ks
• Azerbajdžan – 96 ks
• Bielorusko – 1164 ks
• Bulharsko – 114 BMP-2 a BMP-3
• Česko – 174 ks k 1. januáru 2008
• Fínsko – 110 ks
• Gruzínsko – 210 ks
• India – 1 500 ks, ide o variant BMP-2
• Irán – 400 ks v roku 2005
• Jordánsko – 35 ks
• Kazachstan – 300 ks
• Kuvajt – 46 ks
• Kirgizsko – 101 ks
• Severné Macedónsko – 10 ks
• Filipíny – 18 ks
• Rusko – Ruská armáda mala k 13. máju 2019 vo výzbroji 2930 BMP-2/M (ďalších 1500 BMP-2 je v rezerve). Ruská námorná pechota mala k januáru 2018 v prevádzke 400 BMP-2.
• Sierra Leone – 2 ks
• Slovensko – 93 ks
• Srí Lanka – 521 ks
• Sudán – 6 ks
• Sýria – 100 ks
• Tadžikistan – 25 ks
• Togo – 20 ks
• Turkmenistan – 930 ks BMP-1 a BMP-2
• Uganda – 19 ks
• Ukrajina – mala k januáru 2018 v prevádzke 891 vozidiel BMP-2.^[5]
• Uzbekistan – 172 ks
• Jemen – 334 ks

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému BMP-2