Wessex

Kráľovstvo Západných Sasov staroangl. Westseaxna rīce lat. Regnum Occidentalium Saxonum ↓ 519 – 927  → vlajka znak
Geografia Poloha a rozsah Wessexu (zelená) okolo roku 879.
Hlavné mesto	Dorchester (pred 7. stor.) Sherbone (8. storočie) Winchester (od 9. stor.)
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie	Anglosasi, Britonovia, Dáni
Jazyky	západosaská Anglosaština, Latinčina, brythonské, Staroseverčina
Náboženstvo	anglosaské-pohanské (pred 7. stor.), katolícke (od 7. stor.), iroškótske
Štátny útvar
Štátne zriadenie	Absolutistická monarchia
Mena	penca, sceatta, thrymsa
Vznik	519 – legendárne založenie
Zánik	12. júl 927 – zjednotenie Anglicka
Predchádzajúce štáty: Británia (provincia) Essex Sussex Kent Dumnónia Mercia Východné Anglicko Päť samosprávnych miest Danelawu Northumbria Nástupnícke štáty: Anglické kráľovstvo

Wessex bol jedným zo siedmich anglosaských kráľovstiev v juhozápadnom Anglicku v období od 6. do 9. storočia, keď postupne vznikol pod wessexskou dynastiou zjednotený anglický štát. Po krátku dobu v roku 1016 a v rokoch 1020 až 1066 bol grófstvom. Po ovládnutí Anglicka Normanmi boli anglosaské grófstva zrušené a Wessex bol rozdelený medzi Viliamovych stúpencov.

Podľa Anglosaskej kroniky bol Wessex založený Cerdikom a jeho synom Cynrikom, náčelníkmi rodu Gewisse. Uvádza, že sa vylodili na pobreží súčasného grófstva Hampshire a ovládli okolité územie, vrátane ostrova Wight. Archeologické objavy ale dokazujú staršie anglosaské osídlenie v údolí hornej Temže v okolí Cotswolds a v Hampshire, než bolo centrum vzniku pôvodného Wessexu v 6. storočí a na začiatku 7. storočia. Beda Ctihodný uvádza, že ostrov Wight nebol osídlený Sasmi, ale Jutmi, ktorí taktiež osídľovali oblasť Hampshire, a že táto oblasť bola ovládnutá Wessexom až na konci 7. storočia. Podľa niektorých revízií údajov o tejto dobe sa zdá, že Cerdic vládol asi 16 rokov a v roku 554 odovzdal vládu svojmu synovi Cynrikovi.

Prvú informáciu, ktorej dátum je dosť presný, je krst kráľa Wessexu Cynegilsa v roku 640 sv. Birniom. Birnius bol potom stanovený biskupom Západných SasovŠablóna:Poznámka a jeho sídlom sa stal Dorchester-on-Thames. Cynegils bol prvý kráľ Západných Sasov, ktorý sa nechal pokrstiť, ale niektorí jeho nasledovníci zostali v tej dobe pohanmi podobne ako ostatní obyvatelia. Kresťanstvo sa stalo prevažným vyznaním vo Wessexe až o niekoľko rokov neskôr. Je možné, že dôvodom prijatia kresťanstva Cynegilsom bolo spojenectvo proti pohanskému kráľov Mercie Pendovi, ktorý už skôr zaútočil na Wessex.

Útoky Mercie na Wessex, ktoré oslabili pozíciu Wessexu na sever od Temže, prinútili jeho vládcu k orientácii na juh. Kráľ Cenwalh sa oženil s Pendovou dcérou, ale neskôr ju odmietol, čo vyústilo k útoku Pendovho vojska a Cenwalhovo vyhostenie do kráľovstva Východného Anglicka, kde konvertoval na kresťanstvo. Po svojom návrate musel odrážať útoky Pendovho nasledovníka Wulfhera, ale dosiahol rozšírenie vplyvu Wessexu do súčasného grófstva Somerset. Zriadil druhé biskupstvo vo Winchesteri, ktorý sa stal po expanzii Mercie na juh hlavným centrom Wessexu.

