Mongolsko

Mongolsko
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Bügd Najramdach Mongol
Miestny názov
• dlhý	Монгол Улс (mong.), Mongol Uls
• krátky	Монгол
Hlavné mesto	Ulanbátar 47°55′ s.š. 106°53′ v.d.
Najväčšie mesto	Ulanbátar
Úradné jazyky	mongolčina
Regionálne jazyky	ruština, čínština
Demonym	Mongol, Mongolka[1]
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	parlamentná republika Ukhnaagiin Khürelsükh Luvsannamsrain Oyun-Erdene
Vznik	11. júl 1921
Susedia	Čína, Rusko
Rozloha  • celková  • voda (%)	1 564 116 km² (19.)   10 560 km² (0,7 %)
Počet obyvateľov  • odhad (júl 2011)  • sčítanie (2010)  • hustota (júl 2011)	3 179 997 (135.) 2 754 685 1.76/km² (236.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2015 12,5 miliard $ (140.) 11 024 $ (135.)
Index ľudského rozvoja (2015)	0,735 (112.) – stredný
Mena	mongolský tugrik (MNT)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTC+7, +8) (UTC+8, +9)
Medzinárodný kód	MNG / MN
Medzinárodná poznávacia značka	MGL
Internetová doména	.mn
Smerové telefónne číslo	+976

Súradnice: 46°S 105°V / 46°S 105°V / 46; 105

Mongolsko (-toto je krátky aj dlhý tvar názvu^[2]; mong. Mongol Uls [doslova "mongolský/-ká štát/krajina"^[3], často nesprávne prekladané ako Mongolská republika^[4]]; v rokoch 1924-1992 bol dlhý tvar názvu štátu Mongolská ľudová republika) je vnútrozemský štát v strednej Ázii, hraničiaci na severe s Ruskom a na juhu s Čínou. Hlavné a najväčšie mesto Ulanbátar je domovom asi 40% populácie. S rozlohou 1 564 116 km² je Mongolsko 19. najväčšou a tiež najredšie osídlenou nezávislou krajinou na svete, s počtom obyvateľov okolo 3,2 milióna obyvateľov.^[5] Je to tiež druhý najväčší vnútrozemský štát na svete po Kazachstane.

Oblasť súčasného Mongolska, bola už v minulosti ovládaná mnohými kočovnými ríšami. V roku 1206 Džingischán založil Mongolskú ríšu a podmanil si veľkú časť vtedajšieho sveta. V 16. a 17. storočí sa Mongolsko dostalo pod vplyv tibetského budhizmu. Na konci 17. storočia boli všetky oblasti Mongolska začlenené do oblasti vládnucej dynastie Čching. Po páde dynastie Čching v roku 1911, Mongolsko vyhlásilo nezávislosť, ale muselo bojovať až do roku 1921, v ktorom pevne stanovilo svoju nezávislosť od Čínskej republiky. Krajina sa už v prvých rokoch svojej existencie dostala pod značný vplyv ZSSR, a v roku 1924 bola vyhlásená Mongolská ľudová republika, čím sa stala priamo satelitným štátom ZSSR. Až po zrútení komunistických režimov v Európe koncom roka 1989, keď Mongolsko prešlo svojou vlastnou demokratickou revolúciou na začiatku roku 1990, to viedlo k systému viacerých politických strán, novej ústave z roku 1992 a k prechodu k trhovému hospodárstvu.

Krajina má len veľmi málo ornej pôdy, veľkú časť Mongolska pokrývajú suché stepi s drsným podnebím, kde hlavným zdrojom obživy je kočovné pastierstvo. Okrem vývozu vlnených tkanín (napríklad kašmíru) a výrobkov z kože je dôležitou súčasťou hospodárstva ťažba nerastných surovín (volfrám, hnedé a čierne uhlie, meď a ropa). Územie dnešného Mongolska sa v starších časoch označovalo ako Vonkajšie Mongolsko, kým takzvané Vnútorné Mongolsko je dnes ako autonómna oblasť súčasťou Čínskej ľudovej republiky. ^[6] Mongolsko je parlamentná republika. V roku 1961 sa Mongolsko stalo členom OSN a v roku 1997 vstúpilo aj do Svetovej obchodnej organizácie.

Po vzniku Kazachstanu prestalo byť Mongolsko najväčším vnútrozemským štátom sveta (zaberá druhú pozíciu). Patrí medzi štáty najviac vzdialené od mora (700 km). V západo-východnom smere meria 2 392 km, od severu k juhu 1 259 km. Dĺžka hraníc predstavuje 8 161 km, z toho 3 485 km pripadá na hranicu s Ruskom a 4 676 km predstavuje hranica s Čínskou ľudovou republikou.^[7] Územie Mongolska zasahuje na severe do pásma ihličnatých lesov sibírskej tajgy a rozprestiera sa cez pás stepí až po ázijskú oblasť púští na juhu. Veľká časť krajiny má charakter náhornej plošiny s priemernou nadmorskou výškou presahujúcou 1 500 m; iba 19% rozlohy krajiny sa nachádza pod úrovňou 1 000 m. Najnižším bodom je hladina jazera Chocho Núr (532 m n. m.) v najseverovýchodnejšom cípe krajiny. Kým juhovýchod a juh Mongolska je len mierne zvlnený a zbrázdený stržami, na severe a najmä na západe sa dvíhajú vysoké pohoria Východný Sajan, Changaj a Mongolský Altaj (s najvyššou horou krajiny Hüiten Peak vysokou 4 374 m n. m.). Na juhu Mongolska potom ďalej k východu vybieha o niečo nižšie pásmo Gobijského Altaja. Celý juh a juhovýchod Mongolska zaberá najsuchšie a najnehostinnejšia časť krajiny – púšť Gobi. Medzi horami na západe sa nachádza celý rad veľkých bezodtokových jazier (Char Us núr, Chjargas núr); táto oblasť býva preto nazývaná Jazernou panvou. Tu sa rozprestiera najväčšie mongolské jazero Uvs núr (3 350 km²). V kontraste s juhom, kde chýbajú stále vodné toky, v severnej časti krajiny existuje pomerne hustá riečna sieť. Najväčšími riekami sú Orchon a Selenga, ktoré odvádzajú vodu do ruského jazera Bajkal, patria teda k úmoriu Severného ľadového oceánu. Selenge je na dolnom toku pri ruských hraniciach dokonca využívaná pre lodnú dopravu.

