Mravcovité

Mravcovité
(160)140 – 0[1] PreЄ Є O S D K P T J K Pg N
Mravec hôrny
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia zvliekavce (Ecdysozoa) Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) článkonožce (Arthropoda) Oddelenie hryzadlovce (Mandibulata) Podkmeň (subphylum) šesťnôžky (Hexapoda) Trieda (classis) hmyz (Insecta) Podtrieda (subclassis) dvojkĺbovce (Dicondylia) Infratrieda (infraclassis) krídlovce (Pterygota) Divisio novokrídlatce (Neoptera) Subdivisio holometabolný hmyz (Endopterygota) Rad (ordo) blanokrídlovce (Hymenoptera) Podrad (subordo) štíhlopáse (Apocrita) – žihadlovce (Aculeata) Nadčeľaď (superfamilia) osy (Vespoidea) Čeľaď (familia) mravcovité (Formicidae)
Vedecký názov
Formicidae Latreille, 1802
Synonymá
Formicoidea, mravce
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Mravcovité (lat. Formicidae) je čeľaď hmyzu z nadčeľade osy a radu blanokrídlovce. Rody z tejto čeľade, pokiaľ vôbec majú slovenské meno, sa po slovensky nazývajú mravec. O pojme mravce (Formicoidea) pozri nižšie v časti Systematika.

Mravce sú jednou z najúspešnejších skupín hmyzu v živočíšnej ríši, sú preto v mimoriadnom záujme vedcov myrmekológov, ekológov a biosociológov. Ich úspešnosť je pripisovaná ich sociálnemu spôsobu života a ich špecializácii. Vyvinuli sa v období explozívnej diverzifikácie hmyzích druhov, v kriede. V roku 1966 E. O. Wilson so svojim tímom identifikoval fosílne pozostatky mravca (Sphecomyrma), ktorý žil v kriede.^[2] Štúdia z roku 2006 datuje vznik mravcov ešte skôr a to do obdobia jury pred 168 miliónmi rokov^[1]. Sú ľahko identifikovateľné článkovanými tykadlami a charakteristickou stavbou a delením jednotlivých častí štíhleho tela.

Mravce sú drobný blanokrídly hmyz, ktorého veľkosť dosahuje od niekoľkých milimetrov po niekoľko centimetrov. Ich telo je, podobne ako u mnohých iných druhov hmyzu, spevnené vonkajšou kostrou. Hmyz nemá pľúca, kyslík a ostatné plyny ako je napríklad oxid uhličitý, prijíma povrchom tela cez prieduchy. Cievny systém hmyzu je sústredený pozdĺž jeho chrbtovej strany (dorzálna aorta) a princípom podobným ako u srdca smerom k hlave je u neho prečerpávaná telesná tekutina (hemolymfa).

Telo mravca je zložené zo zreteľne oddelenej hlavy, hrude a bruška a môže byť pokryté chĺpkami.

Na hlave mravca je niekoľko dôležitých senzorických orgánov. Je na nej jeden pár článkovaných paličkových lomených tykadiel. Tykadlá využívajú na detekciu chemických feromônových stôp, pohybov vetra, vibrácii a na dotykovú komunikáciu jedincov. Mravce majú zložené facetové oči, ktorými detegujú pohyb a tri jednoduché temenné očká, ktorými detegujú úroveň a polarizáciu svetla.^[3] V závislosti od jednotlivých druhov a kást sú u mravcovitých rôzne vyvinuté a prispôsobené hryzacie ústrojenstvá (hryzadlá). Používajú ich pri kŕmení, prenášaní objektov, stavbe hniezd a na obranu. Niektoré druhy majú pod hryzadlami malé vrecko, v ktorom udržiavajú potravu pre ostatných jedincov, alebo na kŕmenie lariev.

Na hrudi mravcovitých môžu byť ostne. Delí sa na pronotum, mezonotum, epinotum. Z hrude vyrastajú tri páry nôh. Zadné krídla niektorých druhov mravcov: samcov a kráľovien, dorastajú do menšej dĺžky ako predné. Po rojení si tieto krídla odlomia alebo im odpadnú.

Bruško mravcov je od tela oddelené telnou stopkou, ktorá môže byť jednočlenná (u nás u podčeľadí Formicinae, Ponerinae, Dolichoderinae) alebo dvojčlenná (u nás u podčeľade Myrmicinae). Zadoček je delený na niekoľko článkov, ktoré sú spojené blankou, čo umožňuje meniť jeho veľkosť. Niektoré druhy mravcov majú bruško zakončené žihadlovým orgánom, ktorý im slúži pri love, alebo pri obrane hniezda.

