Transsibírska magistrála

Transsibírska magistrála, (rus. Транссибирская магистраль), skrátene Transsib (Транссиб) je najdlhšou stavbou sveta, najdlhším vlakovým spojením, najdlhšou nepretržitou železničnou traťou a hlavnou dopravnou tepnou Ruska. Má dĺžku 9 289 km z Moskvy do Vladivostoku^[1] na pobreží Tichého oceánu. Stavba sa začala v máji 1891 v blízkosti Vladivostoku na príkaz ruského cára Mikuláša II. a bola ukončená v októbri 1916 vysvätením mosta cez Amur pri Chabarovsku. Len výstavba trvala 25 rokov a neskôr spolu s celkovou elektrifikáciu bola dokončená po 74 rokoch dňa 25. decembra 2002.

Míľnik pri 9 288 kilometri na konci trate vo Vladivostoku

Každý druhý deň opúšťa legendárny „Vlak č. 2 (Rossija)“ Jaroslavľskú železničnú stanicu a po siedmich dňoch a 9 289 km končí vo Vladivostoku pri Japonskom mori. Na tejto najdlhšej železničnej trati sveta prechádza vlak pri kilometri 1 777 uprostred tajgy na mieste označenom obeliskom hranicu medzi Európou a Áziou. Trať prebieha 7 000 km zo západu na východ a 3 500 km zo severu na juh. Pretína prevažne tundru, tajgu a stepné oblasti.

Popri magistrále je 89 miest, medzi inými Moskva, Nižný Novgorod, Kirov, Perm, Jekaterinburg, Omsk, Novosibirsk, Krasnojarsk, Čita, Irkutsk, Chabarovsk a Vladivostok.

Transsibírska železnica pretína 16 veľkých riek: Volgu, Vjatku, Kamu, Tobol, Irtyš, Ob, Tom, Čulym, Jenisej, Oku, Selengu, Seju, Bureju, Amur, Chor a Ussuri.

Na Transsibírsku železnicu sa napája celý rad železničných dráh do Strednej Ázie (Nursultanu, Taškentu, Ašchabadu), do Číny a Mongolska (Ulanbátaru, Pekingu) a aj smerom na Bajkalsko-amurskú magistrálu.

Dva vlaky v stanici na trase magistrále. Jeden pokračuje do Vladivostoku, druhý do Pekingu
Pohľad z okna vlaku na vody Tichého oceánu severne od Vladivostoku
Jedno z desiatok zastavení na trase Transsibírskej magistrály
Železničná stanica v Belogorsku

Referencie

↑ THOMAS, Bryn; MCCROHAN, Daniel. Trans-Siberian Handbook: The Guide to the World's Longest Railway Journey with 90 Maps and Guides to the Route, Cities and Towns in Russia, Mongolia and China. 10. vyd. [s.l.] : Trailblazer Publications, 2019. Dostupné online. ISBN 978-1912716081.

Literatúra

TUREK, Václav. Krugo Bajkalka : historie Transsibiřské železnice na pobřeží Bajkalu. 1. vyd. [Lanškroun] : Václav Turek, 2008. 86 s. ISBN 978-80-254-1620-4.
TUREK, Václav. Transsibiřská magistrála. 1. vyd. [Lanškroun] : Václav Turek, 2015. 235 s. ISBN 978-80-904790-1-2.
VITEK, Pavol. Po koľajniciach do hlbín Ruska : Transsibírska magistrála. 1. vyd. Žilina : Georg, 2017. ISBN 978-80-8154-204-6.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Transsibírska magistrála

Externé odkazy

Ruský portál

How to travel to China or Japan by Trans-Siberian Railway – informácie o osobnej preprave (po anglicky)
Transsibírska magistrála Archivované 2005-05-16 na Wayback Machine na webe SME Encyklopédia

Tento článok týkajúci sa železníc je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] THOMAS, Bryn; MCCROHAN, Daniel. Trans-Siberian Handbook: The Guide to the World's Longest Railway Journey with 90 Maps and Guides to the Route, Cities and Towns in Russia, Mongolia and China. 10. vyd. [s.l.] : Trailblazer Publications, 2019. Dostupné online. ISBN 978-1912716081.

[1]