Vzhľadom na polohu na náhornej plošine v stredoázijskom vnútrozemí má Mongolsko extrémne kontinentálne podnebie s veľmi malým množstvom zrážok (najmä v púšti Gobi). Z hľadiska vegetačných a klimatických podmienok je Mongolsko jedným z najnehostinnejších miest na Zemi. Väčšina krajiny je extrémne horúca v lete a studená v zime. V januári prináša studený front z vnútrozemia chlad a teplota na nížinách a v údoliach klesá až na −30 °C. V tomto čase je účinkom teplotnej inverzie oveľa teplejšie na svahoch hôr, kde teplota stúpa s nadmorskou výškou. Na najteplejších miestach vystúpia januárové denné teploty na 0 °C až 5 °C, pričom v noci klesajú na −30 °C v chladných oblastiach nie je zriedkavých ani −40 °C. V lete, najmä v júli vystúpia najvyššie denné teploty na 20 °C až 25 °C. Leto trvá maximálne tri mesiace, pričom už v septembri začnú teploty výrazne klesať. Ročná priemerná teplota v hlavnom meste Mongolska Ulanbátare je približne 0 °C, čo ho robí jedným najchladnejších hlavných miest na svete.^[8]

Napriek svojej odľahlosti a "ľudoprázdnosti" má Mongolsko pomerne bohatú históriu. Ľudia obývali Mongolsko od kamennej doby. Vo všeobecnosti Mongolsko v tomto čase malo podobnú históriu ako zvyšok kočovnej stepi, ktorá leží medzi Sibírou, severným Ruskom na sever a Čínou na Stredný východ a centrálnej Ázie na juh. Tieto stepi obvykle boli obývané bandami kočovníkov. Títo boli niekedy spojení v konfederáciách líšiacich sa veľkosťou. Obvykle hnali zvieratá, obchodovali alebo útočili na viac usadlé národy. Pôvodní obyvatelia Mongolska tak už pred začiatkom nášho letopočtu viedli extenzívne, kočovné poľnohospodárstvo zamerané predovšetkým na chov dobytka. Len zriedka zakladali malé osídlenia. Mongolsko sa stalo politicky dôležité prakticky až okolo 3. storočia.

Niekoľko storočí mongolského prenikania cez euroázijský kontinent (obdobie nazývané aj „Pax Mongolica“) radikálne zmenil demografiu a geopolitiku týchto oblastí. Mongoli mali svoj chanát už začiatkom 12. storočia. No najdôležitejšie medzníky Mongolska z hľadiska jej vývoja je nepochybne obdobie Mongolskej ríše. Mongolská ríša sa rozprestierala od východnej Európy, Jadranského mora cez východného Stredomoria až do Číny. Bola to najväčšia ríša v dejinách ľudstva. Jej zakladateľom bol Džingischán. Podarilo sa mu zjednotiť mongolské kmene (Merkiti, Naimani, Mongoli, Ujguri, Keraiti, Tatári a iné menšie kmene) v 1206 tým, že absorboval iné konfederácie do jeho vlastnej. Tak sa začala viac desaťročí trvajúca expanzia jeho ríše na všetky svetové strany. Džingischánovi sa podarilo preniknúť do ázijského Ruska ale aj na územie dnešnej Kórey. Zaujímavé je, že Džingischán nikdy nezačal vojnu ani nenapadol len tak žiadny štát. Bola to väčšinou pomsta za zavraždených poslov alebo obchodníkov. Pred napadnutím, vždy poslal kráľom poslov s výzvou na kapituláciu.

Rozmach ríše zavŕšil jeho vnuk Chubilaj, za ktorého vlády sa Mongolská ríša sa rozprestierala od východnej Európy, Jadranského mora až do Číny. Chubilaj tiež dal základ storočnej nadvláde Mongolov v Číne založením dynastie Yuan, politicky si pripútal Tibet a uskutočnil výpravy do Japonska a na Jávu. Takto Mongoli politicky a ekonomicky ovplyvnili vývoj takých ríš akými boli Rusko, Čína ale aj dnešný Irán (Perzia). Expanzia mongolskej ríše siahala až na územia dnešných štátov: Čína, Rusko, Ukrajina, Kórea, Azerbajdžan, Arménsko, Gruzínsko, Irak, Irán, Kazachstan, Kirgizstan, Uzbekistan, Tadžikistan, Afganistan, Turkmenistan, Moldavsko, Kuvajt, Poľsko a Maďarsko. Mongolsko malo počas tohto búrlivého obdobia nespočetné množstvo územných sporov. Medzi najvýznamnejšie a najväčšie patria : Prvá vojna s dynastiou Západný Sia, dobytie Kara-kitanského Chanátu, invázia do Chorezmskej Ríše, útoky na Gruzínsko a Povolžské Bulharsko, druhá vojna s dynastiou Západný Sia a dynastiou Ťin.

Ďalším významným obdobím v histórii Mongolska je obdobie nadvlády Číny a Ruska. Veľký vplyv, ktorý Mongoli mali na susedné krajiny v 13. – 15. storočí sa im ako bumerang vrátil v stredoveku, kedy vojenská plemena kočovníkov bola „zmiernená“ tibetským buddhizmom.