Ďalším významným panovníkom Wessexu bol Cædwalla. Vládol asi len dva roky, ale dokázal rozšíriť ovládané územie o Sussex, Kent a ostrov Wight, aj keď Kent získal nezávislosť naspäť takmer vzápätí a Sussex nasledoval o niekoľko rokov neskôr. V roku 688 kráľ Cædwalla abdikoval a vydal sa na cestu do Ríma, kde bol pokrstený papežom, a krátko nato zomrel. Jeho nasledovníkom sa stal Ine. Bol jedným z najdlhšie vládnucich kráľov Wessexu, keď sa na tróne udržal 38 rokov. Vydal jeden z najstarších zákonníkov a zriadil druhé biskupstvo Západných Sasov v Sherbrone. Na konci svojej vlády podobne ako Caedwala abdikoval, aby vykonal cestu do Ríma.

V 8. storočí sa Wessex dostal pod kontrolu Mercie, ktorá zažívala obdobie rozkvetu. V tej dobe sa Wessex rozširoval na západ ovládnutím Devonu a Dumnónie. Po ovládnutí severných území Wessexu Merciou tvorili severnú hranicu Wessexu rieky Temža a Avon. Jeho územie zahŕňalo súčasné grófstva Hampshire, Wiltshire, Berkshire, Dorset a Somerset. Systém rozdelenia krajiny na grófstva, ktoré neskôr položili základ správneho členenia Anglicka, má základy v systéme vzniknutom ve Wessexe v polovici 8. storočí.

Vrcholné obdobie Wessexu zahájil kráľ Ecgberht, ktorý nastúpil na trón v roku 802. V roku 825 zmenil politickú mapu Anglicka, keď porazil mercijského kráľa Beornwulfa, a získal kontrolu nad Sussexom, Kentom a Essexom a umožnil kráľovstvu Východné Anglicko vymaniť sa z područia Mercie. V roku 829 ovládol kráľ Ecgberht aj Merciu, vyhnal jej kráľa Wiglafa z krajiny a dosiahol uznanie zvrchovanosti od kráľa Northumbrie. Stal sa tak vrchným kráľom anglosaského Anglicka, bretwaldom. Táto hegemónia mala ale krátke trvanie, pretože Wiglaf sa vrátil naspäť a vydobyl pre Merciu nezávislosť naspäť, ale expanzia Wessexu na juhovýchod Anglicka pokračovala.

V posledných rokoch Ecgberhtovej vlády od roku 835 začali útočiť na Wessex vikingovia. V roku 851 sa obrovská vikingská armáda, čítajúca údajne 350 lodí, vylodila v ústí Temže. Potom, čo porazili mercijské vojsko, chystali sa napadnút Wessex, ale boli do jedného porazení Ecgberhtovým synom a jeho nasledovníkom Æthelwulfom vo výnimočne krvavej bitke pri Aclea. Táto bitka oddialila ovládnutie Anglicka vikingami asi o 15 rokov, ale ich nájazdy na Wessex pokračovali.

V roku 855 sa kráľ Æthelwulf vydal na cestu do Ríma, čo využil jeho najstarší syn Æthelbald a chopil sa moci. Po svojom návrate Æthelwulf, aby zabránil krvavej občianskej vojne, súhlasil s rozdelením krajiny. Postupně sa k moci dostal všetci jeho synovia, teda Æthelbald, Æthelberht, Æthelred a nakoniec Alfréd Veľký.

Wessex a oblasti pod jeho kontrolou v roku 871.	Wessex a oblasti pod jeho kontrolou v roku 886.	Wessex a oblasti pod jeho kontrolou v roku 897.

V roku 865 dorazila do Anglicka obrovská vikingská armáda. V niekoľkých rokoch vikingovia ovládli Northumbriu a kráľovstvo Východné Anglicko. Wessex napadli v roku 871, a aj keď jeho panovníci vyhrali niektoré bitky, vojenské straty a príchod čerstvých vikingských síl prinútili kráľa Alfréda, aby vikingom zaplatil za to, že opustia Wessex. Vikingovia strávili niekoľko ďalších rokov dobývaním Mercie a častí Northumbrie, ale v roku 876 sa vrátili do Wessexu. Kráľ Alfréd dokázal ich útok odraziť, ale ich vojsko doplnené o sily z Mercie napadlo nepripraveného Alfréda v zime v roku 878 a ovládlo väčšiu časť Wessexu. Alfréd sa s malou skupinou stúpencov ukryl v Somersete. Po niekoľkých mesiacoch bol ale schopný zorganizovať vojsko a poraziť vikingov v bitke pri Ethandune a zaistil tak bezpečnosť Wessexu.

