[go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

Ľudovít Novák

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľudovít Novák
slovenský jazykovedec a zakladateľ SAVU
Narodenie15. október 1908
Skalica, Slovensko
Úmrtie27. september 1992 (83 rokov)
Ľubochňa, Slovensko
ManželkaŠtefánia Morávková

Prof. PhDr. Ľudovít Novák, DrSc. (* 15. október 1908, Skalica – † 27. september 1992, Ľubochňa)[1] bol slovenský jazykovedec a iniciátor vzniku Slovenskej akadémie vied a umenia.[2][3] Venoval sa štúdiu dejín slovenčiny a bol zástancom radikálnej reformy pravopisu spisovnej slovenčiny. Venoval sa všeobecnej a porovnávacej jazykovede, ako aj slavistike, romanistike a ugrofinistike.[1]

Novák bol hlbokým kresťanom a perzekvovaný komunistickým režimom.

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdium a práca

[upraviť | upraviť zdroj]

Po vyštudovaní gymnázia v Skalici v roku 1927[4] pokračoval Ľudovít na odbore slavistiky, romanistiky a ugrofinistiky na pražskej Filozofickej fakulte Karlovej univerzity od roku 1927.[5] V týchto rokoch upozorňoval aj na potrebu založenia odboru slovakistiky na tejto univerzite.[6]

V rokoch 1932 až 1934 pokračoval v štúdiách na parížskej Sorbonne, kde sa venoval romanistike, a navštevoval aj iné miestne univerzity.[1][5]

Prvým pracovným pôsobiskom bola v rokoch 1933 až 1938 pozícia referenta na Jazykovednom odbore Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine.[4] Pre spory s tajomníkom Jozefom Cígerom-Hronským potom Novák pôsobil v rokoch 1939 až 1948 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, pričom bol vymenovaný najprv za mimoriadneho profesora v roku 1939 a o dva roky neskôr za profesora. Počas akademického roka 1944 – 1945 bol dekanom fakulty.[1]

Vznik SAVU

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas Slovenského štátu sa posilnila potreba mať vytvorenú vedeckú inštitúciu, ktorá by posilňovala jednotu občanov[5] a zároveň by sa vymedzovala voči Čechom.[7] Za hlavného iniciátora sa považuje práve Ľudovít Novák, ktorý využíval svoje osobné kontakty na presadzovanie vzniku inštitúcie.[8] Túto myšlienku podporoval hlavne jeho dobrý priateľ minister školstva Jozef Sivák,[7] predseda Snemu Slovenskej republiky Martin Sokol či poslanci Emil Boleslav Lukáč, Pavol Čarnogurský[5] alebo Konštantín Čulen.[7] Opozíciu tvoril hlavne Vojtech Tuka, ktorý sa snažil, aby Matica slovenská nestratila primát v slovenskej vede.[5] Nováka poverili vypracovaním zákona i dôvodovej správy.[7]

„ Bojovali sme hlavne za to, aby Bratislava mala silnú pozíciu voči Čechom, bola to otázka národnej prestíže. Podarilo sa nám to tým, že sme založili Akadémiu. “
– Ľudovít Novák

Po vytvorení Slovenskej akadémie vied a umení prijatím zákona 2. júla 1942 sa prvým predsedom stal František Valentín a generálnym tajomníkom do roku 1945 bol práve Ľudovít Novák.[5] (Na Tukov príkaz sa predsedom nesmel stať Tido J. Gašpar.)[7] Kvôli chýbajúcim vedeckým pracovníkom a slabému financovaniu sa SAVU orientovala predovšetkým na humanitné odbory, primárne jazykovedu.[5][7] Novák v rozhovore z 1992 poprel, že by vzorom pri zakladaní akadémie bola obdobná sovietska inštitúcia.[7]

Počas bombardovania Bratislavy na konci 2. svetovej vojny Novák poskytol svoj dom v Ľubochni na presťahovanie knižného fondu univerzitnej knižnice.[4]

Perzekúcie a rehabilitácia po 20 rokoch

[upraviť | upraviť zdroj]

Novák bol po zmene režimu predčasne penzionovaný počas rokov 1948 až 1957[4][7] a mal zakázanú vedeckú činnosť.[9] Následne od roku 1957 pracoval šesť rokov v Slovanskom ústave ČSAV v Prahe. V tomto období bol zároveň aj externým pracovníkom Ústavu slovenského jazyka SAV v Bratislave. Od roku 1964 až do 1969 sa v tomto ústave stal vedeckým pracovníkom a neskôr v ňom pôsobil aj samostatne.[1] Až do svojej rehabilitácie musel Ľudovít riešiť komplikovanú finančnú situáciu, keďže režim nemal záujem vydávať jeho vedecké a iné publikácie.[4] Z tohto dôvodu musel Novák pristúpiť aj k rozpredaju viacerých rodinných cenností.[4]

Keď v roku 1953 začal pracovať pre Spolok sv. Vojtecha, po krátkej dobe bol zaistený kvôli bohoslužobným predmetom a náboženským knihám.[4] Oficiálne bol však obvinený Štátnou bezpečnosťou z vlastizrady.[4] Vypočúvali ho v Žiline a keďže sa Novák odmietol priznať k obvineniu, bol zbitý a podľa vyjadrenia dcéry Oľgy upadol do bezvedomia.[4] Následne bol odsúdený a trest si odpykával vo väznici na Pankráci.[4]

Na Lenártovu žiadosť bol Novák v roku 1968 rehablilitovaný a mohol začať opätovne prednášať.[4] Medzi rokmi 1968 a 1971 bol pracovníkom na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave. Od roku 1972 pôsobil ako profesor na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V roku 1981 odišiel na dôchodok.[1]

Agitátor za reformu slovenského pravopisu

[upraviť | upraviť zdroj]
 Táto sekcia si vyžaduje rozšírenie.
Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a sekciu prosím doplňte.