V polovici sedemnásteho storočia ovládli čínski Mandžuovia, neskorší zakladatelia vládnucej dynastie Čching, Vnútorné Mongolsko (teda časť historického Mongolska južne od púšte Gobi, Vonkajšie Mongolsko je časťou severne od Gobi) a o pár desaťročí neskôr aj samotné Vonkajšie Mongolsko – územie dnešného Mongolska Mongoli sa tak dostali do akejsi patovej situácie na rozhraní sféry záujmov Čínskeho cisárstva a silnejúceho cárskeho Ruska. Nakoniec však bývalá Mongolská ríša padla do područia Číny, na ktorej periférií zostala až do začiatku dvadsiateho storočia. Čínska nadvláda spojená s neúmerným zaťažením roľníkov, neúnosným daňovým systémom a represáliami páchanými na nomádskom obyvateľstve dala základ modernému skepticizmu Mongolov v oblasti ekonomickej, ale aj všeobecnej spolupráce. Politická reprezentácia Mongolov pod hrozbou expandujúceho Japonska a v prítomnosti poznačenej súperením Ruska a Číny videla svoju jedinečnú príležitosť zlepšiť postavenie národa. Až v roku 1911 po páde čínskej vládnucej dynastie Čching vyhlásilo Mongolsko nezávislosť. Stalo sa teokraciou na čele s náboženským vodcom 8. džebcündampa chutuchtom („žijúcim Buddhom“). V roku 1919 bolo po revolúcii v Rusku Mongolsko obsadené Číňanmi. Neskôr krajinu oslobodili sovietski boľševici, a v roku 1924 komunisti vyhlásili Mongolskú ľudovú republiku. Politické elity Vnútorného a Vonkajšieho Mongolska boli nejednotné, a tak nezávislosť následne vyhlásilo iba Vonkajšie Mongolsko. V zápätí na jeho území vznikol akýsi protektorát pod ruským vedením, zabezpečujúci „ochranu pred čínskou a japonskou expanziou“ a územiu bola zo strany Číny poskytnutá autonómia.

V roku 1921, v Mongolsku definitívne zvíťazila marxistická frakcia, ktorá 26. novembra 1924 vyhlásila vznik Mongolskej ľudovej republiky, čím sa Mongolsko stalo druhou komunistickou krajinou sveta. Až do víťazstva Stalina však MĽR zostávala relatívne nezávislým štátom. To sa definitívne zmenilo dosadením Chorloyna Čojbalsana, Stalinovho poručníka. Pod jeho vedením prešlo Mongolsko všetkými stalinistickými „reformami“: Uskutočnilo pozemkovú reformu, pri ktorej boli roľníci a pastieri donútení vstúpiť do novozaložených družstiev, uzatvorilo 799 z 800 buddhistických kláštorov v krajine, znárodnilo dopravu a vyhnalo všetkých čínskych obchodníkov, ktorí boli dovtedy nosným pilierom mongolského zahraničného obchodu. Podobne prebehli aj v MĽR čistky, pri ktorých bolo v roku 1939 popravených asi 27 000 ľudí, z toho 17 000 buddhistických mníchov. Následný vnútropolitický a ekonomický vývoj krajiny bol až do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia úzko spätý s vývojom Sovietskeho zväzu. Prebehla až zarážajúco nelogická kolektivizácia hospodárstva, násilná urbanizácia nomádskeho obyvateľstva a pokusy o rozvoj priemyslu. Temer symptomaticky možno povedať, že sovietsky model viedol k rozbitiu fungujúcich štruktúr nomádskeho hospodárstva a zaťaženiu životného prostredia. Vzrástol podiel odlesnenej pôdy, čím bola podmienená jej následná degradácia a v konečnom dôsledku erózia. Dlhodobé dopady takéhoto pôsobenia vyplývajú z dlhej regeneračnej doby stepných a lesostepných pôd a z nenapraviteľného porušenia vysokej úrodnosti stepných pôd pri nedodržaní extenzívneho hospodárenia.

Hoci sa adaptácií sovietskeho modelu rozvoja v Mongolsku dá mnoho vytknúť, prípadne s mnohými podniknutými krokmi nesúhlasiť, je nutné zvýrazniť skorú podporu mongolských elít, zastúpených najmä v osobe Jambyna Bothmonha, perestrojke a glasnosti – po mongolsky il tod – už v polovici osemdesiatych rokov.

Do vlny revolúcií východného bloku sa krajina zapojila až v máji roku 1990 prostredníctvom demonštrácií, protestov a hladoviek. Prvé slobodné voľby sa v krajine konali v roku 1992. Na ťavách a koňoch zo stepí a z púšte Gobi cestovali voliči k voľbám do mongolského parlamentu – Veľkého churalu. Nová ústava bola prijatá v roku 1992. Dve najsilnejšie politické strany nesú názvy Mongolská ľudovo revolučná strana a Mongolská demokratická strana. V krajine sa spočiatku strany pokúšali uskutočňovať politiku radikálnych demokratických a trhových reforiem, na ktoré však spoločnosť reagovala nejednoznačne. Obdobie viacerých vlád bolo poznačené množstvom problémov. Okrem neutešenej sociálno-ekonomickej situácie bola verejnosť neustále konfrontovaná s rôznymi korupčnými aférami a hospodárskou kriminalitou vo vládnych štruktúrach, čo vyústilo v postupný odklon voličov od vládnej koalície.

Súčasné politické a ekonomické postavenie Mongolska je výsledkom súhry špecifických prírodných a spoločenských faktorov. Sú to najmä prírodné podmienky, geografická poloha nárazníkového štátu medzi dvoma ázijskými mocnosťami – Ruskou federáciou a Čínskou ľudovou republikou, a ich osobitý vplyv na dejiny Mongolska, ktoré umožňujú pochopiť tradičné kočovnícke a pastierske zameranie v minulosti ako aj východiskové pozície mongolského hospodárstva a jeho premeny po rozpade bipolárneho rozdelenia sveta. V tomto období je hlavnými bodmi programu vlády je riešenie sociálnych problémov obyvateľstva, podpora malého a stredného podnikania, rozvoj vidieka, reorganizácia a modernizácia školstva. Do akej miery však môžu byť podobné snahy a pokusy úspešné zostáva otázkou ďalšieho vývoja dnešného Mongolska a zvládnutia nových ekonomických a spoločenských výziev.

