Ankerit

Ankerit
CaFe²⁺(CO₃)₂
Všeobecné informácie
Pôvod názvu	podľa Matthiasa Ankera, rakúskeho mineralóga
Klasifikácia
IMA status	prijatý (1959)
Strunzova klasifikácia	Vb/A.03a (8.vyd.) 5.AB.10 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	5.AB.10 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia	14.2.1.2 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Trigonálna sústava
Bodová grupa	3
Priestorová grupa	R3
Mriežkové param.	a = 4,8312 Å c = 16,1663 Å V = 326,78 Å3 Z = 3
Habitus	masívny, zrnitý, kryštálové drúzy s plochami {1011}, {1120}, {0001}
Zrasty	jednoduché zrasty podľa plôch {0001}, {1011} a {1120}
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosť	priehľadný až olopriesvitný
Farba(y)	biela, šedá, žltohnedá, hnedá
Vryp	biely
Lesk	sklený
Tvrdosť (Mohs)	3,5 - 4
Hustota	2,93 - 3,10 kg.dm−3
Štiepateľnosť	výborná podľa plochy {1011}
Lom	nepravidelný
Optické dáta
Indexy lomu jednoosový minerál	nε = 1,690 - 1,750 nω = 1,510 - 1,548
Dvojlom	δ = 0,180 - 0,202
Iné
Rozpustnosť	v kys. chlorovodíkovej
Odrody a variety
mangánový ankerit, nikelnatý ankerit
Zoznam minerálov Ankerit na mindat.org Ankerit na Commons
Portál vied o Zemi  Chemický portál

Ankerit je minerál kryštalizujúci v trigonálnej sústave, chemicky uhličitan vápenato-železnatý – Ca(Fe,Mn,Mg)(CO₃)₂.

Ankerit, ktorý patrí do tej istej skupiny ako dolomit, vytvára klencové kryštály. Vyskytuje sa však prevažne v celistvej alebo zrnitej podobe. Tento minerál má sivú, bielu, žltkastú alebo žltohnedú farbu a biely vryp. Je to priesvitný minerál so skleným až perleťovým leskom.

Vzniká na rudných žilách často spolu so sírnikmi.

Ankerit sa rozpúšťa v kyseline chlorovodíkovej. Na povrchu minerálu sa často vytvára žltý až hnedý povlak, ktorý vzniká oxidáciou povrchovej vrstvy.

Mlynky, Rudňany, Nízke Tatry (Dúbrava, Magurka, Jasenie, Vyšná Boca, Malužiná, Trangoška, juž. svahy Ďumbiera, Rovná hoľa), Vysoké a západné Tatry, Malé Karpaty (Pezinok, Pernek) a mnohé drobné výskyty v jadrových pohoriach.

• Zoznam minerálov

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ankerit

• Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
• Ankerit na www.mindat.org