Ľudovít Novák
Ľudovít Novák | |
slovenský jazykovedec a zakladateľ SAVU | |
Narodenie | 15. október 1908 Skalica, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 27. september 1992 (83 rokov) Ľubochňa, Slovensko |
Manželka | Štefánia Morávková |
Prof. PhDr. Ľudovít Novák, DrSc. (* 15. október 1908, Skalica – † 27. september 1992, Ľubochňa)[1] bol slovenský jazykovedec a iniciátor vzniku Slovenskej akadémie vied a umenia.[2][3] Venoval sa štúdiu dejín slovenčiny a bol zástancom radikálnej reformy pravopisu spisovnej slovenčiny. Venoval sa všeobecnej a porovnávacej jazykovede, ako aj slavistike, romanistike a ugrofinistike.[1]
Novák bol hlbokým kresťanom a perzekvovaný komunistickým režimom.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Štúdium a práca
[upraviť | upraviť zdroj]Po vyštudovaní gymnázia v Skalici v roku 1927[4] pokračoval Ľudovít na odbore slavistiky, romanistiky a ugrofinistiky na pražskej Filozofickej fakulte Karlovej univerzity od roku 1927.[5] V týchto rokoch upozorňoval aj na potrebu založenia odboru slovakistiky na tejto univerzite.[6]
V rokoch 1932 až 1934 pokračoval v štúdiách na parížskej Sorbonne, kde sa venoval romanistike, a navštevoval aj iné miestne univerzity.[1][5]
Prvým pracovným pôsobiskom bola v rokoch 1933 až 1938 pozícia referenta na Jazykovednom odbore Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine.[4] Pre spory s tajomníkom Jozefom Cígerom-Hronským potom Novák pôsobil v rokoch 1939 až 1948 na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, pričom bol vymenovaný najprv za mimoriadneho profesora v roku 1939 a o dva roky neskôr za profesora. Počas akademického roka 1944 – 1945 bol dekanom fakulty.[1]
Vznik SAVU
[upraviť | upraviť zdroj]Počas Slovenského štátu sa posilnila potreba mať vytvorenú vedeckú inštitúciu, ktorá by posilňovala jednotu občanov[5] a zároveň by sa vymedzovala voči Čechom.[7] Za hlavného iniciátora sa považuje práve Ľudovít Novák, ktorý využíval svoje osobné kontakty na presadzovanie vzniku inštitúcie.[8] Túto myšlienku podporoval hlavne jeho dobrý priateľ minister školstva Jozef Sivák,[7] predseda Snemu Slovenskej republiky Martin Sokol či poslanci Emil Boleslav Lukáč, Pavol Čarnogurský[5] alebo Konštantín Čulen.[7] Opozíciu tvoril hlavne Vojtech Tuka, ktorý sa snažil, aby Matica slovenská nestratila primát v slovenskej vede.[5] Nováka poverili vypracovaním zákona i dôvodovej správy.[7]
„ | Bojovali sme hlavne za to, aby Bratislava mala silnú pozíciu voči Čechom, bola to otázka národnej prestíže. Podarilo sa nám to tým, že sme založili Akadémiu. | “ |
– Ľudovít Novák |
Po vytvorení Slovenskej akadémie vied a umení prijatím zákona 2. júla 1942 sa prvým predsedom stal František Valentín a generálnym tajomníkom do roku 1945 bol práve Ľudovít Novák.[5] (Na Tukov príkaz sa predsedom nesmel stať Tido J. Gašpar.)[7] Kvôli chýbajúcim vedeckým pracovníkom a slabému financovaniu sa SAVU orientovala predovšetkým na humanitné odbory, primárne jazykovedu.[5][7] Novák v rozhovore z 1992 poprel, že by vzorom pri zakladaní akadémie bola obdobná sovietska inštitúcia.[7]
Počas bombardovania Bratislavy na konci 2. svetovej vojny Novák poskytol svoj dom v Ľubochni na presťahovanie knižného fondu univerzitnej knižnice.[4]
Perzekúcie a rehabilitácia po 20 rokoch
[upraviť | upraviť zdroj]Novák bol po zmene režimu predčasne penzionovaný počas rokov 1948 až 1957[4][7] a mal zakázanú vedeckú činnosť.[9] Následne od roku 1957 pracoval šesť rokov v Slovanskom ústave ČSAV v Prahe. V tomto období bol zároveň aj externým pracovníkom Ústavu slovenského jazyka SAV v Bratislave. Od roku 1964 až do 1969 sa v tomto ústave stal vedeckým pracovníkom a neskôr v ňom pôsobil aj samostatne.[1] Až do svojej rehabilitácie musel Ľudovít riešiť komplikovanú finančnú situáciu, keďže režim nemal záujem vydávať jeho vedecké a iné publikácie.[4] Z tohto dôvodu musel Novák pristúpiť aj k rozpredaju viacerých rodinných cenností.[4]
Keď v roku 1953 začal pracovať pre Spolok sv. Vojtecha, po krátkej dobe bol zaistený kvôli bohoslužobným predmetom a náboženským knihám.[4] Oficiálne bol však obvinený Štátnou bezpečnosťou z vlastizrady.[4] Vypočúvali ho v Žiline a keďže sa Novák odmietol priznať k obvineniu, bol zbitý a podľa vyjadrenia dcéry Oľgy upadol do bezvedomia.[4] Následne bol odsúdený a trest si odpykával vo väznici na Pankráci.[4]
Na Lenártovu žiadosť bol Novák v roku 1968 rehablilitovaný a mohol začať opätovne prednášať.[4] Medzi rokmi 1968 a 1971 bol pracovníkom na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave. Od roku 1972 pôsobil ako profesor na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. V roku 1981 odišiel na dôchodok.[1]
Agitátor za reformu slovenského pravopisu
[upraviť | upraviť zdroj]Táto sekcia si vyžaduje rozšírenie. Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a sekciu prosím doplňte. |
