Samoa (štát)
Samoa, dlhý tvar Samojský nezávislý štát a do roku 1997 známa ako Západná Samoa (samojsky: Sāmoa i Sisifo), je polynézsky ostrovný štát pozostávajúci z dvoch hlavných ostrovov (Savai'i a Upolu), dvoch menších obývaných ostrovov (Manono a Apolima) a niekoľkých menších neobývaných ostrovov vrátane ostrovov Aleipata (Nu'utele, Nu'ulua, Fanuatapu a Namua). Samoa sa nachádza 64 km západne od Americkej Samoy, 889 km severovýchodne od Tongy, 1 152 km severovýchodne od Fidži, 483 km východne od Wallis a Futuny, 1 151 km juhovýchodne od Tuvalu, 519 km južne od Tokelau, 4 190 km juhozápadne od Havaja a 610 km severozápadne od Niue. Hlavným a najväčším mestom je Apia. Lapitovia objavili a osídlili Samoanské ostrovy približne pred 3 500 rokmi. Vytvorili samojský jazyk a samojskú kultúrnu identitu.
| Samojský nezávislý štát | |||||
| |||||
| Národné motto: „Fa'avaei le Atua Samoa“ (preklad: „Samoa je založená s Bohom“) | |||||
| Štátna hymna: The Banner of Freedom | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Mālō Sa'oloto Tuto'atasi o Samoa (sam.), Independent State of Samoa (angl.) | ||||
| • krátky | Samoa | ||||
| Hlavné mesto | Apia 14°9′ s.š. 172°14′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Apia | ||||
| Úradné jazyky | samojčina, angličtina
| ||||
| Štátne zriadenie Prezident^a predseda vlády predseda parlamentu |
unitárna parlamentná republika Tuimalealiifano Va'aletoa Sualauvi II Fiame Naomi Mataʻafa Papali’i Li’o Taeu Masipau | ||||
| Vznik | Nezávislosť od Nového Zélandu 14. jún 1889: Berlínska zmluva 16. február 1900: Trojstranný dohovor 1. marec 1900: kolonizácia Nemeckom 30. august 1914: okupácia Novým Zélandom 17. december 1920: mandát ligy 13. december 1946: poručníctvo OSN 1. január 1962: Zákon o Západnej Samoe (1961) 15. december 1976: prijatie do OSN 4. júl 1997: zmena názvu zo Západnej Samoy na Samoa | ||||
| Susedia | žiadny (ostrovný štát) | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
2831 km² (167.) km² (0,3 %) | ||||
| Počet obyvateľov • sčítanie (2021) • hustota (2021) |
205 557 70/km² | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2018 881 miliónov $ (179.) 4 420 $ (116.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2021) | 0,707 (111.) – vysoký | ||||
| Mena | tala (WST) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
WST (UTC+13) (UTC+14) | ||||
| Medzinárodný kód | WSM / WS | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | WS | ||||
| Internetová doména | .ws | ||||
| Smerové telefónne číslo | +2685 | ||||
Súradnice: 13°44′42″J 172°13′03″Z / 13,745°J 172,2175°Z
Samoa je unitárna parlamentná demokracia s 11 administratívnymi jednotkami. Je suverénnym štátom a členom Spoločenstva národov. Západná Samoa bola prijatá do Organizácie Spojených národov 15. decembra 1976. Kvôli námorníckym schopnostiam Samojčanov európski objavitelia pred 20. storočím označovali celú skupinu ostrovov (ku ktorej patrí aj Americká Samoa) ako „Navigačné ostrovy“.[1][2] Krajina bola v rokoch 1899 až 1915 kolóniou Nemeckého cisárstva, potom prešla pod spoločnú britskú a novozélandskú koloniálnu správu až do 1. januára 1962, keď sa stala nezávislou.
Dejiny
upraviťOblasť Samoy bola obývaná Polynézanmi už v 10. – 7. storočí pred Kr. V roku 1722 boli ostrovy objavené holandskými a francúzskymi moreplavcami. Podľa veľkého množstva plavcov na lodiach boli ostrovy nazvané francúzskym moreplavcom Bougainvillom Plavecké ostrovy (Îles des Navigateurs). Prví osadníci však boli Briti. V 19. storočí sa o Samou začali zaujímať USA a Nemecká ríša. Na berlínskej konferencii v roku 1899 si tieto štáty rozdelili Samou na sféry vplyvu. Ostrovy boli rozdelené 171. poludníkom. Západná časť pripadla Nemecku, východná USA. Na začiatku prvej svetovej vojny bola nemecká časť Samoy obsadená Novým Zélandom, ktorý ostrovy spravoval až do roku 1962 ako Mandátne územie Spoločnosti národov, neskôr poručenské územie.
