Adam Forgáč

Adam Forgáč
uhorský šľachtic-magnát, vojenský veliteľ a krajinský radca a krajinský sudca
Narodenie	pravdepodobne 1601 Gýmeš
Úmrtie	10. jún 1681 Rajka, Uhorsko
Národnosť	Natio Hungarica
Známy vďaka	vojenský veliteľ, štátny hodnostár
Odkazy
Commons	Adam Forgáč
Biografický portál

Gróf Adam Forgáč "Forgách de Ghymes et Gács" (* cca. 1601; hrad Gýmeš – † 10. jún 1681, Rajka, Maďarsko) bol uhorský šľachtic-magnát, vojenský veliteľ, krajinský radca a krajinský sudca, podporovateľ Habsburgovcov.^[1]

Bol najstarším^[2] synom baróna Žigmunda Forgáča, uhorského palatína, a jeho druhej manželky Zuzany Turzovej. ^[3] Narodil sa na hrade Gýmeš pri obci Jelenec.

V roku 1627 sa stal kráľovským komorníkom a zároveň kapitánom hradu Szécsény. Pôsobil aj ako kapitán mesta Košice. 4. marca 1640 vydal mesto vojsku Juraja I. Rákociho. V rokoch 1645 a 1655 sa uchádzal dokonca o post uhorského palatína, čo však nedosiahol.^[1]Neskôr pôsobil ako kapitán stredoslovenských banských miest.

V auguste 1652 organizoval obranu pred rabujúcimi tureckými vojskami, ktorým sa postavil 26. augusta 1652 pri Veľkých Vozokanoch. V dvojdňovej bitke pri Veľkých Vozokanoch turecké vojská porazil. Prvý deň bitky však nebol úspešný (padli aj 4 príslušníci Esterházyovského rodu). Po neúspešnom dni však zorganizoval provizórne sily zozbierané z poddaných okolitých ohrozených obcí, s ktorými 27. augusta turecké sily premohol.^[4]

V máji roku 1643 sa stal kapitánom novozámockej pevnosti^[1]. Nechal sa prelstiť Turkami a bez dostatočného prieskumu situácie podnikol výpad proti údajne oslabeným tureckým vojskám pri Parkane. V skutočnosti však Turci na jeho vojská pripravili pascu a v bitke pri Parkane 6. augusta 1663 sa z jeho 5500 vojakov napokon zachránilo iba necelých 400. Sám Forgáč sa zachránil útekom.

Osmanské sily o sile asi 50 000 mužov postúpili k Novým Zámkom a vyzvali ho na kapituláciu, ktorú odmietol. Mesto bolo ostreľované osmanským delostrelectvom. 22. septembra 1663 došlo k nehode, pri ktorej vybuchol sklad pušného prachu vo Fridrichovej bašte. Ďalšia obrana mesta bola nemožná. So zvyškom posádky opustil pevnosť 26. septembra.^[5] 24. septembra 1663 bol po mesiac a pol dlhom obliehaní nútený vzdať vojskám veľkovezíra Ahmeda Köprülü. Strata Nových Zámkov mala za následok stratu ďalších miest od Levíc po Nitru. Západné Slovensko bolo vydané napospas osmanského rabovaniu. Osmanské sily prenikli až na Moravu.^[6]

Pre vojenské neúspechy bol postavený pred vojenský súd, ale napokon ho oslobodili. Od roku 1670 do smrti bol krajinským radcom. Po zrušení uhorskej ústavy v roku 1673 bol jedným zo štyroch radcov gubernátora Ampringenta. V roku 1674 sa stal jedným zo sudcov bratislavskej sedrie.^[1]. Zomrel 10.júna 1681 v Rajke. Jeho telo dodnes odpočíva v trnavskom kostole sv. Štefana. ^[1]

Adam Forgáč bol trikrát ženatý. Prvou manželkou bola Barbora Sečianska^[3], vdova po Adamovi Turzovi (dcéra Juraja Séčiho a Márie Drugetovej) pravnučka známej Alžbety Báthoryovej, druhou manželkou bola Judita Révaiová (bola dcérou strážcu koruny a autora oslavného spisu o uhorskej korune Petra Révaia, vdova po Pavlovi Nádašdym) a treťou bola Katarína Rechbergová. S týmito manželkami mal dokopy 8 detí:^{[2] [1]}

• Adam (* 1663 - † 27. september 1716) - novohradský župan
• Šimon (* 8. júl 1669 - † 13. september 1730)
• František
• Zuzana
• Anna
• Eva
• Dorota
• Kristína

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adam Forgáč