Rimavská Baňa
Rimavská Baňa | |
obec | |
Evanjelický kostol
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Rimavská Sobota |
Región | Malohont |
Vodné toky | Rimava, Rimavica |
Nadmorská výška | 256 m n. m. |
Súradnice | 48°30′40″S 19°56′29″V / 48,5111°S 19,9413°V |
Rozloha | 26,21 km² (2 621 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 510 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 19,46 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1270 |
Starosta | Elena Polóniová[3] (nezávislá) |
PSČ | 980 53 |
ŠÚJ | 515426 |
EČV (do r. 2022) | RS |
Tel. predvoľba | +421-47 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Rimavská Baňa | |
Webová stránka: obecrimavskabana.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Rimavská Baňa je obec na Slovensku v okrese Rimavská Sobota. Nachádza sa tu hodnotný gotický evanjelický kostol z konca 13. storočia so stredovekými freskami.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Ako už názov obce napovedá, obec disponuje bohatou baníckou históriou, hoci už niekoľko storočí tu žiadne bane neexistujú. Obec Rimavská Baňa patrí medzi najstaršie obce v Malohonte. Pod názvom "Baňa" sa po prvý raz spomína v listine z 13. storočia. V roku 1268 dostala výsady krupinského typu od kaločského arcibiskupa Štefana, ktoré boli potvrdené v roku 1278.
V stredoveku sa v okolí mestečka Bane začala rozvíjať ťažba nerastných surovín, najmä zlata. Po príchode nemeckých kolonistov v druhej polovici 13. storočia sa začala aj hlbinná ťažba v baniach. Ložiská však boli vyčerpané už v 15. storočí.[4]
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Evanjelický kostol, jednoloďová románsko-gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300.[5] Kostol je situovaný v opevnenom areáli, na vyvýšenine nad obcou. Bol rozšírený za Stibora zo Stiboríc v roku 1415 (svorník s jeho erbom nájdeme na klenbe kostola), keď bolo kvadratické presbytérium nahradené polygonálnym. Stavba bola doplnená o portál do sakristie a vtedy došlo k freskovej výmaľbe svätyne. Okolo roku 1500 bol opäť rozšírený. Od konca 16. storočia kostol slúži evanjelikom, ktorí interiér kostola upravili. Došlo ku stavbe protestantskej empory v roku 1670 (rozšírená bola v roku 1726). V roku 1783 bol vyhotovený drevený kazetový strop.[6] V tomto období bola postavená aj veža. Helmica veže pochádza z roku 1906. Hodnotné fresky v kostole zobrazujú Ladislavskú legendu, nachádzajúcu sa na severnej strane lodi. Freska pochádza z obdobia okolo roku 1370. V presbytériu nájdeme výjavy Posledného súdu, sv. Juraja zápasiaceho s drakom a sv. Barbory. Maľby boli odkryté v 50. rokoch 20. storočia. V súčasnosti prebieha jeho postupná obnova.[7]
-
Kostol s opevnením
-
Interiér kostola
-
Svätoladislavská legenda
-
Barokový portál
-
Fresky v presbytériu
- Rodný dom J. Palkoviča, jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika.[8] Objekt bol upravený v roku 1927 keď získal súčasnú secesnú fasádu. Priečeliu lemovanému pilastrami dominuje dekoratívna atika s vročením. Okná majú šammbrány a segmentové frontóny. Na objekte je pamätná tebuľa Juraja Palkoviča z roku 1950 a pamätná tabuľa SNP.
- Pomník padlým v Slovenskom národnom povstaní, pamätník vo forme obeliku ukončeného hviezdou, z roku 1959.[9]
-
Pamätný dom Juraja Palkoviča
-
Pamätná tabuľa Juraja Palkoviča
-
Pamätná tabuľa protifašistického odboja
-
Pomník padlým v SNP
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Matej Bodó (* 1690 – † ?), právnik, náboženský a odborný spisovateľ
- Juraj Palkovič (* 1769 – † 1850), básnik, novinár, prekladateľ, pedagóg, profesor bratislavského evanjelického lýcea, poslanec uhorského snemu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ História [online]. Obec Rimavská Baňa, [cit. 2017-10-31]. Dostupné online. Archivované 2019-08-20 z originálu.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Rimavská Baňa, ev. a. v. kostol [online]. Gotická cesta. Dostupné online.
- ↑ Rimavská Baňa [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rimavská Baňa
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka obce
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
- Apsida.sk- profil románsko-gotického kostola
- Gotická cesta- profil románsko-gotického kostola