Obyvatelia krajiny sú z 95% Mongoli. Najväčšou menšinou v Mongolsku sú Kazachovia, ktorých podiel dosahuje 4,5% všetkého obyvateľstva. Ďalej sú v Mongolsku zastúpení Rusi, Číňania, Kórejci a mnoho iných národností. Mongoli nie sú etnicky úplne jednotný národ, na území ich vlastného štátu sú zastúpené národnostné skupiny Chalchovia (86%), Ojratovia a Burjati. Ich náboženstvom je prevažne budhizmus. Až do 20. rokov 20. storočia sa v krajine používalo vlastné písmo, dnes je však úradným písmom upravená cyrilika.

Značná časť mongolského obyvateľstva donedávna žila kočovným spôsobom života o čom svedčí aj fakt, že v mongolskom jazyku existuje až 300 pomenovaní pre kone. Pokračujúca urbanizácia vedie k sústreďovanie populácie v hlavnom meste Ulanbátare a niekoľkých oveľa menších mestách. Ulanbátar so svojou rozvíjajúcou sa civilizačnou štruktúrou priťahuje bývalých kočovných pastierov dobytka, ktorých stáda uhynuli v tvrdých zimách. V dôsledku toho vzniklo na okraji Ulanbátare niekoľko sídlisk pozostávajúcich z jurt. Úradným jazykom je mongolčina. Ďalším najpoužívanejším jazykom je ruština a čínština.

Oficiálny názov Mongolska je Mongol Uls. Krajina vznikla po zániku Čínskeho cisárstva v roku 1911. Od roku 1921 je známa pod názvom Mongolská ľudová republika a je parlamentnou republikou so systémom viacerých politických strán. Má jednokomorový parlament volený väčšinovým systémom v jednomandátových obvodoch. Zákonodarná moc v Mongolsku náleží Parlamentu či Ikh Huralu (mong.) a má 76 poslancov. Na čele vlády stojí ministerský predseda ktorým je v tomto období Norovyn Altankhuyag (od 2012). Zákonodarným orgánom je jednokomorový parlament. Vláda ako vrcholný orgán výkonnej moci je zborom, kolektívnym exekutívnym orgánom, ktorý reprezentuje predseda vlády. Zásadný ústavný vzťah vlády k parlamentu je vzťah ústavnej zodpovednosti. Hlavou štátu je prezident volený raz za štyri roky v priamych voľbách. Prezident má obmedzené ústavné právomoci a funkciu môže zastávať len dve volebné obdobia. Prezidentské voľby prebiehajú v dvoch kolách. Každá parlamentná strana (sama alebo spoločne s inými) navrhuje svojho kandidáta. Občania Mongolska s aktívnym volebným právom (ktorí dosiahli vek 18 rokov) sa zúčastňujú prvého kola volieb priamym tajným hlasovaním. Veľký štátny chural považuje za zvoleného prezidenta kandidáta, ktorý získal väčšinu hlasov všetkých voličov v prvom kole prezidentských volieb. Ak ani jeden z kandidátov nezískal väčšinu, do druhého kola postupujú dvaja kandidáti s najväčším počtom hlasov. V prípade, že ani v druhom kole nezvíťazí žiadny z kandidátov, vyhlasujú sa nové voľby. Prezident môže byť znovu zvolený len raz. Odo dňa svojej prísahy je prezident uvoľnený zo všetkých svojich predchádzajúcich funkcií.

Mongolsko sa administratívne delí na 21 provincií. Provincie sa delia na niekoľko somonov, strediskových obcí s obchodom, benzínovou pumpou a školou. Najmenšou správnou jednotkou sú osamelé bagy, tvorené len niekoľkými drevenými chatkami. Na ploche 1 564 116 km² žije v Mongolsku okolo 3,2 milióna obyvateľov, veľká časť z nich žije v odľahlých kočovníckych samotách ajloch.

Mongolsko patrí podľa klasifikácie Svetovej banky medzi krajiny s nižšími strednými príjmami. Relatívne sťažená situácia vyplýva z vnútrozemskej polohy (na druhej strane strategická poloha v tesnej blízkosti s globálnymi hráčmi), rozsiahly je klientelizmus a rodinkárstvo. Nezanedbateľná je určité umelá závislosť na zahraničných dotáciách. Mongolsku doteraz nebol EÚ priznaný štatút krajiny s trhovou ekonomikou. Rast HDP Mongolska bol v r. 2011 s hodnotou 17,3% najvyšší na svete a dvojciferný rast pokračoval aj v r. 2012, kedy dosiahol 12,3%. Aj v roku 2012 rástol index priemyselnej produkcie. Oficiálna miera nezamestnanosti je oproti skutočnosti podhodnotená (v Mongolsku možno sledovať paradox, kedy je reálna nezamestnanosť vysoká, ale pracovná sila sa importuje), ale v r 2012 sledujeme pokles.^[9]

Základ mongolského hospodárstva i priemyselného sektora leží primárne v ťažobnom odvetví, pretože pod povrchom zeme sa nachádza približne 70 druhov nerastov, významné sú vzácne prvky. Napríklad zásoby uhlia sa v Mongolsku odhadujú na 162 mld. t, pričom celosvetová spotreba sa pohybuje okolo 10 mld. ton. Odhaduje sa, že Mongolsko má po Číne druhé najväčšie svetové zásoby nerastných surovín. Meradlom 1:50 000 je však preskúmaná iba necelá tretina mongolského územia (90% v mierke 1:200 000). Pilierom v tomto smere je od r. 2011 ťažba uhlia, ktorá prekonala ťažbu medi. Postavenie Mongolska je napr. oproti Číne rozdielne, pretože suroviny má, ale ich domáca spotreba je minimálna. Vzhľadom na celosvetový dopyt po nerastných surovinách a veľkých zahraničných investíciách v Mongolsku, ktoré generujú ďalšie aktivity a rozvoj niektorých ďalších sektorov, predpokladajú medzinárodné inštitúcie Mongolsku veľký rozvoj. Makroekonomická stabilita, pokusy redukovať chudobu a vyrovnávanie rozdielov medzi vidiekom a mestami zostávajú proklamovanými prioritami mongolskej vlády, v r. 2011 sa po mnohých rokoch znížil počet ľudí žijúcich pod hranicou chudoby.

