Rysy (vrch)
Rysy | |
vrch | |
Turisticky prístupný hraničný vrchol Rysov (2 498,7 m n. m.)
| |
Štáty | Slovensko, Poľsko |
---|---|
Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Javorina |
Katastrálne územie | Štrbské Pleso, Tatranská Javorina |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Nadmorská výška | 2 503,0 m n. m. Najvyšší vrch Poľska |
Súradnice | 49°10′45″S 20°05′19″V / 49,17906°S 20,08855°V |
Najľahší výstup | cez Mengusovskú dolinu a sedlo Váha po turistickej značke |
Prvovýstup | Eduard Blasy a sprievodca Ján Ruman Driečny starší |
- dátum | 30. júl 1840 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Rysy | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Turisticky prístupný je hraničný vrchol s nadmorskou výškou (2 498,7 m n. m.), ktorý je zároveň najvyšším vrcholom Poľska |
Rysy (poľ. Rysy, nem. Meeraugspitze, maď. Tengerszemcsúcs) je jeden z najpopulárnejších vyhliadkových štítov hlavného hrebeňa Vysokých Tatier , medzi Žabím sedlom (Žabím koňom) a Váhou (Ťažkým štítom) na slovensko-poľskej hranici.[1]
Charakteristika
Od východného vrcholu tvorí prvý hraničný bod medzi Slovenskom a Poľskom na hlavnom hrebeni a severozápadný vrchol je najvyšším bodom Poľska. Na sever vysiela dlhý vedľajší hrebeň medzi Dolinu Rybiego Potoku a Bielovodskú dolinu.
Rysy majú tri vrcholy:
- prostredný (hlavný) (2 503,0 m n. m.)
- severozápadný (2 498,7 m n. m.)
- juhovýchodný (2 473 m n. m.)
Severozápadný vrchol zároveň slúži, od roku 2000, ako hraničný peší prechod (, červená značka), otvorený len od 1. júla do 30. septembra od 7:00 do 19:00).Je najvyšším bodom Poľska.
Na úbočí Rysov sa v nadmorskej výške 2 250 m n. m. nachádza najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku, Chata pod Rysmi.
Na úpätí Rysov (na slovenskej strane) sa nachádzajú 3 malé karovo-morénové jazerá - Žabie plesá (Veľké, Malé a Vyšné), na poľskej strane ležia dve plesá: Czarny Staw pod Rysami a najväčšie tatranské pleso - Morskie Oko.
Názov
Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z goralského rysy, čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred 1. svetovou vojnou ich dokonca propagovali pod názvom uhorské/maďarské alebo tatranské Rigi, pre ich široký výhľad. Prvý turistický návštevník Eduard Blasy so svojimi priateľmi, ktorý vystúpil na vrchol Rysov v lete 1840, ho pomenoval Meeraugspitze. Napísal: „Vypína sa tesne nad Meerauge a patrí mu zrejme piate miesto vo výškovom poradí“.[2] [1]
Prvovýstupy
Prvý známy letný výstup na Rysy uskutočnil v roku 1840 Eduard Blasy s priateľmi a so sprievodcom Jánom Rumanom-Driečnym starším, prvý zimný výstup uskutočnili Teodor Wundt a Jakub Horvay 10. apríla 1884. Prvou ženou bola v zime na Rysoch 17. februára 1905 budapeštianska horolezkyňa a lyžiarka Terézia Egenhofferová (1885 – 1940) s horským vodcom Jánom Franzom st.[2]
Známe výstupy
Roku 1899 navštívila Rysy poľsko-francúzska vedkyňa Marie Curiová (1867-1934) s manželom Pierrom a roku 1913 neskorší vodca ruskej revolúcie, Vladimir Iľjič Lenin, na ktorého počesť sa počas socializmu v Česko-Slovensku konali výstupy na Rysy.
Turistika
Zo Slovenska
- po modrej značke od Popradského plesa Mengusovskou dolinou cez rázcestie Nad Žabím potokom, odtiaľ po červenej značke okolo Žabích plies a Chaty pod Rysmi cez sedlo Váha, trvanie: ↑ 3:35 h, ↓ 2:45 h
Z Poľska
- po červenej značke od Morskiego Oka okolo Czarneho Stawu pod Rysami, trvanie: ↑ 4:00 h, ↓ 3:05 h[3][4]
Referencie
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ ANDRÁŠI, Július. Tatranské vrcholy : vysokohorský sprievodca. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1966. S. 149.
- ↑ ANDRÁŠI, Július; ANDRÁŠI, Arno. Tatranské vrcholy, vysokhorský sprievodca. Bratislava : Šport, 1973. 77-025-7311-6.
Galéria
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
Pohľad z vrcholu Rysov na vrchy Belianskych Tatier
-
Výhľad z vrcholu Rysov
-
Pohľad z vrcholu Rysov do doliny Žabích plies
-
Dolu Czarny Staw pod Rysami a Morskie Oko, ležia skoro o 1000 m nižšie ako vrchol Rysov
-
Vrchol Rysov na ktorom nechýba schránka s vrcholovou knihou
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rysy (vrch)