Čákovci

Čákovci (Csák)
erb rodu Čákovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo
Tituly	taverník, bakonský správca, krajinský sudca, kráľovský stolník, správca kráľovských stajní, kráľovský mečník, župan severínsky bán mačvianský bán sedmohradský vojvoda palatín chorvátsko-slavónsky bán
Zakladateľ	? Csák (vnuk náčelníka Sabolča)
Mýtický zakladateľ	Szabolcs
Rok založenia dynastie	10. storočie
Rok zániku dynastie	na konci 14. storočia
Ďalšie vetvy dynastie	12 vetiev dynastie a dcérske rody

Čákovci (starším slovenským pravopisom: Csákovci; základný tvar: Čák, starším slovenským pravopisom Csák; cudzojazyčné mená pozri nižšie) bol uhorský šľachtický rod. Svoj rodokmeň podľa kroniky Činy Hunov a Uhrov, Kroniky Mareka z Káltu a Kroniky Jána z Turca odvodzoval rod Čákovcov svoje korene od staromaďarského vodcu predka Szabolcs (Sabolča). Rodina bola pravdepodobne spojená s Arpádovskou dynastiou.^[1]

Cudzojazyčné tvary mena Čák sú ^[2][3]:

• maďarské: Csák, Csáki, Csáky
• latinské: Csák, Csak, Chák, Chaak, Chak, Chac, Caachk, Csik, Csáki, Csáky
• nemecké: Csák, Csak, Chák, Chaak, Chak, Tschak, Czak, Csáki, Csáky

Podľa kroniky Mareka z Káltu sa Sabolč usadil na hrade Sabolč v Zadunajsku, ktorý jeho potomok Csák premenoval na Csákvár. Pôvodný hrad však mal byť už v 11. storočí zničený.^[4] Členovia rodu boli významnými hodnostármi, županmi a slavónskymi bánmi. Pôvodne zohrávali dôležitú úlohu v južných stoliciach vtedajšieho Uhorska, neskôr dostali aj do Ostrihomu a Komárna, kde plnili významné úlohy ako aj cirkevní hodnostári. V priebehu storočí sa rod rozdelil do dvanástich vetiev a niekoľkých samostatných rodín (napr. rod Csáky de Mihály).^[5]

Demeter Csák sprevádzal uhorského kráľa Ondreja II. na krížovej výprave do Palestíny. Meno Matúš Čák sa v tomto rode opakuje viackrát. Jeden z nich sa spomína po porážke Uhrov na rieke Slanej v roku 1241 pri úteku kráľovi Belovi IV. do Dalmácie.^[6] Bratia Peter a Matúš Csákovci sa stali županmi a svoje panstvo budovali na západnom Slovensku. Po tom, čo vymreli všetci členovia jeho vetvy rodu, zdedeili bratia rodové panstvá. Ich dedičmi sa stali Petrovi dvaja synovia - jeden z nich bol Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1278 viedol Matúš Čák uhorskú jazdu vo vojsku cisára Rudolfa I. proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II v bitke na Moravskom poli. V roku 1291 pre Ondreja III., dobyl Bratislavu obsadenú Henrichom z Kysaku. Za odmenu dostal hodnosť správcu kráľovských stajní, kráľovského mečníka a bratislavského župana.^[7] Obrovské bohatstvo v 90. rokoch rod získal plienením cirkevných majetkov.^[7] V roku 1296 získal Matúš Čák významný hrad Trenčín, z ktorého vytvoril svoju hlavnú rezidenciu. Po smrti posledného Arpádovca Ondreja III. Matúš Čál využil príležitosť a striedavo podporoval stranu českého princa Václava III. (V. v Uhorsku) a Karola Róberta až nakoniec obsadil veľkú časť dnešného Slovenska. Preto Matúš Čák Trenčiansky často býva ľudovo označovaný ako „Pána Váhu a Tatier“ a ním okupované územie ako "Matúšova zem.". S Matúšom Čákom si do jeho smrti 18. marca 1321 nevedel poradiť ani nový kráľ Karol Róbert z Anjou a neúčinné zostali aj cirkevné kladby. Po jeho smrti kráľovský fiscus zhabal celé Matúšovo domínium. Ostatné vetvy rodu po zániku trenčianskej vety existovali i naďalej, avšak už nikdy nedosiahli podobných úspechov až kým koncom 14. storočia nemiznú z písomných prameňov.^[6]