Mongolská vláda predpokladá ďalšie zvyšovanie podielu súkromného sektora na ekonomike. Proces privatizácie by mal prebehnúť v rôznych sektoroch (napr. niektoré elektrárne, bane, cementáreň, burza cenných papierov, telekomunikačný úrad), ale je možné predpokladať, že v mnohých si bude aj naďalej chcieť mongolský štát udržať majoritu. Mongolsko tiež vyjadruje záujem o jadrovú energiu, ale postavenie vlastnej jadrovej elektrárne nie je zatiaľ naplánované. Ako problematická do budúcna je vnímaná závislosť na jednom odvetví, teda ťažbe. Nová mongolská vláda má za cieľ diverzifikovať mongolskú ekonomiku a určiť perspektívne odvetvia, ktoré je potrebné ďalej podporovať a vytvoriť tak kvalitu celosvetovo známej značky. Patrí k ním: výroba kašmírových a vlnených produktov, spracovanie koží a kožušín, textilné odvetvie, mäso a mäsové výrobky, mlieko a mliečne výrobky a odvetvia cestovného ruchu. Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, tu si vláda kladie za cieľ zastavenie poklesu poľnohospodárstva a migráciu vidieckych obyvateľov do hlavného mesta Ulanbátar, zlepšenie marketingu poľnohospodárskej produkcie, vypracovania politiky riešenie následkov prírodných katastrof, realizácii pozemkovej reformy, ochranu životného prostredia, zlepšenie vidieckej infraštruktúry a zabezpečenie primeraného využívanie prírodných zdrojov. Rovnako sa vyslovuje pre obmedzenie rizík spojených s pastierstvom diverzifikáciou poľnohospodárskej produkcie (najmä zavedením pestovania zemiakov a zeleniny) a na podporu spolupráce medzi pastiermi.

Úderom pre mongolskej hospodárstvo boli veľmi nepriaznivé klimatické podmienky, ktoré Mongolsko zasiahli na prelome rokov 2009/10. Po relatívne suchom lete, ktoré zapríčinilo, že neboli vytvorené náležité zásoby krmiva pre hospodárske zvieratá, zasiahla Mongolsko krutá zima. Straty na zvieratách dosiahli približne 10 mil. Posledné obdobie však bolo naopak veľmi priaznivé a všetky straty boli kompenzované a v r. 2012 činil počet cca 41 mil. kusov. Životné prostredie predstavuje diskutovanú oblasť. Je nevyhnutné reagovať na celosvetové klimatické zmeny, iniciovať preventívne opatrenia proti odlesňovaniu, bojovať proti znečisteniu ovzdušia (hlavné mesto Ulanbátar je podľa oficiálnych štúdií má v niektorých ukazovateľoch bezkonkurenčne najhoršie ovzdušie celosvetovo), riešiť otázky odpadov. Opustených a narušených miest po ťažbe sa podľa národných štatistík v Mongolsku nachádza 560. V tejto oblasti však zatiaľ takmer nie sú výsledky.

Mongolská vláda stanovila rozvoj priemyselnej výroby orientovanej na export za prioritu. Problémom mongolského priemysle zostáva využívanie zastaraných technológií a zariadení, a s tým súvisiaca nízka produktivita. Celkovo je však priemyselná základňa veľmi malá. Väčšina priemyselnej produkcie vyplýva z ťažby a tomu zodpovedajú rozsiahle investície a dovoz.

Uvedený sektor je pre mongolskej hospodárstva absolútne kľúčový, zabezpečuje cca 22% HDP, 67% priemyselnej produkcie a 90% z celkového mongolského exportu.^[10] Pokiaľ ide o ťažobný priemysel, vláda očakáva, že sa budú skúmať nové možnosti ťažby a že budú postavené nové závody, a to s pomocou zahraničných aj domácich investorov (ktorí však aktivity vzhľadom na nejasné prostredia obmedzujú). Na ťažbe nerastov a ich exportu je Mongolsko v podstate závislé. Zo strednodobého hľadiska je cieľom zvýšiť pridanú hodnotu v ťažobnom sektore. Treba konštatovať, že prevažná väčšina všetkých nerastov sa v Mongolsku ťaží povrchovo. Hodnotou vývozu v rokoch 2011 aj 2012 bolo najvýznamnejšie uhlie. Mongolsko sa dokonca stalo najväčším konkurentom Austrálie pri vývoze uhlia do Číny. Na význame však ďalej narastá napr. ťažba železnej rudy, zlata, uránu, molybdénu, ropy, volfrámu, fluoritu a zinku. Celkovo sa v Mongolsku nachádza 69 nerastov a ďalšie zeminy (vrátane vzácnych prvkov). Zlato sa ťaží povrchovo s pomerne nízkymi nákladmi.

Základ mongolského spracovateľského priemyselného sektora (tvoril v r 2012 23% z celkovej priemyselnej výroby) leží v potravinárstve, spracovanie produktov získaných zo živočíšnej výroby (vlna, koža) a v spracovaní nerastných surovín (obohacovanie meďnatej rudy). Spracovateľský priemysel vo vidieckych oblastiach je ale veľmi slabý, negatívny dopad mal najmä rozpad organizovaných reťazcov výkupní surovín. Vážnym problémom sú zastarané technológie a vybavenie, nedostatok kapitálu a finančných služieb na vidieku, vysoké dopravné náklady (spojené so slabo rozvinutou dopravnou infraštruktúrou), nedostatočné normy a štandardy bežné pre vyspelé krajiny a slabá dopravná obslužnosť od veľkých (susedných) trhov RF a ČĽR, ale aj ostatných trhov (napr. západná Európa). Svetovo preslávené sú mongolskej výrobky z kašmíru, ktoré však výrazne zdražujú.

