Vysoké Tatry (pohorie)

Sú najatraktívnejšou časťou Tatier a ležia vo východnej polovici centrálnej časti. Na západe ich od Západných Tatier a ich častí Liptovské kopy a Červené vrchy oddeľuje Kôprová dolina, na východe sa Kopským sedlom začínajú Belianske Tatry. Na juhu Vysoké Tatry hraničia s Tatranským podhorím, podcelkom Podtatranskej kotliny a na severovýchode susedí krátkym úsekom Ždiarska brázda, prináležiaca Podtatranskej brázde.^[1]

Tatry sú jadrové pohorie. Geologická stavba Vysokých Tatier je komplikovaná. Rozdeľuje sa na tri časti. Kryštalické jadro, ktoré vytvára hlavnú časť hrebeňa a južné svahy. To je zložené prevažne z granitoidov a kryštalických bridlíc. Na kryštaliniku ležia druhohorné sedimenty tzv. obal, hlavne kremence, vápence, dolomity a ílovité bridlice. Kryštalinikum a jeho obal tvoria geologickú jednotku označovanú ako tatrikum.

Jadro Tatier vznikalo v prvohorách (Karbón, 210 miliónov rokov). Okolité more ustúpilo koncom prvohôr a začala sa prejavovať masívna erózia. V triase však opäť stúplo a začali sa ukladať usadeniny (vápence a pod.), ktoré vytvorili základ Belianskych Tatier a Červených vrchov. Na konci obdobia kriedy sa Tatry stali súčasťou pevniny. V tomto období boli modelované alpínskymi vrásnením, ktoré sa prejavilo koncom kriedy presunom subtatranských príkrovov. V paleogéne prekryli pohorie sedimenty podtatranskej skupiny. Masívny výzdvih pohoria sa začal až na konci paleogénu a hlavne v miocéne^[2]. Pre modeláciu terénu v Tatrách mali hlavný vplyv alpínske ľadovce, ktoré tiekli v ľadových dobách, počas ktorých dosahovali ľadovce na severných stranách hôr až 14 km.

Najdlhšia a najhlbšia jaskyňa v Tatrách je Jaskinia Wielka Śnieżna (dĺžka 22 km, hĺbka 824 m).

Hlavný hrebeň Vysokých Tatier, ktorý je vo svojom strede podkovovito prehnutý k juhu, je 26 km dlhý a jeho maximálna šírka je 17 km. Vysoké Tatry sa tiahnu od Ľaliového sedla (1 947 m n. m.) na západe k Kopskému sedlu (1 749 m n. m.) na východe. Ich najzápadnejším vrcholom je Svinica (2 301 m n. m.), najvýchodnejším Jahňací štít (2 229 m n. m.). Hrebeň takmer vôbec neklesá pod 2 000 m n. m. a jeho najvyšším vrcholom je Ľadový štít (2 627 m n. m.).^[3] Odbočuje z nej päť hlavných chrbátov na juh s vrcholy (Kriváň, Končistá, Gerlachovský štít, Slavkovský štít, Lomnický štít,) štyri na sever (Kozi Wierch, Opalony Wierch, Malé Rysy, Veľká Javorová veža). Najvyšší vrchol Gerlachovský štít je zároveň najvyšším vrcholom nielen Tatier, ale celých Karpát.

 

 

Celkový zoznam pozri zoznam štítov

Vo Vysokých Tatrách nájdeme 26 vrcholov prevyšujúcich výšku 2 500 metrov^[4]. 10 vrcholov s výškou nad 2 000 m.n.m. v slovenských Vysokých Tatrách je turistom prístupných po značených chodníkoch so sezónnymi uzávierkami od 1. 11. – 15. 6. Naproti tomu vrcholy Gerlachovský štít, Vysoká, Ganek, Bradavica, Prostredný hrot, Ľadový štít, Baranie rohy, Lomnický štít, Kežmarský štít a iné sú pre turistov dostupné iba v sprievode horského vodcu.^[5]. Pre horolezca s potrebným preukazom je lezenie na väčšine územia národného parku povolené na vlastné riziko.

 

 

 

 

Tatranské vrcholy nad 2 500 m:

Turisticky dostupné vrcholy slovenskej časti Tatier:

• Rysy (2 503 m n. m.) – 4,5 hod. od Štrbského Plesa
• Kriváň (2 495 m n. m.) – 4 hod. od Troch studničiek
• Slavkovský štít (2 452 m n. m.) – 4 hod. zo Starého Smokovca
• Východná Vysoká (2 429 m n. m.) – 4,5 hod. z Tatranskej Polianky
• Kôprovský štít (2 367 m n. m.) – 4 hod. od Štrbského Plesa
• Svinica (2 301 m n. m.) – 5,5 hod z Lysej Poľany
• Jahňací štít (2 230 m n. m.) – 5 hod. z nástupu v doline Kežmarskej Bielej vody
• Hrubý štít (2 172 m n. m.) – 5 hod. z Lysej Poľany
• Predné Solisko (2 093 m n. m.) – 2,5 hod. zo Štrbského plesa
• Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.) – 4 hod. z Tatranskej Lomnice

Pre celkový zoznam pozri zoznam sediel.

