Židia v Japonsku

Židia v Japonsku sú minoritná etnonáboženská skupina, majúca takmer 2000 členov (0,0016 % z celkového počtu obyvateľov). Prví z nich sa v Japonsku usadili v 16. storočí vo veľmi malom množstve – kvôli zahraničnej politike sakoku (jap. 鎖国, krajina v reťaziach, tzn. zamknutá krajina).

Vo veku zámorských objavov Japonsko, dovtedy celkom neznámu krajinu, postupne objavovali portugalskí a holandskí obchodníci. Prvá zmienka o židovskom usadlíkovi však pochádza až z roku 1853, kedy skupina Židov vytvorila shtetl (židovské mestečko) v Jokohame s počtom asi 50 rodín z rôznych kútov sveta. Tu tiež vznikla prvá synagóga v Japonsku. Po veľkom zemetrasení v Kantó sa v roku 1923 mnohí presťahovali do Kóbe.

V 80. rokoch 19. storočia bola založená ďalšia židovská komunita v Nagasaki. Jej populácia bola dvakrát väčšia ako tá v Jokohame. V rokoch 1900 až 1960 bola židovská komunita v Kóbe jednou z najväčších v Japonsku a jej pestrá demografia zahrňovala Židov z Blízkeho východu (Irak, Sýria), ale tiež zo strednej a východnej Európy (Nemecko, Poľsko, Rumunsko).

Počas tohto obdobia sa rozrastala Tokijská komunita (dnes v Japonsku najväčšia), kam prúdili Židia predovšetkým zo Spojených štátov amerických a Západnej Európy.

Bol to práve plán Fugu, ktorý cez svoju antisemitskú podstatu zachránil nespočetné životy Židov počas 2. svetovej vojny. Podľa Protokolov sionských mudrcov, antisemitského pamfletu z ktorého tento plán vyšiel, „Židia ovládajú celý svet“. Kým kresťania sa snažili tento problém vyriešiť zlikvidovaním všetkých Židov, Japonci sa snažili zvelebiť a využiť „magické schopnosti Sionu“ pre dobro Japonska.^[1]

Plán je pomenovaný podľa nebezpečnej ryby Fugu, ktorá je v prípade nesprávneho spracovania smrteľná kvôli tetradotoxínu obsiahnutom v jej pečeni a koži.

Aj keď Japonské cisárstvo skoro začalo spolupracovať s nacistickým Nemeckom, premiér, minister zahraničných vecí, minister cisárskeho námorníctva a ďalší vydali dekrét proti vyhosteniu Židov z Japonska.^[2][3]

Antisemitizmus v Japonsku je pomerne malý, hoci zdokumentovaný fenomén. Nespočetné množstvo rasistických tabu zakorenených v západnom svete a klasický element antisemitizmu však v japonskej mentalite chýba, keďže najväčšie náboženské zastúpenie v Japonsku má kombinácia šintoizmu s budhizmom. Stereotypy (aj západné stereotypy) sú v japonskej populárnej kultúre často terčom satiry.

Podľa Davida Kranzlera zásadný rozdiel medzi európskym a japonským antisemitizmom je predovšetkým v tom, že európsky nadväzuje na kresťanskú a/alebo kresťansky-ovplyvnenú predstavu prirovnávajúcu Žida k Satanovi či Antikristovi, zatiaľčo Japonci túto predstavu nepoznajú.^[1]"

Protokoly sionských mudrcov, dnes už známe ako klasický antisemitský podvrh, ovplyvnili isté kruhy japonskej akadémie a vojenstvo. To malo za následok vznik plánu Fugu, ktorého cieľom bolo zachrániť európskych Židov pred holokaustom a dopraviť ich cez Šanghajské geto do Japonského cisárstva. Medzi ľuďmi, ktorí pomáhali s presunom, bol napríklad Chiune Sugihara, japonský konzul v Litve, ktorý udelil viac ako 5000 víz do Japonska Židom, ktorým hrozila smrť.

V priebehu vojny bola japonská vláda tlačená nemeckými nacistami k uplatneniu antisemitských zásad a ku koncu vojny k zabitiu obyvateľov šanghajského geta, napriek tomu japonská vláda tieto opakované snahy odkladala, až ich nakoniec celkom odmietla.

• r. Herman Dicker, 1960 – 1963, ortodoxný
• r. Marvin Tokayer, 1968 – 1976, konzervatívny
• r. Jonathan Z. Maltzman, 1980 – 1983, konzervatívny
• r. Michael Schudrich, 1983 – 1989, konzervatívny
• r. Moshe Silberschein, 1989 – 1992, konzervatívny
• r. Jim Lebeau, 1993 – 1997, konzervatívny
• r. Carnie Shalom Rose, 1998 – 1999, konzervatívny
• r. Elliot Marmon, 1999 – 2002, konzervatívny
• r. Henri Noach, 2002 – 2008, konzervatívny
• r. Rachel Smookler, reformný
• r. Antonio Di Gesù, 2009 – súčasnosť, konzervatívny

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé v Japonsku na českej Wikipédii.

• Plán Fugu
• Teória spoločného pôvodu Japoncov a Židov

• Židia a Japonci: Kultúrne znaky a spoločné hodnoty Archivované 2012-06-11 na Wayback Machine (po anglicky)
• Public Broadcasting System: Desať stratených kmeňov Izraela - Japonsko (po anglicky)
• The Jews of Kobe (po anglicky)