Ľudovít I. (Uhorsko)

Ľudovít I. Veľký
Kráľ Uhorska, Chorvátska a Poľska
Panovanie
Dynastia	Anjouovci
Predchodca	Karol I. Róbert z Anjou (Uhorsko) Kazimír III. Veľký (Poľsko)
Nástupca	Mária z Anjou (Uhorsko) Hedviga I. (Poľsko)
Biografické údaje
Narodenie	5. marec 1326 Vyšehrad, Uhorsko (dnes Maďarsko)
Úmrtie	10. september 1382 (56 rokov) Trnava, Uhorsko (dnes Slovensko)
Rodina
Manželka	Margaréta Luxemburská Alžbeta Kotromanićová
Potomstvo	Mária Katarína Mária Hedviga
Otec	Karol Róbert
Matka	Alžbeta Poľská
Ďalšie tituly
Poľský kráľ
1370 – 1382
Predchodca	Kazimír III. Veľký
Nástupca	Hedviga
Odkazy
	Ľudovít I. (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Ľudovít I. alebo Ľudovít Veľký z Anjou (maď. Lajos I. Nagy, poľ. Ludwik Węgierski (Andegaweński); * 5. marec 1326, Vyšehrad – † 10. september 1382, Trnava) bol od roku 1342 uhorský a od roku 1370 poľský kráľ. V roku 1382 zomrel v Trnave vo svojej kúrií (mal zámok aj pri Zvolene). Pochovaný je v Stoličnom Belehrade.

Na uhorský trón dosadol v roku 1342 a nástupníctvo v Poľsku mu zaistil jeho otec Karol Róbert o tri roky skôr zmluvou s poľským kráľom. Počiatok jeho vlády bol v znamení vojen s Benátkami o Dalmáciu a Dubrovník, ktoré získal v roku 1358. Po smrti svojho brata Ondreja v roku 1345 sa pokúsil získať neapolskú korunu a v rokoch 1348 – 1350 viedol vojnu s kráľovnou Janou I. Neapolsko síce dobyl, ale potom, ako vypukla morová epidémia, bol donútený ustúpiť a ponechal si iba salernské kniežatstvo. Ľudovít I. Veľký si dočasne podrobil tiež Valašsko, Bosnu, Srbsko a Bulharsko, kde potlačil sektu bogomilov. V roku 1366 ho v Pešti navštívil byzantský cisár Ján V. Palailogos a sľúbil opätovné pripojenie východnej cirkvi k Rímu, ak kresťanská Európa podporí Byzanciu proti Turkom. V nasledujúcom roku Ľudovít uzavrel vo Viterbe sedemročné spojenectvo s cisárom Karolom IV., ktoré zahrňovalo vzájomnú podporu v Taliansku.
Svoju dcéru Máriu, ktorá sa stala dedičkou uhorského trónu, vydal v roku 1372 za cisárovho najmladšieho syna Žigmunda I. Luxemburského.

Po smrti svojho bezdetného strýka Kazimíra III. sa stal v roku 1370 tiež poľským kráľom, čím vznikla poľsko-uhorská personálna únia. Na počesť svojej korunovácie podnikol krížovú výpravu proti Litovcom a dobyl Červenú Rus, ktorú za nevôle poľskej šľachty pripojil k Uhorsku. V roku 1374 začal vojenskú výpravu proti Turkom a podarilo sa mu zvíťaziť nad sultánom Muradom I. Aj tak však nedokázal znovu získať balkánske kniežatstvá, ktoré sa v nasledujúcich rokoch od Uhorska definitívne odtrhli. Po smrti Ľudovíta I. Veľkého sa dedičkou poľského trónu stala jeho dcéra Hedviga (Jadwiga). Za jeho vlády dosiahlo Uhorské kráľovstvo postavenie európskej veľmoci a prežívalo rozkvet. Kráľ sa proti magnátom opieral o nižšiu šľachtu a mestá, ktorým poskytoval početné privilégia. Rovnako podporoval hospodársky a kultúrny rozvoj krajiny. V roku 1367 založil prvú uhorskú univerzitu. V roku 1382 zomrel v Trnave vo svojej kúrií (mal zámok aj pri Zvolene). Na mieste kúrie v Trnave stojí pošta a je tam pamätná tabuľa.

Vo Veľkopoľsku za vlády Ľudovíta z Anjou vzrastal vzdor proti jeho kráľovskej vláde. Opozíciu zastupoval bohatý rod Naleczovcov a na strane kráľa a jeho prívržencov stál rod Grzymalitov. Po kráľovej smrti došlo k otvorenému konfliktu a vojne, ktorá trvala po celý rok 1383. Veľkopoľsko a Mazovsko boli veľmi zničené aj napriek tomu, že sa v tejto vojne neuskutočnila žiadna väčšia bitka.^[1]

• otec Karol Róbert Anjou
• matka Alžbeta Poľská, dcéra Vladislava I. Lokietka
• 1. manželka Margaréta Luxemburská, dcéra cisára Karola IV.
• 2. manželka Alžbeta Kotromanićová, dcéra bosnianskeho bána Štefana II. Kotromanića
  • dcéra Mária (* 1365 – † 1366)
  • dcéra Katarína (* 1366 – † 1377)
  • dcéra Mária (1371), uhorská vládnuca kráľovná Mária z Anjou
  • dcéra Hedviga (1372), poľská vládnuca kráľovná Hedviga I.

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Ľudovít I. (Uhorsko)
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľudovít I. (Uhorsko)