Najvyšším sedlom je Sedielko. Niekoľko chodníkov prechádza cez často vysoko položené horské sedla. Niektoré prechody sú dokonca zaistené reťazami a nejde tak o vychádzkové túry.
Turisticky sprístupnené horské sedlá v slovenskej časti:

Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 35 dolín. Dna severných dolín sú nižšie než je tomu na juhu. To je dané ľadovcovou činnosťou, kedy na juhu boli ľadovce menšie a tam nedosahovali tak veľkú eróznu činnosť ako na severe. Medzi bočné hrebene sa zarezávajú tatranské doliny. Na južnej strane to sú Kôprová dolina, Važecká dolina, Furkotská dolina, Mlynická dolina, Mengusovská dolina, Štôlska dolina, Batizovská dolina, Velická dolina, Slavkovská dolina, Veľká a Malá Studená dolina, Skalnatá dolina, Dolina Kežmarskej Bielej vody. Na severnej strane to sú Bielovodská dolina a Javorová dolina. Najdlhšími dolinami Vysokých Tatier sú Kôprová dolina a Bielovodská dolina, ktoré majú obe dĺžku 11 km.

 

Vysoké Tatry sa radia k dvom úmoriam – čiernomorskému a baltskému. Prameň tu majú niektoré významné rieky ako napríklad Váh. Jeden z najväčších vodopádov Vysokých Tatier je Obrovský vodopád, ktorý sa nachádza v ústí Malej Studenej doliny v nadmorskej výške 1 330 m n. m.. Je vysoký 20 m. Vo väčšine dolín sa nachádzajú ľadovcové jazerá, plesá. Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 plies. Hojne navštevované Štrbské pleso je známe aj tým, že z neho voda vyteká na obe strany – tečie do Baltského a Čierneho mora. V pohorí vyviera aj niekoľko minerálnych prameňov, z nich sú využívané len niektoré. K vyhláseným kúpeľom patrí napr. Starý Smokovec. Prameň napájajúci kúpele vyviera z masívu Slavkovského štítu.

Najznámejšie plesá sú:

• Veľké Hincovo pleso (Slovensko)
• Štrbské pleso (Slovensko)
• Popradské pleso (Slovensko)
• Morskie oko (Poľsko)
• Wielki Staw Polski (Poľsko)

 

Podnebie vo Vysokých Tatrách má výrazne kontinentálne rysy. Panuje tu skôr chladné počasie, kedy teplota sa v priemeru dostáva až na 0°C. Vo výške 1 000 m n. m. je potom 5 °C. Teplotný priemer je tu najnižší na celom Slovensku. Snehová pokrývka sa tu udrží po 200 – 250 dní v roku. Na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec. Pre Tatry je charakteristické premenlivé počasie. Inverzie nie sú v zime žiadnou výnimkou. Ročné zrážky tu dosahujú celkový ročný súhrn okolo 1 600 mm. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie a vďaka nižším teplotám je aj výborná viditeľnosť.

Vysoké Tatry patria do Tatranského národného parku (TANAP). Park bol vyhlásený v r. 1948. Rozloha TANAPU je 73 300 ha a plocha ochranného pásma ďalších 39 800 ha. V Poľsku je to Tatrzański Park Narodowy s plochou 212 km². Účel vyhlásenia parku bola ochrana jedinečnej flóry a fauny a výrazného vysokohorského profilu a glaciálneho reliéfu. Ten sa vyznačuje predovšetkým strmými štítmi a hrebeňmi, kary, morénami a pod. Ochrana tu zahŕňa aj početné krasové javy (vo vápencovej zložke podložia Tatier) ako napr. jamy, priepasti, škrapy či jaskyne. Vo februári 1993 bol TANAP vyhlásený ako biosférická rezervácia v programu UNESCO.

 

Vysoké Tatry predstavujú turisticky najatraktívnejšie územie Slovenska. Má vybudovanú potrebnú infraštruktúru a zariadenia poskytujú celoročne komplex služieb. K dispozícii je sieť turistických chodníkov, ktoré umožňujú bezpečný pohyb turistov medzi zaujímavými lokalitami. Prístupné sú tak horské chaty, plesá, vodopády i vybrané vrcholy, napojené na rázcestia a turistické centrá či osady.^[6] Pohyb medzi strediskami zabezpečuje tatranská električka, osadami tiež vedie Cesta Slobody. V okolí hlavných centier turizmu – Štrbského Plesa, Starého Smokovca a Tatranskej Lomnice, sú vybudované lanovky. Cez prestupnú stanicu pri Skalnatom plese vedie lanovka na vrchol Lomnického štítu.

