Agésipolis III.

Agésipolis III.
kráľ Sparty
Panovanie
Dynastia	Agiovci
Panovanie	219 pred Kr. – 215 pred Kr.
Predchodca	Kleomenes III.
Biografické údaje
Úmrtie	183 pred Kr. loď na ceste do Ríma
Rodina
Otec	Agésipolis
Historický portál  Biografický portál

Agésipolis III. (starogr. Ἀγησίπολις Γ) bol posledný kráľ Sparty kráľovskej línie Agiovcov. Vládol od roku 219 pred Kr. do roku 215 pred Kr. Jeho spolukráľom z kráľovského rodu Eurypontovcov bol Lykurgos. (vládol 219 – 211 pred Kr.)

Agésipolis bol nástupcom kráľa Kleomena III., ktorý po prehranej bitke pri Sellasii opustil Spartu a ako exulant sa usadil v Egypte, kde v roku 219 pred Kr. spáchal samovraždu. Počas celých dvoch rokov trávených Kleomenom v exile, bol spartský trón prázdny a Sparta prežívala krízu, a až po jeho smrti novozvolení efori zvolili Agesipola za nového kráľa v kráľovskej línii Agiovcov, keďže pochádzal z tohto rodu. Agésipolis bol synom už nebohého Agésipola, staršieho syna Kleombrota II.

Keď sa v roku 219 pred Kr. Agésipolis stal kráľom bol ešte dieťaťom a preto mu efori za regenta určili jeho strýka Kleomena. Skutočné opraty moci však v Sparte držal jeho spolukráľ Lykurgos zvolený v kráľovskej línii Eurypontovcov, ktorý ho okolo roku 215 pred Kr. po nejasných udalostiach zosadil a odsúdil na vyhnanstvo. Lykurgos sa tým po prvý raz v histórii Sparty chopil samostatnej vlády.

Agésipolis sa z exilu niekoľkokrát pokúsil získať spartský trón. V roku 195 pred Kr. sa spolu s ďalšími spartskými exulantmi pridal na stranu Rimanov, ktorí pod vedením Tita Flaminina viedli vojenskú výpravu proti samozvanému kráľovi Sparty Nabidovi. Nabis bol porazený, ale kráľom zostal, lebo Rimania sa uspokojili s mierovou zmluvou.

V roku 183 pred Kr. sa Agésipolis plavil ako vyslanec exulantov Sparty do Ríma, kde chcel Rimanov požiadať o pomoc pri riešení vnútorných problémov Sparty, ale jeho loď bola napadnutá pirátmi, a on bol spolu s ďalšími exulantmi zabitý.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Agesipolis III. na nemeckej Wikipédii.
• Polybios, Historiai, 4,35.