Nabis

Nabis
kráľ Sparty
Panovanie
Panovanie	cca 206 pred Kr. – 192 pred Kr.
Predchodca	Pelops
Nástupca	Achájsky spolok
Biografické údaje
Úmrtie	zavraždený v roku 192 pred Kr. Lakónia
Odkazy
	Nabis (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Nabis alebo Nábis (starogr. Νάβις) bol kráľ Sparty približne od roku 206 pred Kr. do roku 192 pred Kr.

Po smrti Machanida, ktorý bol opatrovníkom mladého kráľa Pelopa sa približne v roku 207 pred Kr. jeho ďalším opatrovníkom stal Nabis. Nie je známe z akého titulu a ako dostal túto funkciu. Nabis bol veliteľom žoldnierskeho vojska Sparty preto je možné, že to dosiahol pomocou svojho vojska. Po krátkom čase sa zmocnil trónu a pre legitímnosť tohto kroku prehlásil, že svoj pôvod odvodzuje po Demaratovi z kráľovskej rodiny Eurypontovcov. Mnohými svojimi súčasníkmi bol však považovaný za nelegitímneho panovníka. Štátne inštitúcie eforov a gerúziu nerešpektoval a rozhodoval sám. Po prevzatí moci začal zavádzať reformy o ktoré sa pokúšali už jeho predchodcovia Agis IV. a Kleomenes III. a čo sa týka rozsahu reforiem v tom ich ďaleko prekonal.

Sparta za kráľa Kleomena III. stratila v roku 222 pred Kr. v bitke pri Sellasii väčšinu svojho vojska a Nabis aby túto stratu nahradil neváhal sa oprieť aj o tých najbiednejších príslušníkov Sparty. Pridelil im pozemky a zapísal ich do zoznamu občanov. Spartu vyhlásil za azyl prenasledovaných. Podľa niektorých historikov dokonca nerobil rozdiely medzi občanmi a heilótmi. Niet sa preto diviť, že historici písali o ňom v nepriaznivom svetle čo zodpovedalo ich triednej pozícii. Plutarchos ho opisuje ako „najbezočivejšieho a najkrutejšieho lakedaimonskeho tyrana", Polybios píše, že „vyháňal občanov, púšťal na slobodu otrokov a dával im za ženy dcéry ich pánov". Zavedenie reforiem bolo pre Spartu nesporne úspechom. Dosiahol, že bol medzi ľudom obľúbený a Nabis rozšírením radov svojho vojska v snahe o dosiahnutie niekdajšej slávy Sparty začal dobýjanie jej stratených území.

Nabis sa počas prvej macedónskej vojny v roku 205 pred Kr. stáva podľa mierovej zmluvy podpísanej v epirskom meste Foiniké spojencom Ríma a nepriateľom Macedónie. Ovládnutím Messénie sa dostal do konfliktu s achájskym spolkom, ktorý viedol nadaný stratég Filopoimen. Po dlhých bojoch medzi súpermi o teritoriálnu prevahu na Peloponéze v roku 200 pred Kr. achájsky spolok požiadal macedónskeho kráľa Filipa V. o pomoc, ale ten ju odmietol. V bitke pri Tegei bol Nabis predsa len porazený, ale po krátkom čase sa boje obnovili. V nasledujúcich rokoch obratne využíval konflikt medzi Rimanmi a Macedóniou. Za spojenectvo, ktoré uzavrel s kráľom Macedónie Filipom V. získal Argos, keď sa však macedónska vojna vyvíjala v neprospech Macedónie, rozhodol sa opäť uzavrieť spojenectvo s Rímom a ten ho uznal za kráľa a spojenca rímskeho ľudu. Po skončení druhej macedónskej vojny okolo roku 196 pred Kr. požiadal achájsky spolok rímskeho konzula Tita Flaminima aby rokoval s Nabidom o navrátenie mesta Argos a ostatného územia, ktoré im Sparta zabrala.

Nabis túto požiadavku odmietol s odôvodnením, že to územie vlastnil počas spojenectva s Rímom. Rimania nakoniec tento spor vyriešili silou zbraní. K Rimanom sa pridali Atény, aitólsky spolok a Pergamské kráľovstvo, ktorým bola tŕňom v oku vláda kráľa Nabida. Po ťažkých bojoch sa Nabis v roku 195 pred Kr. vzdal Rimanom a musel prijať podmienky, ktoré mu uložil konzul Titus Flaminimus. Kráľom ostal, ale len na malom území Lakónie, čo zahŕňalo len samostatné mesto a jeho blízke okolie.

Nabis sa s tým nezmieril a stále dúfal, že sa situácia zmení a vydobyje si opäť bývalú moc. Tá možnosť sa mu naskytla keď v roku 192 pred Kr. bojovali Rimania spolu s achájskym spolkom proti kráľovi Seleukoskej ríše Antiochovi III. a aitólskemu spolku. Nabis sa pokúsil dobyť prístav Gytheion na pobreží Lakónie. Zo začiatku bol úspešný, ale potom ho zastavil achájsky spolok, preto požiadal o vojenskú pomoc aitólsky spolok, ktorý mu následne poslal tisíc mužov pechoty a okolo tristo vojakov kavalérie. Nabida však Aitólčania zradili a Alexanemos, veliteľ aitólskemu spolku, ho zavraždil.

• Titus Livius, XXXII,38;XXXII,39;XXXIV,27;XXXIV,28 – 30.
• Polybios, XIII,7.
• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Grécky zázrak. [s.l.] : Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-103-1. (slovenský jazyk)
• Diodoros Sicílsky, XXVII,1.