Ľudovít Novák presadzoval myšlienku zrušenia ypsilonu, ako aj ďalších hlások ako ô či ä, aby sa zjednodušil pravopisný systém slovenčiny.[9] Jazykový systém nemá podľa neho trápiť jeho používateľov.[10] Navrhoval, aby sa po odstránení grafémy y/ý zmäkčené slabiky zapisovali s mäkčeňom (napríklad ňeďeľa). Táto graféma by sa používala len ako matematický symbol a v prevzatých cudzích slovách.[10]
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Hlásil sa ku kresťanskej viere a kamarátil sa s biskupom Vojtaššákom.[7] V Ľubochnej chodieval spievať na pohreby alebo koledovať s miestnym kňazom.[4] Venoval sa husľovej, čelovej, klavírnej i cirkevnej hudbe (pôsobil aj ako organista v Hubovej).[4] Od roku 1953 sa podieľal aj na úpravách Starého i Nového zákona.[4][7]
Oženil sa so Štefániou Morávkovou a do roku 1934 žili spolu v Paríži.[4] Mal tri deti, najstaršia sa volala Oľga.[4]
Ľudovít Novák zomrel 27. septembra 1992 v Ľubochni vo veku 84 rokov.[5]
Prehľad iných funkcií
[upraviť | upraviť zdroj]- 1939 – 1943 Slovenská učená spoločnosť (generálny tajomník)
- 1943 – 1945 Slovenská akadémia vied (generálny tajomník)
- 1941 – 1945 Slovenská jazykovedná spoločnosť (predseda)[4]
- 1972 – 1973 Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV v Trnave (predseda pobočky)
- 1973 – 1976 Slovenská jazykovedná spoločnosť pri SAV v Prešove (predseda pobočky)
- 1970 – 1974 obhajoby doktorských dizertačných prác v odbore všeobecná jazykoveda, ako aj slovanské jazyky (člen komisie)[1]
Vybrané diela
[upraviť | upraviť zdroj]Publikačná činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]- Jazykovedné glosy k československej otázke (1935, 1936)[4][7]
- O rozplávaní kontinentov – prírodovedecká práca
- K najstarším dejinám slovenčiny (1980)[7]
Prekladateľská činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]- Honoré de Balzac – Otec Goriot (1977, 1985)
- Honoré de Balzac – Gobseck / Otec Goriot / Plukovník Chabert (1983)[7]
Udelené tituly
[upraviť | upraviť zdroj]- 1932 – doktor filozofie (PhDr.)
- 1938 – menovanie za docenta (doc.)
- 1939 – mimoriadny profesor
- 1941 – profesor
- 1968 – doktor vied (DrSc.)[1]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1992 – zlatá Medaila SAV a čestná plaketa SAV Ľudovíta Štúra Za zásluhy v spoločenských vedách[7]
- 2008 – čestné občianstvo mesta Skalica[3]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- V priestoroch SAV sa nachádza jeho portrét, ktorý odhalili pri príležitosti stého výročia jeho narodenia.[5]
- V roku 2008 sa pri príležitosti stého výročia jeho narodenia uskutočnila vedecká konferencia Akademik Ľudovít Novák v slovenskej jazykovede a kultúre.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h ĽUDOVÍT NOVÁK [online]. www.juls.savba.sk, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
- ↑ Pred 80 rokmi vznikla Slovenská akadémia vied a umení [online]. TERAZ.sk, 2022-07-02, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
- ↑ a b CHROMEK, Stanislav. Ľudovít Novák (1908 - 1992), Skalica [online]. pam.epocha.sk, 2014-06-24, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r MORAVČÍKOVÁ, Anna. Nedožité sté výročie narodenia akademika Ľudovíta Nováka [online]. SME blog, 2008-10-14, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i Jazykovedec Ľudovít Novák sa narodil pred 115 rokmi [online]. rtvs.sk, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
- ↑ Štvrťstoročie pražskej univerzitnej slovakistiky | Slovenský dom v Prahe [online]. www.slovenskydomvprahe.cz, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n „Aj keď oneskorene, ale predsa to je.“ (Ľudovít Novák, 1992) [online]. www.juls.savba.sk, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
- ↑ ONDREJOVIČ, Slavomír. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV – ohnisko jazykovedného výskumu na Slovensku [online]. old.ucjtk.ff.cuni.cz, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
- ↑ a b GEHREROVÁ, Ria. Na zrušenie ypsilonu je už neskoro. Ako sa dostal do slovenčiny? [online]. Denník N, 2015-03-03, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
- ↑ a b VINTEROVÁ, Jana. Jazykovedec František Ruščák / Ako sa dá odvyknúť od kávy, tak sa dá odvyknúť aj od ypsilonu [online]. www.postoj.sk, [cit. 2024-04-19]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Slavomír Ondrejovič (ed.): Ľudovít Novák. Tvorca modernej slovenskej jazykovedy a zakladateľ SAVU. Veda, 2011, 212 s.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Narodenia 15. októbra
- Narodenia v 1908
- Úmrtia 27. septembra
- Úmrtia v 1992
- Slovenskí jazykovedci
- Slovenskí autori náučnej literatúry
- Pracovníci Matice slovenskej
- Dekani Filozofickej fakulty Univerzity Komenského
- Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
- Vyučujúci na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Trnave
- Vyučujúci na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
- Absolventi Filozofickej fakulty Karlovej univerzity
- Osobnosti zo Skalice