Bielorusko

Bieloruská republika
Vlajka Znak
Štátna hymna: My, Belarusy (My, Bielorusi)
Miestny názov
• dlhý	Рэспубліка Беларусь (bieloruština) Республика Беларусь (ruština)
• krátky	Беларусь (bieloruština) Беларусь (ruština)
Hlavné mesto	Minsk 53°55′ s.š. 27°33′ v.d.
Najväčšie mesto	Minsk
Úradné jazyky	bieloruština, ruština
Štátne zriadenie Hlava štátu Predseda vlády	de iure prezidentská republika Alexandr Lukašenko Roman Golovchenko
Vznik	25. august 1991 (vyhlásenie nezávislosti od ZSSR) 19. september 1991 (premenovanie na Bieloruskú republiku) 26. december 1991 (oficiálny vznik nezávislého Bieloruska)
Susedia	Poľsko, Litva, Lotyšsko, Rusko, Ukrajina
Rozloha  • celková  • voda (%)	207 595 km² (84.)    km² (1,4 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2018)  • sčítanie (2019)  • hustota (2018)	9 491 800▼[1] (93.) 9 413 446[2] 45,8/km² (142.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2018 59 mld.[3] $ (77.) 6 300 $ (92.)
Index ľudského rozvoja (2015)	0,796[4] (52.) – vysoký
Mena	bieloruský rubeľ = 100 kopejok (BYN)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+3) (UTC+3)
Medzinárodný kód	BLR / BY
Medzinárodná poznávacia značka	BY
Internetová doména	.by
Smerové telefónne číslo	+375
Gramotnosť: 99 %

Súradnice: 53°31′42″S 28°02′48″V / 53,528333333333°S 28,046666666667°V / 53.528333333333; 28.046666666667

Bielorusko (biel. Белару́сь, rus. Белару́сь), dlhý tvar názvu Bieloruská republika (biel. Рэспу́бліка Белару́сь, rus. Республика Беларусь), je jedna z krajín východnej Európy^[5], ktorá nemá prístup k moru. Bielorusko hraničí s piatimi štátmi – na juhu s Ukrajinou (891 km), na západe s Poľskom (535 km), na severozápade s Litvou (677 km) na severe s Lotyšskom (167 km) a na severe a východe s Ruskom (1 239 km).

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Bieloruska

Obdobia dejín Bieloruskej republiky:

• Osídľovanie Bieloruska (7. storočie – 6. storočie pr. Kr.)
• Obdobie stredoveku (tzv. Litovské obdobie) (1240 – 1569)
• Poľské obdobie (1569 – 1795)
• Bielorusko ako súčasť Ruského impéria (tzv. Ruské obdobie) (1795 – 1917)
• Bieloruská ľudová republika (25. marec 1918 – 27. február 1919)
• Litovsko-Bieloruská sovietska socialistická republika (1919 – 1920)
• Bieloruská sovietska socialistická republika (tzv. Sovietske obdobie) (1922 – 1991)
• Nezávislé Bielorusko (1991 – súčasnosť)

Reliéf Bieloruska je málo členitý, prevažuje relatívne rovinatý terén. Najvyšším bodom je Dziaržynskaja hara (po bielorusky: Гара Дзяржынская) vysoká 345 m. Krajina je súčasťou Východoeurópskej nížiny. Typickým krajinotvorným prvkom sú početné jazerá (okolo 11 000), ktorých plocha zväčša nepresahuje 0,5 km². Lesy pokrývajú asi 34 % krajiny, panenský prales sa zachoval v Bielovežskom národnom parku (po bielorusky: Белавеская пушча, po poľsky: Puszcza Białowieska) v poľsko-bieloruskom pohraničí (na zozname svetového dedičstva UNESCO).

Bielorusko patrí do mierneho podnebného pásma na rozhraní kontinentálnych a oceánskych zón. Oceánske prúdenie je spôsobené blízkym Baltským morom a Atlantickým oceánom. Krajina má teplé letá a chladné zimy s relatívne malým počtom zrážok (546 – 693 mm). Priemerná letná teplota neprekračuje 17,5 °C (júl) a zimná -7 °C (január).

Bieloruské územie sa nachádza na rozvodí medzi Baltským a Čiernym morom. Krajinou pretekajú štyri významné vodné toky – Pripiať a Dneper (na 115 km tvorí bielorusko-ukrajinskú hranicu), Berezina a Sož, ktoré tečú do Čierneho mora a rieky na severozápade – Neman, Západná Dvina (Daugava), kým Vilija a Západný Bug tečú do Baltského mora.

Bielorusko je republika s prezidentským systémom vlády. Dvojkomorový parlament – Národné zhromaždenie (po bielorusky: Нацыянальны сход) – pozostáva zo 110 člennej Snemovne reprezentantov (po bielorusky: Палата прадстаўнікоў) a z Rady republiky (po bielorusky: Савет Рэспублікі), ktorá má 64 členov. Poslanci dolnej komory sú volení vo všeobecných voľbách v jednomandátových obvodoch, z členov hornej komory sa 56 volí nepriamo a 8 menuje hlava štátu.