Mravce sú sociálny hmyz, ktorý prežíva v dobre organizovaných kolóniách v postavených hniezdach, ktoré v slovenčine nazývame mravenisko. Počty mravcov v kolónii môžu kolísať (hlavne spočiatku) od niekoľkých desiatok po niekoľko miliónov jedincov. Sú známe prípady, keď príbuzné kolónie mravcov vytvorili superkolóniu mravenísk nachádzajúcich sa na dĺžke niekoľko tisíc kilometrov (Linepithema humile). Kolónie mravcov sú niekedy vzhľadom na ich vysoký stupeň organizácie, ktorá je nad úrovňou jedinca, označované ako superorganizmus.^[4]

Mravce môžu vytvárať niekoľko kást.

Základnými kastami sú: kráľovná (gyne), samec (aner) a najčastejšie sterilné robotnice (ergate). Veľké robotnice so silne vyvinutými hryzadlami sa nazývajú vojaci (dinergate).^[5] V každej kolónii mravcov je aspoň jedna kráľovná a niekoľko robotníc.

Roku 2006 bolo známych 11 844 druhov mravcov. Podľa odhadov sa hmotnosť všetkých mravcov na Zemi rovná súčtu hmotností všetkých jej ľudských obyvateľov. Mravcovité sa vyskytujú takmer na celej zemeguli. Najviac im vyhovuje teplé vlhké prostredie, ťažšie znášajú sucho a chlad. V tropických dažďových pralesoch môžu tvoriť až 15 % z celkovej živočíšnej biomasy. Aj keď potrebujú vyššiu vlhkosť vzduchu, na vyslovene mokrých miestach sa nevyskytujú. Spravidla dokážu zniesť vyššie teploty, či dokonca vydržať niekoľko hodín pod vodou. V suchých oblastiach musia niektoré robotnice neustále nosiť do mraveniska kvapky vody.

Mravce svoje hniezda budujú pod zemou, v dutinách stromov, niektoré druhy aj na zemi medzi spadnutým lístím stromov. Pre reguláciu tepla sú niektoré mraveniská zakladané pod kameňmi, ktoré dokážu prijímať a kumulovať teplo zo slnečného žiarenia. Klasické kupolovité mraveniská sú dokonalými stavbami. Sklon ich južného svahu býva miernejší, aby hniezdo pohlcovalo čo najviac tepla, kratší severný svah svojim stálym tieňom takto odoberá tepla menej.

Bežný mravec lesný sa dožíva veku 7 – 10 rokov, mravčia kráľovná sa môže dožiť 10 – 20 rokov.

Najdôležitejšou zmyslovou zložkou komunikácie sú pachy feromónov. Ďalším komunikačným prvkom je chuť, ktorú odkomunikujú tak, že dávajú iným jedincom svojej rodiny ochutnať, čo našli. Mravce vnímajú aj cvrkot niekedy priamo, inokedy iba z otrasov pôdy. Zrak u väčšiny mravcov je slabý a niektoré druhy sú úplne slepé, iné majú výnimočne dobré videnie, ako napríklad austrálske buldodžie mravce (rod Myrmecia). V najprepracovanejších mravčích štruktúrach sú mravce schopné medzi sebou odkomunikovať 10 – 20 príkazov.

Ako nájde mravec najkratšiu cestu do mraveniska:

1. prvý mravec, ktorý šiel ľubovoľnou cestou (a) objavil zdroj potravy (F), sa vracia späť do mraveniska (N) a počas návratu vytvára za sebou feromónovú stopu,
2. mravce, ktoré nasledujú prvého použijú štyri možné trasy, ale zosilnená najkratšia stopa je svojim intenzívnejším pachom najatraktívnejšia.
3. mravce putujú po najkratšej trase a feromóny z dlhších trás sa vyparujú.

V mraveniskách žije množstvo parazitov, ktoré zneužívajú to, že mravce preferujú komunikáciu na báze pachov feromónov. Niektorí paraziti dokážu tieto pachy imitovať, niekedy sú parazitmi mravce iných druhov.

Okrem parazitizmu žijú mravce aj v pozitívnej symbióze s celým radom rastlinných aj živočíšnych druhov. Niekedy ide o fakultatívnu symbiózu, na ktorej sú úplne existenčne závislé obidve spolunažívajúce strany.

Najznámejšia je symbióza mravcov a vošiek, ktoré mravce v rámci svojich možností chránia pred nepriateľmi, alebo ich prenášajú na vyhliadnutý strom, kde sa potom živia ich sladkými výkalmi. Podobne spolupracujú s niektorými druhmi červcov, či larvami motýľov.

Zaujímavým druhom mravčej symbiózy je u druhu mravcov atta, ktoré si v mravenisku pestujú istý druh huby, ktorú kŕmia drobnými lístkami a huba je ich hlavný zdrojom potravy. Súčasťou výbavy pre založenie kolónie novej mravčej kráľovnej je pri svadobnom lete aj úlomok tejto huby.

