Červené vrchy

Červené vrchy
geomorfologická časť
Pohľad z Kondratovej kopy
Štáty	Slovensko,   Poľsko
Regióny	Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy	Poprad, Powiat tatrzański
Nadradená jednotka	Západné Tatry
Susedné jednotky (na Slovensku)	Liptovské Tatry Liptovské kopy Vysoké Tatry
Súradnice	49°13′59″S 19°54′32″V / 49,233°S 19,909°V / 49.233; 19.909
Najvyšší bod	Kresanica
- výška	2 122 m n. m.
- súradnice	49°13′54″S 19°54′37″V / 49,23169°S 19,91022°V / 49.23169; 19.91022
Poloha územia
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Czerwone Wierchy
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Červené vrchy (poľ. Czerwone Wierchy) sú horský masív a jedna z geomorfologických častí Tatier, nachádzajúci sa na severovýchodnom okraji Západných Tatier. Prechádza nimi slovensko-poľská hranica a sú súčasťou Tatranského národného parku.

Najmenšia časť podcelku zo severu a západu vymedzuje štátna hranica, na juhozápade susedia Liptovské Tatry, južným smerom ležia Liptovské kopy a východným smerom nadväzujú Vysoké Tatry.^[1] Nachádza sa nad údoliami Tichá dolina, Dolina Tomanowa (v Poľsku), Tomanovská dolina (na Slovensku), Dolina Kondratowa, Dolina Małej Łąki a Dolina Miętusia a Dolina Kościeliska. Najvyšší vrchol je Kresanica, 2 122 m n. m.

Červené vrchy sa skladajú zo štyroch vrcholov. Od západu k východu to sú:

• Temniak (poľsky Ciemniak) – 2 090 m n. m.
• Kresanica (poľsky Krzesanica) – 2 122 m n. m.
• Malolučniak (poľsky Małołączniak) – 2 105 m n. m.
• Kondratova kopa (poľsky Kopa Kondracka) – 2 005 m n. m.^[2]

Sú rozdelené 3 sedlami:

• Mułowa Przełęcz (slovenský azda Mulové sedlo) – 2 067 m n. m., medzi Temniakom a Kresanicou
• Litvorové sedlo (poľsky Litworowa Przełęcz) – 2 037 m n. m., medzi Kresanicou a Malolučniakom
• Małołącka Przełęcz – 1 924 m n. m., medzi Malolučňiakom a Kondratovou kopou.

Z Červených vrchov k severu odbočuje niekoľko hrebeňov. Sú to: hrebeň odbočujúci z Kondratovej kopy, ktorý končí na Giewonte; Červený hrebeň; Kozí chrbát ako najdlhší hrebeň odbočujúci z Temniaku cez Chudą Turnię a Upłaziańską Kopę až na Upłaziański Wierszyk. Na južnej strane odbočuje z Kresanice Rozpadlý grúň (Rozpadlý hrebeň), zatiaľ čo z Temniaku na západ vedie: Wysoki Grzbiet a Tomanowy Grzbiet. Na Temniaku hlavný hrebeň mení smer k juhu a od skál Stoly padá k Tomanovskému sedlu (1 686 m).

Geologické zloženie Červených vrchov je veľmi pestré. Jadro masívu sa skladá zo sedimentárnych hornín (vápenca a dolomity zo stredného triasu) a vrcholy sú pokryté plášťom kryštalických hornín (žula, rula). Pod vrcholmi ležia ľadovcové kary. V masíve Červených vrchov sa nachádza mnoho jaskýň, vrátane najväčšej v Tatrách:

• Jaskinia Marmurowa
• Jaskinia Mała w Mułowej
• Jaskinia Miętusia
• Śnieżna Studnia
• Jaskinia Wielka Śnieżna
• Jaskinia Wysoka za Siedmioma Progami.

Názov Červených vrchov pochádza z červeno-hnedého sfarbenia ich svahov, ktoré im dáva rastlina sítina trojklaná (Juncus trifidus), ktorá sa na jeseň a často už v polovici leta prefarbí na červenú. Okrem tu rastie tráva hôľnička dvojradová (Oreochloa disticha) a rastlina chlpaňa gaštanová tmavá (Luzula alpinopilosa). Vzhľadom na pestrý geologický substrát Červených vrchov tu rastú rôznorodé druhy rastlín, vyskytujú sa tu kalcifilné rastliny (vápnomilné) a zároveň kalcifóbne rastliny (kyslomilné).

Výšku hôr prvýkrát barometrický zmeral Ludwik Zejszner v roku 1838, on tiež prvýkrát opísal ich geologickú stavbu. Novšie výskum stavby hôr neskôr vykonal Ferdinand Rabowski. V rokoch 1923/24 prebehol komplexný prieskum a inventarizácia bohatej vegetácie. Výskum mnohých jaskýň sa začal v roku 1912, kedy Mariusz Zaruski prenikol v Jaskini Rozpadłej do hĺbky 45 m.

V Červených vrchoch sa páslo, a to až pod vrcholmi, už v dávnej minulosti. Poľská strana bola súčasťou pastvín Hali Mała Łąka, Hali Miętusiej a Hali Upłaz.^[3]

Exponované hrebene a vrcholy Červených vrchov poskytujú po celej dĺžke rozsiahle výhľady. Vrcholy a hrebene sú relatívne ľahko dostupné a pre letných turistov nepredstavujú technické problémy. Sú trávnaté, mäkké a zaoblené, avšak končia prevažne veľmi prudkými, niekoľko stoviek metrov vysokými skalami, čo už bolo príčinou mnohých nehôd medzi turistami.

Tichou dolinou a hrebeňom vedú značené turistické trasy, ktoré sa križujú v Suchom sedle. Z neho je ľahko dostupný Kasprov vrch s vrcholovou stanicou lanovky, vedúcej z poľskej strany.^[4]

• 
  Pohľad zo svahu Kresanica na východ. Zľava: Malolučniak, Kondratova kopa, v pozadí Vysoké Tatry
• 
  Giewont a červený hrebeň Malolučniak
• 
  Malolučniak a sedlo Małołącka Przełęcz
• 
  Severný hrebeň Temniaku

Kresanica z Malolučniaku

1. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-24]. Dostupné online.
2. ↑ TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online.
3. ↑ Zofia Radwańska-Paryska, Witold Henryk Paryski: Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin: Wydawnictwo Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1.
4. ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-24]. Dostupné online.

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Červené vrchy na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červené vrchy