Ľudovít Novák presadzoval myšlienku zrušenia ypsilonu, ako aj ďalších hlások ako ô či ä, aby sa zjednodušil pravopisný systém slovenčiny.[9] Jazykový systém nemá podľa neho trápiť jeho používateľov.[10] Navrhoval, aby sa po odstránení grafémy y/ý zmäkčené slabiky zapisovali s mäkčeňom (napríklad ňeďeľa). Táto graféma by sa používala len ako matematický symbol a v prevzatých cudzích slovách.[10]

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Hlásil sa ku kresťanskej viere a kamarátil sa s biskupom Vojtaššákom.[7] V Ľubochnej chodieval spievať na pohreby alebo koledovať s miestnym kňazom.[4] Venoval sa husľovej, čelovej, klavírnej i cirkevnej hudbe (pôsobil aj ako organista v Hubovej).[4] Od roku 1953 sa podieľal aj na úpravách Starého i Nového zákona.[4][7]

Oženil sa so Štefániou Morávkovou a do roku 1934 žili spolu v Paríži.[4] Mal tri deti, najstaršia sa volala Oľga.[4]

Ľudovít Novák zomrel 27. septembra 1992 v Ľubochni vo veku 84 rokov.[5]

Prehľad iných funkcií

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1939 – 1943 Slovenská učená spoločnosť (generálny tajomník)
  • 1943 – 1945 Slovenská akadémia vied (generálny tajomník)
  • 1941 – 1945 Slovenská jazykovedná spoločnosť (predseda)[4]
  • 1972 – 1973 Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV v Trnave (predseda pobočky)
  • 1973 – 1976 Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV v Prešove (predseda pobočky)
  • 1970 – 1974 obhajoby doktorských dizertačných prác v odbore všeobecná jazykoveda, ako aj slovanské jazyky (člen komisie)[1]

Vybrané diela

[upraviť | upraviť zdroj]

Publikačná činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Jazykovedné glosy k československej otázke (1935, 1936)[4][7]
  • O rozplávaní kontinentov – prírodovedecká práca
  • K najstarším dejinám slovenčiny (1980)[7]

Prekladateľská činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Honoré de Balzac – Otec Goriot (1977, 1985)
  • Honoré de Balzac – Gobseck / Otec Goriot / Plukovník Chabert (1983)[7]

Udelené tituly

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1932 – doktor filozofie (PhDr.)
  • 1938 – menovanie za docenta (doc.)
  • 1939 – mimoriadny profesor
  • 1941 – profesor
  • 1968 – doktor vied (DrSc.)[1]

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1992 – zlatá Medaila SAV a čestná plaketa SAV Ľudovíta Štúra Za zásluhy v spoločenských vedách[7]
  • 2008 – čestné občianstvo mesta Skalica[3]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • V priestoroch SAV sa nachádza jeho portrét, ktorý odhalili pri príležitosti stého výročia jeho narodenia.[5]
  • V roku 2008 sa pri príležitosti stého výročia jeho narodenia uskutočnila vedecká konferencia Akademik Ľudovít Novák v slovenskej jazykovede a kultúre.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h ĽUDOVÍT NOVÁK [online]. www.juls.savba.sk, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
  2. ↑ Pred 80 rokmi vznikla Slovenská akadémia vied a umení [online]. TERAZ.sk, 2022-07-02, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
  3. ↑ a b CHROMEK, Stanislav. Ľudovít Novák (1908 - 1992), Skalica [online]. pam.epocha.sk, 2014-06-24, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r MORAVČÍKOVÁ, Anna. Nedožité sté výročie narodenia akademika Ľudovíta Nováka [online]. SME blog, 2008-10-14, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f g h i Jazykovedec Ľudovít Novák sa narodil pred 115 rokmi [online]. rtvs.sk, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
  6. ↑ Štvrťstoročie pražskej univerzitnej slovakistiky | Slovenský dom v Prahe [online]. www.slovenskydomvprahe.cz, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  7. ↑ a b c d e f g h i j k l m n „Aj keď oneskorene, ale predsa to je.“ (Ľudovít Novák, 1992) [online]. www.juls.savba.sk, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  8. ↑ ONDREJOVIČ, Slavomír. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV – ohnisko jazykovedného výskumu na Slovensku [online]. old.ucjtk.ff.cuni.cz, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  9. ↑ a b GEHREROVÁ, Ria. Na zrušenie ypsilonu je už neskoro. Ako sa dostal do slovenčiny? [online]. Denník N, 2015-03-03, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
  10. ↑ a b VINTEROVÁ, Jana. Jazykovedec František Ruščák / Ako sa dá odvyknúť od kávy, tak sa dá odvyknúť aj od ypsilonu [online]. www.postoj.sk, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Slavomír Ondrejovič (ed.): Ľudovít Novák. Tvorca modernej slovenskej jazykovedy a zakladateľ SAVU. Veda, 2011, 212 s.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ľudovít_Novák&oldid=7837760“