 

 

Bilíkova

 

Téryho

 

pod Rysmi

 

pod Soliskom

 

pri Popradskom plese

 

Majláthova

 

pri Zelenom plese

 

Skalnatá

 

Sliezsky dom

 

Zamkovského

 

Hrebienok

 

Plesnivec

 

Ťatliakova

 

Žiarska

 

Kožiar

 

Zverovka

 

pod Náružím

 

Murowaniec

 

na Hali Ornak

 

w Dol. Roztoki

 

w D. Pięciu Stawów

 

nad Morskim Okiem

 

na Hali Kondratowej

 

Kalatówki

 

na Polanie Chochołowskiej

Horské chaty v Tatrách

Slovensko

• Chata pod Rysmi (2 250 m n. m.) – kapacita 14 lôžok, založená 1933, najvyššie položená chata v Tatrách
• Téryho chata (2 015 m n. m.) – kapacita 25 lôžok, založená 1899, otvorená po celý rok
• Zbojnícka chata (1 960 m n. m.) – kapacita 16 lôžok, založená 1907, v roku 1998 vyhorela, dnes je zrekonštruovaná
• Chata pod Soliskom (1 840 m n. m.) – kapacita 8 lôžok, založená 1942, otvorená celoročne
• Hotel Encián na Skalnatom plese (1 752 m)
• Skalnatá chata (1 740 m n. m.) – bez možnosti ubytovania, založená 1932, otvorená po celý rok
• Sliezsky dom (1 665 m n. m.) – kapacita 114 lôžok, založená 1895 (dnešná podoba z r. 1968), otvorená po celý rok
• Chata pri Zelenom plese (1 551 m n. m.) – kapacita 50 lôžok, založená 1897, otvorená celoročne
• Chata pri Popradskom plese (1 500 m n. m.) – kapacita 132 lôžok, založené 1879, celoročná prevádzka
• Zamkovského chata (1 475 m n. m.) – kapacita 25 lôžok, založená 1943, celoročná prevádzka
• Rainerova chata (1 290 m n. m.) – bez možnosti ubytovania, založená 1860, múzeum tatranských nosičov, bufet
• Hotel Hrebienok (1 285 m n. m.)
• Bilíkova chata (1 255 m n. m.) – kapacita 28 lôžok, založená 1934, celoročná prevádzka

Poľsko

• Chata PTTK v Doline Pięciu Stawów Polskich (1 671 m n. m.) – kapacita 70 lôžok, založená 1947
• Chata PTTK Murowaniec (1 500 m n. m.) – kapacita 120 lôžok, založená 1921,
• Chata PTTK nad Morským okom (1 410 m n. m.) – kapacita 77 lôžok, založená 1908, najstaršia chata v Poľských Vysokých Tatrách
• Chata PTTK Wincenta Pola v Doline Roztoki (1 031 m n. m.)

 

• Tatry
• Doprava vo Vysokých Tatrách
• Turistické značkované trasy vo Vysokých Tatrách

• Miloš Janoška: Sprievodca po Tatrách, Tlačil a vydal F. Klimeš v Lipt. Sv. Mikuláši 1911
• Gyula v. Komarnicki: Hochgebirgsführer der Hohen Tatra, Verlag Turistik und Alpinismus, Budapest 1918
• Johann Vigyazó – Gyula Andor Hefty: Die Hohe Tatra, Verlag: Turistik und Alpinismus, Kesmark 1922
• Ivan Houdek: Osudy Vysokých Tatier, Slovakotour, Liptovský Sv. Mikuláš 1951
• Arno Puškáš: Horolezci v tatranských stenách, Tatran, Bratislava 1952
• Jožo Šimko: Vysoké Tatry (Sprievodca tatranskými dolinami), Tatran, Bratislava 1952
• Arno Puškáš: Nové horolezecké výstupy vo Vysokých Tatrách 1945 – 1953, Nakladateľstvo cestovného ruchu, Bratislava 1953
• Alfred Grosz: Die Hohe Tatra, Stuttgart 1961
• Vladimír Adamec – Radek Roubal: Hohe Tatra, Touristenführer, Šport, Bratislava 1978
• Arno Puškáš: Vysoké Tatry, Horolezecký sprievodca; Monografia I až X, Šport, Bratislava 1957 – 1989
• Ernst Hochberger: Hohe Tatra – Gebirge der Nordslowakei, 4 Bde., Hochberger, Sinn 1992
• Zofia i Witold H. Paryscy: Wielka Encyklopedia Tatrzańska, Wydawnictwo Górskie, Poronin 1995, ISBN 83-7104-009-1
• Ján Lacika: Tatry – turistický sprievodca, Dajama, Bratislava 1999, ISBN 80-88975-10-7
• Ján Lacika: Hohe Tatra – 45 Fusswanderungen, Dajama, Bratislava 2001, ISBN 80-88975-36-0
• Anton Klipp: Die Hohe Tatra und der Karpathenverein, Karpatendeutsches Kulturwerk Slowakei, Karlsruhe 2006 ISBN 3-927020-12-5

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému pohorie Vysoké Tatry

• www.tatry.sk
• www.vysoketatry.com
• www.vysoke-tatry.info
• 3D vizualizácia pohorie Archivované 2021-04-18 na Wayback Machine