V poľnohospodárskom sektore je zamestnaná viac ako tretina ekonomicky aktívneho obyvateľstva Mongolska a na HDP sa podieľa cca 13%. Asi 99 % poľnohospodárskej pôdy zaberajú lúky a pasienky, 1 % orná pôda.^[11] Chov hospodárskych zvierat zohráva v mongolskej ekonomike kľúčovú úlohu a má zásadný význam pre zamestnanosť (a s tým spojenú sociálna oblasť) aj exportné príjmy. Pastierstva v Mongolsku zamestnáva podstatnú časť vidieckeho obyvateľstva (v r. 2012 cca 300 tis. Pastierov), ale ich počet z roka na rok klesá. Živočíšna výroba tvorí zhruba 70% celkovej produkcie sektora. Chov hospodárskych zvierat je extenzívny a produkcia je závislá na prírodných podmienkach, najmä na teplotách v zime. Adekvátne veterinárna asistencia je dostupná len malej časti chovateľov. V roku 2012 počet hospodárskych zvierat dosiahol podľa mongolských predbežných štatistík 40,9 mil. ks (17,5 mil kozy, 18,1 mil ovce, 2,6 mil dobytok, 2,3 mil kone, 305 tis. Tiav),

Ovčie, konské a hovädzie mäso sú hlavným zdrojom obživy obyvateľov vidieka i miest. Kozy sa chovajú najmä kvôli kozej srsti, ktorá je surovinou pre výrobu kašmíru, ktorý je jedným z hlavných vývozných artiklov. Vyváža sa tiež ovčia vlna a ďalej kože ovčie, kozie aj hovädzie. V Mongolsku existuje aj chov tiav na srsť a využívaná je aj srsť jakov.

Mäso a mlieko sa produkuje pre miestny trh. Mongolsko sa snaží o zvýšenie exportu mäsa, zatiaľ však výrobcovia nie sú schopní dodržať hygienické podmienky spracovania a špeciálne dopravu mäsa. Vývozu do krajín EÚ bránia prísne veterinárne zákony, ktoré nedovoľujú dovoz mäsa a koží z krajín, kde sa vyskytuje slintačka, mor a iné veterinárno nebezpečné choroby. Výskyt týchto chorôb možno vystopovať aspoň v niektorých oblastiach Mongolska takmer každoročne.

Najrýchlejšie sa rozvíjajúce oblasťou služieb je maloobchod a veľkoobchod, značný vývoj je badateľný v oblasti cestovného ruchu a verejného stravovania. Doprava, skladovanie, vzdelávanie, verejná administratíva, finančné služby, zdravotníctvo a sociálne služby a hotelierstvo sú ďalšími zložkami tohto sektoru, ktorý tvorí okolo 45% HDP.

V roku 2012 navštívilo Mongolsko cca 476 tis. turistov. Najviac turistov pricestovalo z ČĽR, RF, Kórejskej republiky, ďalšie miesta zaujímajú Japonsko, USA, SRN, Francúzsko a ďalšie krajiny. Mongolská vláda považuje cestovný ruch za jednu z priorít rozvoja ekonomiky a má cieľ prilákať milión turistov v roku 2015. V posledných rokoch predstavujú príjmy z cestovného ruchu významnú časť (cca 10%) HDP.^[12] Vzhľadom na zložité podmienky pre cestovateľov prevláda organizovaná turistika, väčšinou však cudzinci prichádzajú zo súkromných dôvodov.

Výstavba infraštruktúry vzhľadom na rozlohu a plánovaný rozvoj krajiny patrí medzi priority mongolskej vlády. Do oblasti rozvoja infraštruktúry smeruje nezanedbateľná časť zahraničnej rozvojovej pomoci a spolupráce. Napriek tomu je infraštruktúra stále slabinou mongolskej ekonomiky a niektoré firmy budujú pre nich nutné projekty samy. Najdôležitejšími oblasťami infraštruktúry vzhľadom na klimatické a geografické podmienky sú energetika a doprava.

Značná rozloha krajiny a malá hustota obyvateľstva má za následok relatívny nedostatok dopravných infraštruktúr. Približne len pätina ciest je asfaltovaných (nachádzajú sa v okolí hlavného mesta a miest nad 10 000 obyvateľov). Množstvo cestných stavieb v súčasnosti iba prebieha alebo je v štádiu plánovania. Mongolská železničná sieť má dĺžku 1 815 km a takmer výlučne ide o železničné spojenie RF a ČĽR. Najdôležitejšia a najdlhšia trať je tzv. Transmongolská magistrála (1 111 km), ktorá odbočuje z Transsibírskej magistrály v meste Ulan-Ude a na mongolskom území vstupuje do mesta Suchbátar, vedie cez Ulanbátar až k hraniciam, kde prechádza na územie ČĽR. Existujúce mongolské železnice sú v zastaranom stave a ani po technickej stránke nezodpovedá súčasným potrebám na ich vybavenie i priepustnosť.

Letecká doprava obstaráva najmä vnútroštátnu a medzinárodnú prepravu osôb. V Ulanbátare je jediné medzinárodné letisko Chinggis Khaan v krajine a potom ďalších 19 vnútroštátnych letísk. Z hlavného mesta existuje pravidelné letecké spojenie do Moskvy, Irkutska, Berlína, Pekingu, Soule, Osaky, Tokia a Hongkongu. Rozširovanie leteckej dopravy sa javí ako úplne nevyhnutné, a to aj vo väzbe na rozvoj turizmu.