V nasledujúcich rokoch kráľ Alfréd dramaticky zreorganizoval vládu a obranu Wessexu. Nechal postaviť vojnové loďstvo, rozdelil vojsko do dvoch skupín, z ktorých bola vždy jedna v pohotovosti, a nechal vybudovať systém opevnení (burhs) po celej krajine. Tento systém je popísaný v Burghall Hidage, dokumentu z 10. storočia, ktorý popisuje umiestnenie jednotlivých opevnení a vybavení 33 pevností rozmiestnených tak, aby každý obyvateľ mal v dosahu jednodennej cesty miesto, kde sa môže ukryť pred napadnutím nepriateľa. V 90. rokoch mu tento systém umožnil odraziť útok ďalšej ohromnej vikingskej armády s minimálnymi stratami.

Kráľ Alfréd taktiež reformoval právo vydaním nového zákonníka a podporoval vzdelávanie. Pozval vzdelancov z celej Európy na svoj dvor a s ich pomocou nechal preložiť niekoľko latinských textov do angličtiny a pravdepodobne koordinoval vytvorenie Anglosaskej kroniky. Vikingské nájazdy zničili Northumbriu a rozdelili Merciu na dve časti. V jednej časti Mercie vládol ealdorman Æthelred, ktorý si vzal Alfrédovu dcéru Æthelflæd a uznal jeho svrchovanosť. Tak sa stal Wessex posledným samostatným anglosaským kráľovstvom.

Po vikingskej invázii z roku 890 boli Wessex a časť Mercie opakovane napádané vikingmi usídlenými v Anglicku. Alfrédov syn a nasledovník Eduard I. Starší previedol Londýn, Oxford a ich okolie zo správy Mercie pod Wessex. V rokoch 913 až 918 séria útokov vyhnala vikingov z Mercie a Východného Anglicka a územie na juh od rieky Humber sa dostalo pod Eduardovu kontrolu. V roku 918 Eduard prevzal správu Mercie, a tak bol položený základ vzniku jednotného kráľovstva. Eduardov nasledovník Æthelstan dobyl Northumbriu a získal tak po prvý krát kontrolu nad celým územím Anglicka a transformoval Wessex na Anglické kráľovstvo.

Aj keď kráľ Æthelstan dosiahol expanziu Wessexu ovládnutím celého územia Anglicka, nejaký čas trvalo, než sa táto situácia stabilizovala. Po smrti Edreda v roku 955 bolo Anglicko rozdelené medzi jeho dvoch synov, keď Edwy vládl ve Wessexu a Edgar ovládal Merciu. Čoskoro potom, čo Edwy v roku 959 zomrel, získal Edgar kontrolu nad celým kráľovstvom.

V roku 1016 ovládol Anglicko dánsky kráľ Knut a rozdelil kráľovstvo na jednotlivé grófstva, založené na pôvodných kráľovstvách Northumbrie, Mercie a Východného Anglicka s tým, že Wessex najprv spravoval osobne. O niekoľko rokov neskôr vytvoril grófstvo aj z Wessexu a celé územie na juh od Temže odovzdal do správy svojmu stúpencovi Godwinovi, grófovi z Wessexu. Po takmer päťdesiat nasledujúcich rokov boli Godwin a jeho syn Harold Godwinson (neskorší kráľ Harold II.) najmocnejšími mužmi anglickej politiky. Po smrti kráľa Eduarda v roku 1066 sa Harold stal kráľom a spojil grófstvo Wessex s kráľovstvom.

• Od názvu tohto historického územného celku je odvodené taktiež meno významného geologického súvrstvia (súvrstvie Wessex) z obdobia druhohornej kriedy.^[1][2]
• Názov oblasti je s veľkou pravdepodobnosťou odvodený od kmeňa Západných Sasov (staroangl. West Saxons), ktorí sem prišli v období sťahovania národov.

• Zoznam kráľov Wessexu