Mravce patria k najagresívnejším tvorom živočíšnej ríše. Život kolónie sprevádzajú neustále výpady na územia iných kolónií a súboje s nimi o potravu a teritórium. Niektoré druhy mravcov majú špecializovanú kastu bojovníkov, v ktorej sú väčšie a silnejšie vyvinuté robotnice. Výsledkom boja je spravidla iba vytlačenie porazenej kolónie z teritória, k jej skutočnému vyhladeniu dochádza iba výnimočne.

Hlavnými zbraňami mravcov sú hryzadlá a jed. Víťazmi súbojov ale nebývajú najpočetnejšie, alebo najjedovatejšie kolónie, ale kolónie s dokonalejším systémom komunikácie a spolupráce. Strategickými trikmi pri súbojoch kolónií mravcov môžu byť:

• obmedzenie prístupov k zdrojom potravy,
• napádanie robotníc, ktoré prinášajú potravu,
• znemožnenie návratu jedincov do mraveniska,
• prekopanie chodby do cudzej liahne,
• upchanie východov z mraveniska.

Mravce vo svojej ceste za potravou neobchádzajú ani ľudské obydlia. Najlepšiu adaptáciu na toto prostredie má v našich zemepisných šírkach mravec faraónsky (Monomorium pharaonis). Tento druh je považovaný za škodcu. Poškodzuje potraviny, vo vlhkých prostrediach obydlí stavaním svojich hniezd rozkladá ich časti, znehodnocuje potraviny a môže byť prenášačom niektorých nákaz. Vďaka symbióze mravcov s niektorými škodcami vegetácie záhradiek, ako sú napríklad vošky a puklice, sú mravce nevítaným hosťom v záhradkách.

Štúdiom života mravcov sa zaoberá veda nazvaná myrmekológia, odborníci na tento blanokrídly hmyz sa nazývajú myrmekológovia. Napriek tomu, že mravce nie sú vždy najpríjemnejším spoločníkom ľudí, okrem myrmekológov existuje aj skupina chovateľov, koníčkarov, ktorá chová mravce v špeciálnych nádobách nazvaných formikáriá.

Mravcovité:

• †Calyptites antediluvianum
• †Cariridris bipetiolata
• †Condylodon audouini
• †Hypochira subspinosa
• †Noonilla copiosa
• †Paleosminthurus juliae
• †Syntaphus wheeleri
• †Brownimecia clavata
• †rod Formicium
• rod Peraponera
• †podčeľaď Armaniinae
• †podčeľaď Sphecomyrminae
• podčeľaď Amblyoponinae
• podčeľaď Aneuretinae
• podčeľaď Dolichoderinae
• podčeľaď Formicinae
• podčeľaď Myrmeciinae
• podčeľaď Pseudomyrmecinae
• podčeľaď Myrmicinae
• podčeľaď Agoecomyrmecinae
• podčeľaď Ectatomminae
• podčeľaď Heteroponerinae
• podčeľaď Proceratiinae
• podčeľaď Ponerinae
• podčeľaď Leptanillinae
• (-) "dorylomorfné mravce" :
  • rod Aenictogiton
  • rod Dorylus(podčeľaď Dorylinae)
  • rod Aenictus
  • podčeľaď Leptaniloidinae
  • podčeľaď Cerapachyinae
  • podčeľaď Ecitoninae

V starších systémoch sa čeľaď mravcovité kategorizovala:

• buď ako nadčeľaď mravce (Formicoidea) a jej jednotlivé podčeľade ako čeľade (napr. namiesto podčeľade Myrmicinae bola čeľaď Myrmicidae)
• alebo síce ako čeľaď, ale nezaraďovala sa ako dnes do nadčeľade osy (Vespoidea), ale do nadčeľade mravce (Formicoidea), a to ako jediná čeľaď tejto nadčeľade.

1. ↑ ^{a b} Phylogeny of the ants: Diversification in the Age of Angiosperms. Science, 2006, s. 101–104. Dostupné online. ISSN 0036-8075. DOI: 10.1126/science.1124891. PMID 16601190.
2. ↑ The first Mesozoic ants. Science, 1967, s. 1038–1040. DOI: 10.1126/science.157.3792.1038. PMID 17770424.
3. ↑ FENT, Karl; WEHNER, Rudiger. Oceili: A Celestial Compass in the Desert Ant Cataglyphis. Science, apríl 1985, roč. 228, čís. 4696, s. 192 – 194. DOI: 10.1126/science.228.4696.192. PMID 17779641. (po anglicky)
4. ↑ Oster, G. F. & E. O. Wilson. Caste and Ecology in the Social Insects.. [s.l.] : Princeton University Press, Princeton., 1978. S. 21 – 22.
5. ↑ JANDA, Jiří; OBENBERGER, Jan; BABOR, Josef Florián, et al. Velký ilustrovaný přírodopis všech tří říší. Praha : Ústřední nakladatelství a knihkupectví učitelstva českoslovanského, 1933. S. 357 – 380.
6. ↑ http://tolweb.org/Formicidae/11247 (stav 2008)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mravencovití na českej Wikipédii.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o mravec
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mravcovité
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Mravcovité