Pokiaľ ide o zásobovanie elektrickou energiou a jej rozvodnú sieť, líšia sa zásadne situácia v centrálnom regióne a vo vzdialenejších vidieckych oblastiach. Rozvodná sieť je prepojená s RF a ČĽR. Približne 35% vyrobenej energie spotrebuje priemysel, komunálny sektor 14%, poľnohospodárstvo necelé 1%. Približne 20% dosahujú straty v procese prenosu a distribúcie el. energie a približne 20% tvorí spotreba samotných výrobcov el. energie. Vzhľadom na rozľahlosť krajiny a nízky stupeň osídlenia sú veľkým problémom náklady na prenos energie.

Prevažná väčšina elektrickej a tepelnej energie Mongolska (ako celku) sa vyrába v tepelných elektrárňach. Ako hlavný zdroj na výrobu elektrickej energie a tepla sa využíva uhlie. V malej miere sú využívané aj vodné zdroje. Plyn a ropa (mazut) sa na výrobu el. energie takmer nepoužíva. Mongolsko odhaduje svoje uhoľné zásoby na objem presahujúci 160 mld ton. Z toho zásoby uhlia využiteľné na výrobu el. energie predstavujú 13 mld ton. Celkový inštalovaný výkon všetkých existujúcich elektrární Mongolsku je necelých 940 MW, spotreba je o niečo nižšia (problematické sú však výkyvy, preto sa dováža približne 10% z Ruska). Na tepelné elektrárne pripadá 81%, na dieselagregátmi 8%, 3% na vodné elektrárne a 0,2% na slnečné a veterné zdroje. Mongolsko rozhodlo o postupnej privatizácii energetického sektora. Túto situáciu však komplikuje fakt, že ceny energií sú doteraz regulované a stratové. Od roku 2014 by ceny mali byť trhové. Jadrová energetika v krajine nie je využívaná, a to aj napriek tomu, že na území Mongolska sa nachádzajú bohaté ložiská uránovej rudy. Podľa informácií z rôznych zdrojov sa zásoba uránu v Mongolsku pohybuje približne v rozmedzí od 100 000 do 1 až 3 mil ton.

V oblasti telekomunikácií rýchlo narastá počet mobilných telefónov, ktorý už prevýšil počet pevných liniek. Počet užívateľov mobilných telefónov na konci r. 2012 dosiahol 3,4 mil. (rast o 14% oproti predchádzajúcemu roku) a užívateľov káblovej televízie 231 tis. V hlavnom meste je dobré internetové spojenie. Do oblasti telekomunikácií smerujú zahraničné investície aj zahraničné rozvojová pomoc, predovšetkým z ČĽR, Kórejskej republiky a Japonska.

Mongolská kultúra^[13] je silne ovplyvnená mongolským kočovným spôsobom života. Prvky svojej kultúry pridali aj susedné krajiny, Čína a Rusko. Významný vplyv mal tibetský budhizmus, a od 20. storočia prostredníctvom Ruska aj európska kultúra. Poslední mongolskí nomádi, ktorí sa ešte stále živia chovom dobytka, rybolovom a chovom zveri, zistili, že ich kultúra predstavuje dôležitú hospodársku hodnotu. Mongolskí pastieri Arati bývajú v tradičných jurtách, pália si svoju vlastnú vodku a nosia tradičné pestré kroje. Aj keď chudobní, sú mimoriadne pohostinní. Pozvať pocestného na jedlo je považované za samozrejmosť. Arati si vyvinuli tiež vlastnú formu spevu – tzv. hrdelný spev, pri ktorom sú schopní vytvoriť v hrdle dva hlasy zároveň. Svoje umenie odovzdávajú z generácie na generáciu.

Témy ktoré sú po stáročia uchovávané prostredníctvom ľudových piesni sú predovšetkým láska k rodičom, statočnosť, smútok po domove, túžba vrátiť sa na miesto narodenia. Kone vždy hrali dôležitú úlohu v každodennom živote Mongolov aj umení. Mongoli majú veľa bájnych hrdinov z dávnych čias. Jurty sú súčasťou národnej identity. Džingischán je opisovaný ako vodca všetkých ľudí, ktorí žijú v stanoch. Ešte aj dnes žije veľa obyvateľov v tradičných jurtách, dokonca aj v hlavnom meste Ulanbátare.

V 17. storočí sa tibetský budhizmus stal dominantným náboženstvom v Mongolsku. Tradičný šamanizmus, bol s výnimkou odľahlých oblastí vytlačený na okraj spoločnosti. Niektoré tradičné praktiky šamanizmu boli začlenené do budhistickej liturgie. Tibetský budhizmus je rituálne náboženstvo s veľkým počtom božstiev. Toto inšpirovalo vznik náboženských objektov vrátane obrazov a sôch. Po stalinských čistkách v roku 1930, boli budhizmus i šamanizmus prakticky zakázané. Od roku 1990 sa v Mongolsku snažia viaceré kresťanské cirkvi získať oporu. Asi 4% mongolského obyvateľstva tvoria moslimovia.

Každý rok sa kočovní pastieri schádzajú na tradičných národných slávnostiach Naadam, ktoré trvajú tri dni. Naadam je štátny sviatok, ktorý sa oslavuje každoročne počas letného slnovratu. Ide o tradičný festival konaný po celej krajine. Muži na nich súperia v troch športových disciplínach^[14] – v zápasení, jazde na koni a v lukostreľbe. V zápasení sa stretáva 1024 zápasníkov, bez váhového obmedzenia, až kým elimináciou neostane jediný neporazený. V dostihoch je vybraných 1000 najlepších koní z celého Mongolska, ktoré pretekajú na trati dlhej 15 – 30 km podľa veku koňa. V lukostreľbe musia muži trafiť 33 terčov na vzdialenosť 75 metrov. Ženy majú terče o 10 metrov bližšie. Každá súťaž dodržiava prastaré pravidlá a sprevádzajú ju tradičné rituály. Ženy súťažia len v lukostreľbe a jazde na koni. Najväčší festival Naadam sa koná v hlavnom meste Ulanbátar počas štátneho sviatku od 11. do 13. júla na Národnom športovom štadióne. V roku 2010 bol Naadam zapísaný na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.^[15]