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:^[6]

Ugodská vetva

• Demeter I. Čák (†1254), taverník, krajinský sudca (1233–1234; 1242–1245)
• Demeter II, bakonsky správca (1281)
• Bl. Móric (†1336), dominikánsky mních
• Čák II. (†1309), posledný mužský potomok
• (?) Michal, nitriansky župan (cca.1270) (podľa Pál Engel)
• Čák I., bakonsky správca (1270)

Kišfaludyovská vetva

• Ugrin (†1204), ostrihomský arcibiskup, možno syn župana

• Nikolas, jeho svedectvo z roku 1231 spomína arcibiskupa Ugrina ako jeho otca, ale skôr je možne že to bol jeho strýko

Újlacka vetva

• Bás I. župan
• Pós, (*1227–†1235), taverník(1227-1235), severínsky bán (1235)
• Ugrin I. (†1241), kaločský arcibiskup, zomrel v bitke pri rieke Slaná
• Ugrin II. (*1244–†1248) splitský arcibiskup
• Ugrin III. (cca.1230–†1311) severínsky bán a sriemsky župan, sedmohradský vojvoda, mačvanský bán, taverník a krajinský sudca
• Ján (†1324), krajinský sudca (1311–1314)
• Nikolas (†1359), krajinský sudca (1359)
• Ladislav (†1364), posledný člen tejto vetvy

Trenčianska vetva

• Matúš I. (†1254), prvý člen z tejto vetvy, taverník (1242–1246, 1250-1251, 1254)
• Marek I. hontianský župan (1274)
• Štefán I. (†1279/1283) kráľovský stolník (1275–1276; 1277–1278)
• Matúš II. (†1283/1284), palatín, sedmohradský vojvoda, krajinský sudca, chorvátsko-slavónsky bán, taverník
• Peter I. (†1284), palatín
• Matúš III. (Matúš Čák Trenčiansky), (*1260/1265 – †1321), kráľovský mečník, bratislavský župan, správca kráľovských stajní, palatín (1296–1297, 1302–1310) taverník (1310–1311)
• Čák (*1291 – †1300), kráľovský mečník (1293)

• 
  Trenčiansky hrad, sídlo palatína Matúša Čáka
• 
  Hrad Strečno
• 
  Podobizeň Matúša Čáka Trenčianskeho
• 
  Pečať Petra Čáka

1. ↑ BEREND, Nora. The Realm of St. Stephen: A History of Medieval Hungary, 895-1526. Pál Engel, Tamás Pálosfalvi, Andrew Ayton. Speculum, 2003-04, roč. 78, čís. 2, s. 496–497. Dostupné online [cit. 2019-07-10]. ISSN 0038-7134. DOI: 10.1017/s0038713400168903.
2. ↑ PÓR ANTAL: TRENCSÉNYI CSÁK MÁTÉ (1260-1321) [online]. mek.oszk.hu, [cit. 2019-10-07]. Dostupné online.
3. ↑ Pozri zdroje uvedené v článku Matúš Čák Trenčiansky.
4. ↑ Z KÁLTU, Marek. Viedenská maľovaná kronika. Preklad Július Sopko a Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2013. 288 s. ISBN 978-80-8046-770-8. S. 182.
5. ↑ REMENYI, Joseph; GÁL, István. Magyarország és keleteuropa. Books Abroad, 1948, roč. 22, čís. 2, s. 200. Dostupné online [cit. 2019-07-10]. ISSN 0006-7431. DOI: 10.2307/40087513.
6. ↑ ^{a b c} MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 88.
7. ↑ ^{a b} KRŠÁK, Pavol a spol. Ottov historický atlas Slovensko. 1. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2009. ISBN 978-80-7360-834-7. S. 560.

• Kristó, Gyula (editor): Korai Magyar Történeti Lexikon - 9-14. század (Encyclopedia of the Early Hungarian History - 9-14th centuries); Akadémiai Kiadó, 1994, Budapest; ISBN 963-05-6722-9.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čákovci

• Matúš Čák Trenčiansky