V dolnej komore parlamentu v súčasnosti tvoria väčšinu nestraníci (98 kresiel), okrem toho je tu zastúpená Komunistická strana (8 kresiel), Agrárna strana (3 kreslá) a Liberálnodemokratická strana (1 kreslo). Opozičné strany ako Bieloruský ľudový front a Zjednotená občianska strana Bieloruska nezískali v ostatných voľbách ani jediného poslanca.

V istých aspektoch sa javí súčasné Bielorusko ako zmenšenina voľakedajšieho Sovietskeho zväzu.

• Naďalej sa pestuje kult komunistických vodcov Lenina, Dzeržinského a iných.
• Oficiálna politická scéna a médiá sú pozoruhodne jednotné.
• Volebné výsledky sú nezvyčajne presvedčivé.
• Štát štedro dotuje sociálny systém.

Od roku 1994 prezidentský úrad zastáva Alexander Lukašenko (po bielorusky Алякса́ндар Рыго́равіч Лукашэ́нка, známejší je však ruský variant jeho mena). Vo funkcii ho potvrdili ostatné voľby v roku 2015.

Viaceré medzinárodné organizácie, vrátane OBSE, dlhodobo kritizujú politické pomery a označujú tunajšie voľby za neslobodné, vzhľadom na atmosféru v médiách, ktoré významne podporujú súčasnú vládnucu garnitúru. Rada Európy vylúčila Bielorusko ešte v roku 1997, keď sa pri referende a voľbách porušovali princípy demokracie. Kritika sprevádzala aj prezidentské voľby v rokoch 2006, 2010,2015 a 2020 v ktorých získal súčasný prezident Lukašenko viac ako 80 % hlasov. Z jeho súperov bol v roku 2006 najúspešnejší Alexander Milinkevič (6 %). V posledných dvoch voľbách sa opozícia nedokázala dohodnúť na spoločnom kandidátovi. V roku 2015 z troch vyzývateľov Lukašenka, ktorý podľa oficiálnych výsledkov získal 83,47 % hlasov, jediným opozičným demokratickým kandidátom bola Taciana Karatkievič, ktorá získala len 4,44 %. 6,32 % voličov hlasovali proti všetkým kandidátom.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam miest v Bielorusku

• Minsk
• Homeľ
• Mahiľov
• Vicebsk
• Hrodna
• Brest
• Polack

Bielorusko sa v súčasnosti delí na šesť oblastí a hlavné mesto Minsk, ktoré má osobitné postavenie a je zároveň centrom Minskej oblasti (Мінская вобласць) a Minského rajónu

Oblasti Bieloruska Brestská oblasť Homeľská oblasť Hrodnianska oblasť Mahiľovská oblasť Minská oblasť Vicebská oblasť Hlavné mesto Minsk

Brestská oblasť Minská oblasť Homeľská oblasť Hrodnianska oblasť Mahiľovská oblasť Vicebská oblasť Minsk Litva Lotyšsko Poľsko Ukrajina Rusko

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Demografia Bieloruska

Počet obyvateľov Bieloruska k 1. októbru 2019 dosiahol 9 413 446 ľudí.^[2] V posledných rokoch sa stabilizoval tesne pod 9,5 miliónmi. Prirodzený úbytok, ktorý trápil krajinu od roku 1993 sa značne zmiernil a pre výrazné znižovanie počtu zomrelých a mierne zvyšovanie pôrodnosti dosiahol v roku 2015 len 621 ľudí. Je predpoklad, že Bielorusko dosiahne v roku 2016 prirodzený prírastok, ktorý by ale nemal dlho vydržať, keďže sa postupne do plodného veku dostávajú menej početné ročníky narodené v 90. rokoch.

Podľa sčítania ľudu z novembra 2011 sa 58,9% všetkých Bielorusov hlásilo k nejakému náboženstvu; z toho pravoslávie tvoria (bieloruský exarchát Ruskej pravoslávnej cirkvi) asi 82%. Rímsky katolicizmus sa praktizuje väčšinou v západných oblastiach a existujú tiež rôzne odvetvia protestantizmu. Menšiny tiež praktizujú grécky katolicizmus, judaizmus, islam (najmä. Lipkovia) a novopohanstvo. Celkovo je 48,3% populácie pravoslávnych kresťanov, 41,1% je bez vyznania, 7,1% katolíkov a 3,3% nasledujú iné náboženstvá.

• Dňa 22. decembra 2008 Bielorusko uznalo nezávislosť Južného Osetska a Abcházska. Stalo sa tak v Minsku na rokovaní prezidenta Alexandra Lukašenka a jeho ruského partnera Dmitrija Medvedeva o znížení ceny dodávky ruskej ropy do krajiny. Po Nikarague je tak Bielorusko druhou krajinou sveta a prvou krajinou Európy vôbec, ktorá nezávislosť týchto dvoch republík v sústave Gruzínska uznala.

Matejko, Ľ.: Poznámky k predmetu Východná Európa – krajiny a ľudia, Bratislava, 2007. Dostupné online

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o bieloruské príslovia
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bielorusko