Jaskyňa

Jaskyne sú tvorené geologickými procesmi, ktoré môžu ešte obsahovať kombinácie chemických procesov, tektonických síl a atmosférického pôsobenia.

Niektoré jaskyne vznikajú zároveň s horninou. Nazývame ich pôvodné alebo primárne jaskyne; v speleológii a krasovej geomorfológii ich poznáme pod termínom syngenetické jaskyne (napr. Jelenecká jaskyňa vo Veľkej Fatre, Travertínová jaskyňa v Hájskej tiesňave v Slovenskom krase). Vznikajú predovšetkým pri sedimentácii pramenných vápencov alebo vo vulkanických horninách, kde sa tvoria lávové jaskyne (exhalačné komíny a pod.), ale aj tzv. tree-mould caves, resp. jaskyne (alebo kaverny) po biogénnom rozklade stromov prikrytých horninou. Príkladov zo Slovenska je veľa (Studňa na Ragáči ako exhalačný komín, jaskyne typu tree-mould caves vo Vihorlatských vrchoch).

Sekundárne jaskyne, ktoré v speleológii a krasovej geomorfológii poznáme pod termínom epigenetické jaskyne, vznikajú neskoršou postupnou koróziou, eróziou, kryogénnym zvetrávaním, rútením, či v prostredí gravitačnej deformácie už vzniknutej horniny, alebo vzájomnými kombináciami spomenutých dejov. Príkladom jaskyne, v ktorej pri speleogenéze dominovali procesy vymieľania a chemického zvetrávania je Domica v Slovenskom krase, Ochtinská aragonitová jaskyňa v Hrádku Revúckej vrchoviny.

Jaskyne sú relatívne jednými z najnehostinnejších miest na Zemi. Celý rok v nich panuje tma a zima, vo vysokohroských jaskyniach niekedy teploty po celý rok neprekročia 0 °C. Napriek tomu máme na Slovensku v podmienkach napr. planinového krasu stovky statických jaskýň s teplotou 7,5 – 9 °C, ktorá v priebehu roka osciluje len minimálne, a teda ide o podzemné priestory, kde by človek bez väčších ťažkostí prežil aj zimu s krutými mrazmi. Tieto vlastnosti využívali hojne aj neolitické kultúry, ktoré v jaskyniach nachádzali refúgium. V dynamických jaskyniach (napr. aktívne ponorové jaskyne), do ktorých v zime intenzívne prúdi vzduch, sa teploty svojimi hodnotami blížia k vonkajšej teplote, teda často hlboko pod bod mrazu, a prežitie človeka by tu dlhodobo nebolo možné. Aj napriek tomu jestvujú rozmanité formy života, ktoré sa podzemnému prostrediu dlhodobo prispôsobili. Odborný názov živočícha žijúceho v jaskynnom spoločenstve je troglobiont. Slepé (resp. so zakrpateným zrakovým zmyslom), bezfarebné (bez kožného pigmentu) a skoro priehľadné troglobiontné, resp. troglofilné garnáty, červy, chvostoskoky, mnohonôžky, pavúkovce, hmyz, kôrovce, obojživelníky a jaskynné ryby. Dokonca plazy, a to prechodne v čase aestivácie.

Z rastlín to bývajú rôzne druhy jednoduchých plesní a machov. Mikrobiológovia v slovenských jaskyniach intenzívne skúmajú bohatý podzemný svet mikroorganizmov.

Jaskyne slúžia aj ako prechodné útočisko pre netopiere, zdržujúce sa v nich iba počas dňa; mnohé druhy netopierov v nich aj prezimovávajú. Blízko pri povrchu si v podzemí nachádzajú úkryt z rôznych dôvodov aj niektoré väčšie cicavce, napr. šelmy – v podmienkach slovenských jaskýň využívajú podzemné priestory medvede (zimovanie), vlky (ukrývanie mláďať), líšky (zimovanie), rysy (denný úkryt), mačky divé (denný úkryt), jazvece (denný úkryt, zimovanie), introdukovaný psíky medvedíkovité (denný úkryt) a pod.

V priebehu dejín primitívni ľudia užívali jaskyne na bývanie a ochranu pred nepriazňou počasia, na pochovávanie, alebo ako kultové obradné miesta. Keďže fragmenty tých čias sú na svojom mieste dobre chránené pred klimatickými a inými nepriaznivými zmenami stávajú sa nedoceniteľnými v odhaľovaní spôsobu života týchto ľudí. Nástenné maľby sú samostatnou zaujímavosťou a predstavujú azda najstarší známy umelecký prejav človeka. Najstaršie jaskynné osídlenie u nás bolo dokumentované v jaskyni Čertova pec, bohaté nálezy pochádzajú aj z Domice a Liskovskej jaskyne.

Jaskyne sú tiež dôležité pre geologický výskum, pretože môžu odhaliť podrobnosti o minulých klimatických podmienkach obsiahnutých v nánosových vrstvách.

Tajuplná brána k podzemnému svetu bola oddávna považovaná za kultový priestor predstavujúci vstup do nadprirodzena. Pre mnohé kultúry symbolizovala napríklad rodiace materské lono.

V architektúre ju symbolizuje výklenok v stene zvaný nika. Podobné útvary sú aj mihrab v islamskej mešite, alebo apsida v kresťanskom kostole.

Jaskyne sú dnes často využívané na rekreáciu. Jaskyniarstvo sa napríklad stalo obľúbeným spôsobom skúmania jaskýň. Pre menej dobrodružné povahy sa premenila časť najkrajších podzemných priestorov na sprístupnené jaskyne s umelým osvetlením, schodiskami a chodníkmi umožňujúcimi prechod týmito priestormi s minimálnou námahou. Jaskyne sa tiež využívajú pri liečbe ochorení dýchacích ciest takzvanou speleoterapiou.

Na území Slovenska sa v roku 2022 nachádzalo podľa údajov Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši približne 7100 jaskýň.^[1]

Sprístupnené sú:

• Belianska jaskyňa
• Bystrianska jaskyňa
• Demänovská jaskyňa slobody
• Demänovská ľadová jaskyňa
• Dobšinská ľadová jaskyňa
• Domica
• Driny
• Gombasecká jaskyňa
• Harmanecká jaskyňa (Izbica)
• Jasovská jaskyňa
• Ochtinská aragonitová jaskyňa
• Važecká jaskyňa
• Brestovská jaskyňa

Niektoré jaskyne sú sprístupnené verejnosti, pričom ich prevádzku zabezpečujú iné subjekty ako Správa slovenských jaskýň:

• Jaskyňa mŕtvych netopierov
• Zlá diera
• Krásnohorská jaskyňa
• Malá Stanišovská jaskyňa

O skutočnosti, že Slovensko v stredoeurópskom meradle patrí medzi krajiny s najväčším bohatstvom krasových javov (len v Rakúsku je vyše 10 000 jaskýň), vie spomedzi širšej verejnosti iba málokto. Jej pozornosť je zvyčajne zúžená len na niekoľko jaskýň, populárnych z pohľadu možnosti ich návštevy počas turistického či poznávacieho výletu. O zostatku zo 7014 známych jaskýň na Slovensku v súčasnosti sú informácie známe zvyčajne iba speleológom, jaskyniarom, nemnohým odborníkom – karsológom, krasovým geológom a geomorfológom, milovníkom krasu či zainteresovaným turistom.

•   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jaskyňa
•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jaskyňa

• Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva
• Správa slovenských jaskýň

Portál vied o Zemi