Dňa 1. januára 1962 bola vyhlásená nezávislosť na základe referenda. Východná časť zostala naďalej pod správou USA ako Americká Samoa. V roku 1997 krajina zo svojho názvu odstránila označenie Západná. V roku 2007 zomrel posledný nevolený panovník Malietoa Tanumafili II. a Samoa sa preorientovala na formu republiky parlamentného typu.[3] Dňa 29. septembra 2009 zasiahlo Samou silné zemetrasenie s magnitúdou 8,1. Pri následnej vlne tsunami zahynulo niekoľko desiatok ľudí.
Geografia
upraviťMiestne územie tvoria dva hlavné sopečné ostrovy Upolu a Savai’i, lemované koralovými útesmi. Vnútrozemie je hornaté (najvyššie čnie sopka Mauga Silisili 1858 m n. m. na ostrove Sava'i). Ostrovy sú častým terčom ničivých tajfúnov. Inak na území štátu panuje tropické podnebie, teplé, vlhké, ovplyvnené juhovýchodnými pasátmi z Tichého oceánu. Priemerné teploty vzduchu sa pohybujú od 25 °C v júli do 27 °C v januári.
Politika
upraviťSamoa je monarchiou s prechodom k parlamentnej republike. Oficiálnymi hlavami štátu sú dvaja náčelníci, ktorí sú volení na funkčné obdobie piatich rokov. Administratívne sa skladá z 11 politických okresov a zo 41 volebných obvodov.
Ekonomika
upraviťSamoa je rozvojový štát. V poľnohospodárstve pracujú dve tretiny obyvateľstva a vyprodukujú 90 % exportu. Z plodín sa zbierajú kokosové orechy, kopra, kokosový olej, taro, banány, papája, ananásy, mango a kakao. Chovajú sa ošípané, hovädzí dobytok a hydina. Významná je i ťažba dreva. Časť obyvateľov sa venuje rybolovu. Do krajiny ročne zavíta približne 88 tisíc turistov a cestovný ruch pre Samou predstavuje 25 % HDP. Hrubý domáci produkt v prepočte na osobu činí 5 962 $ (k roku 2018).[4]
Význam má cestná, námorná a letecká doprava. V krajine sú tri letiská s pevnou a jednou s nespevnenou vzletovou a pristávacou dráhou. Medzinárodné letisko sa nachádza 30 km od hlavného mesta. Na oboch hlavných ostrovoch je približne 790 km spevnených a 332 nespevnených ciest. V hlavnom meste Apia sa nachádza prístav.
Obyvateľstvo
upraviťObyvateľstvo tvoria prevažne pôvodní obyvatelia z ostrova Samoa (92,6%), miešanci Európanov a Polynézanov (7%), Európania (0,4%). Takmer všetci obyvatelia sa hlásia ku kresťanstvu. Hlavné náboženské skupiny sú kongregacionalistické (34,8% obyvateľov), rímski katolíci (19,6%), metodisti (15%), mormóni (12,7%), Apoštolská cirkev (6,6%), adventisti siedmeho dňa (3,5%) a Bahá'í (stav podľa sčítania ľudu v roku 2001). Samojci patria ku kultúrne najvyspelejším národom Polynézie.[4]
Na ostrovoch sa používa samojčina a angličtina. Gramotnosť dosahuje 99,7 %. Pôrodnosť 2,94 detí na jednu ženu. Ľudia sa tu dožívajú 71 rokov. Priemerný vek je 25,2 rokov.
Kultúra
upraviťSúostrovie Samoa je domovom pravdepodobne najstaršej polynézskej kultúry. Predkoloniálny spoločenský systém bol zložitou spleťou rodinných a spoločenských zväzkov. Napríklad hlava rodiny sa stávala členom dedinskej rady, ktorá vysielala zástupcu do rady širšieho územia. Mnohé z týchto tradičných štruktúr sa na Samoe udržali dodnes. Súčasný spôsob života sa prispôsobuje potrebám ochrany miestnej vyspelej kultúry.[5]
Referencie
upraviť- 1. Population and Housing Census 2011, analytical report [online]. Apia: Samoa Bureau of Statistics, október 2012, [cit. 2013-04-30]. Dostupné online. Archivované 2013-09-28 z originálu. (po anglicky)
- ↑ THE NAVIGATOR ISLANDS.. Argus (Melbourne, Victoria), 1882-01-02. Dostupné online [cit. 2024-05-24].
- ↑ Samoa Map | Polynesian Cultural Center [online]. web.archive.org, 2011-07-24, [cit. 2024-05-24]. Dostupné online. Archivované 2011-07-24 z originálu.
- ↑ V Nepálu skončilo království, vyhlášena republika - Novinky.cz [online]. www.novinky.cz, [cit. 2019-10-12]. Dostupné online.
- ↑ a b Australia - Oceania :: Samoa — The World Factbook - Central Intelligence Agency [online]. www.cia.gov, [cit. 2019-10-12]. Dostupné online. Archivované 2016-05-21 z originálu.
- ↑ MHM, Kolektív autorov. Atlas sveta: Nový obraz Zeme. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2005. S. 345.
Iné projekty
upraviťCommons ponúka multimediálne súbory na tému Samoa (štát)