Mongolská púšť Gobi je bohatým náleziskom skamenelín dinosaurov.^[16] Na celej ploche sú sústredené tisíce fosílií rôznych druhov pravekých zvierat. Princíp fosílii spočíva v tom, že zviera zahynulo a kleslo pod hladinu mora, jazera alebo rieky. Mäkké časti tela sa rozpadli a ostala len holá kostra. Do kostry začali prenikať minerálne látky, ktoré sa na kosti usadzovali a zabránili ďalšiemu rozpadu. Minerály, ktoré sa na kosti usadzovali celé stáročia v rôznych vrstvách spôsobili, že kosti akoby skameneli. Takéto kosti po ústupe mora nachádzame v púštiach, kde sa niekedy rozkladalo more alebo iných náleziskách. Dnes sú vedci schopní, pomocou počítačových simulácii, zistiť, čo zviera jedlo a ako žilo. Súčasná vláda si uvedomuje význam týchto kostrových nálezov pre krajinu a preto zvyšuje objem podpory na ich výskum a prezentovanie zahraničným turistom.^[17]

1. ↑ Slovenské slovníky
2. ↑ https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/mongolsko.pdf
3. ↑ http://www.bolor-toli.com/
4. ↑ vyhláška č. 203/1995 Z.z. Ministerstva financií Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska z 26. septembra 1995, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Devízového zákona
5. ↑ Cia.gov. "CIA - The World Factbook." n.d.. Web. 8 May 2013. <https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/mg.html Archivované 2010-12-29 na Wayback Machine>.
6. ↑ "Mongolia." Encyclopædia Britannica. Encyclopædia Britannica Online Academic Edition. Encyclopædia Britannica Inc., 2013. Web. 12 May. 2013. <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/389335/Mongolia>.
7. ↑ Mzv.cz. "Mongolsko | Ministerstvo zahraničních věcí České republiky." 2012. Web. 12 May 2013. <http://www.mzv.cz/jnp/cz/encyklopedie_statu/asie/mongolsko/>.
8. ↑ Worldweatheronline.com. "Ulaanbaatar, Mongolia Weather Averages | Monthly Average High and Low Temperature | Average Precipitation and Rainfall days | World Weather Online." 2013. Web. 12 May 2013. <http://www.worldweatheronline.com/Ulaanbaatar-weather-averages/Ulaanbaatar/MN.aspx>.
9. ↑ Imf.org. "Macroprudential Policies for a Resource Rich Economy The Case of Mongolia." 2013. Web. 12 May 2013. <http://www.imf.org/external/pubs/cat/longres.aspx?sk=40261.0>.
10. ↑ Businessinfo.cz. "Mongolsko | BusinessInfo.cz." 2013. Web. 8 May 2013. <http://www.businessinfo.cz/cs/zahranicni-obchod-eu/teritorialni-informace-zeme/mongolsko.html>.
11. ↑ Univerzita Komenského v Bratislave Mongolsko | https://dai.fmph.uniba.sk/. 2001. Web. 1 March 2001. <https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvm/mongolsko.html>.
12. ↑ Data.un.org. "UNdata | country profile | Mongolia." 2013. Web. 12 May 2013. <http://data.un.org/CountryProfile.aspx?crName=Mongolia#Economic>.
13. ↑ Mongolsko.sk. "Mongolsko." 2013. Web. 8 May 2013. <http://mongolsko.sk/ Archivované 2013-06-14 na Wayback Machine>.
14. ↑ Mongolia. "Naadam festival | Mongolian three manly games | Mongolia naadam festival | 11 June in Mongolia | Mongolia horse race | Mongolian national wrestling | Mongolia archery |." 2011. Web. 12 May 2013. <http://www.mongoliatourism.org/mongolia-introduction/mongolia-public-holidays/naadam-festival-mongolian-three-manly-games.html>.
15. ↑ UNESCO. "UNESCO Culture Sector - Intangible Heritage - 2003 Convention :." 2010. Web. 15 May 2013. <http://www.unesco.org/culture/ich/RL/00395>.
16. ↑ Bilavčík, (C). "WM magazín - Mongolské pouštní fosílie." 2009. Web. 15 May 2013. <http://www.wmmagazin.cz/view.php?cisloclanku=2009050013 Archivované 2012-10-20 na Wayback Machine>.
17. ↑ Branigan, Tania. "It's goodbye Lenin, hello dinosaur as fossils head to Mongolia museum." 2013. Web. 12 May 2013. <http://www.guardian.co.uk/world/2013/jan/27/goodbye-lenin-dinosaur-mongolia-museum>.

• MAGULA, A. a. i. 2001. Lexikón štátov a území sveta. 1. vyd. Bratislava: MAPA Slovakia s.r.o. 2001, 279 s. ISBN 80-8067-023-4ä
• VETVIČKA, I. 2006. Mongolské kláštory vstávajú z popola. In: Ľudia a zem, roč. 55, 2006, č. 8, s. 24-29 ISSN 1336-8494

• SRBA, Ondřej; SCHWARZ, Michal. Dějiny Mongolska. Vyd. 1. Praha; [Brno] : NLN, Nakladatelství Lidové noviny; Munipress, 2015. 464 s. (Dějiny států.) ISBN 978-80-7422-331-0, 978-80-210-7968-7.

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o mongolské príslovia
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mongolsko
• Wikislovník ponúka heslo Mongolsko

• Oficiálna stránka Mongolska Archivované 2013-04-29 na Wayback Machine (anglicky)
• Tematické mapy Mongolska Archivované 2013-01-18 na Wayback Machine (česky)
• Dokumentárny film - Mongolsko V tieni Džingischána (slovensky)