Ruština
Ruština (staršie: veľkoruština; po rusky: русский язык, russkij jazyk)
je východoslovanský jazyk a zároveň najpoužívanejší slovanský jazyk. Je úradným jazykom v Rusku, Bielorusku, Kazachstane a Kirgizsku. Je jedným zo šiestich úradných jazykov OSN, jedným z dvoch úradných jazykov Medzinárodnej vesmírnej stanice. Po angličtine je druhým najpoužívanejším jazykom na internete. Je hlavným úradným jazykom SNŠ.
| Ruština (Русский язык) | |
| Štáty | Rusko a veľa susedných krajín |
|---|---|
| Región | Východná Európa a Ázia |
| Počet hovoriacich | 260 miliónov |
| Poradie | 7 |
| Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
| Písmo | cyrilika (ruská abeceda) |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk |  Rusko Bielorusko Kazachstan Kirgizsko jeden zo 6 jazykov OSN SNŠ |
| Regulátor | Ruská akadémia vied |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | ru |
| ISO 639-2 | rus |
| ISO 639-3 | rus |
| Wikipédia | |
| Adresa | ru.wikipedia.org |
| Pomenovanie | Википедия, свободнaя энциклопедия |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
| Základné frázy jazyka Ruština | |
| Áno | Да (Da) |
|---|---|
| Nie | Нет (Ňet) |
| Možno | Возможно (Vazmožna) |
| Ahoj | Привет (Privet) – privítanie Здравствуй(те) (Zdrastvuj(ťe))- privítanie (dobrý deň) Пока (Paka) – rozlúčka |
| Dovidenia | До свидания (Dasvidaňja) |
| Ďakujem | Спасибо (Spаsibа) |
| Prepáčte | Извините (Izviniťe) |
| Hovoríš po rusky? | Ты говоришь по-русски? (Ty gavariš pa ruski?) |
| Ľúbim Ťa | Я люблю тебя (Ja ľubľu ťibja) |
| Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
| „Все люди рождаются свободными и равными в своем достоинстве и правах. Они наделены разумом и совестью и должны поступать в отношении друг друга в духе братства.“ | |
Výrazné stopy zanechal v ruskom jazyku cirkevnoslovanský jazyk, ktorý bol v Rusku pôvodným spisovným jazykom, a ktorého funkcie postupne preberala vznikajúca spisovná ruština.
Novodobý spisovný ruský jazyk sa utváral od 18. storočia.
Zhruba do polovice 20. stor. pojem ruština (reps. ruský jazyk) často zahŕňal okrem toho, čo sa dnes označuje ako ruština (veľkoruština) aj to, čo sa dnes označuje ako ukrajinčina, rusínčina, bieloruština.[1][2]
Výslovnosť
upraviťMá tzv. plnohlasie (волос volos – „vlas“), č, ž za tj, dj (свеча sveča – „svieca“), ’a, u za staré nosovky (пять pjať, рука ruka – „päť“, „ruka“), o, e za jery v silných pozíciách (день deň, сон son – „deň“, „sen“), má rozvinutú párovú mäkkosť spoluhlások a redukciu neprízvučných samohlások.
Prízvuk je voľný a pohyblivý.
V minulom čase nepoužíva pomocné sloveso (я брал ja bral), v prítomnom čase nepoužíva sponu (брат дома brat doma).
Abeceda
upraviťRuština sa zapisuje pomocou cyriliky. Súčasná ruská abeceda obsahuje 33 znakov.[3] V tabuľke sú uvedené veľké písmená a ich výslovnosť v medzinárodnej fonetickej abecede (IPA):
| А /a/ |
Б /b/ |
В /v/ |
Г /ɡ/ |
Д /d/ |
Е /je/ |
Ё /jo/ |
Ж /ʐ/ |
З /z/ |
И /i/ |
Й /j/ |
| К /k/ |
Л /l/ |
М /m/ |
Н /n/ |
О /o/ |
П /p/ |
Р /r/ |
С /s/ |
Т /t/ |
У /u/ |
Ф /f/ |
| Х /x/ |
Ц /ts/ |
Ч /tɕ/ |
Ш /ʂ/ |
Щ /ɕː/ |
Ъ /-/ |
Ы /ɨ/ |
Ь /ʲ/ |
Э /e/ |
Ю /ju/ |
Я /ja/ |
Najdôležitejšie frázy
upraviť(prízvuk je tu vyznačený dĺžňom)
- Добрый день (Dóbryj ďeň) - Dobrý deň
- Добрый вечер (Dóbryj véčer) - Dobrý večer
- Здравствуй(те) (Zdrástvuj(ťe)) - Dobrý deň/večer/ráno, Vitaj(te)
- Пока (Paká) - Dovi, Maj sa, Ahoj
- Извини(те) (Іzviňí(ťe)). - Prepáč(te)
- Как вас зовут (Kak vas zavút)? - Ako sa voláte?
- Меня зовут (...) (Мiňá zаvút (...)) - Volám sa (...).
- Пожалуйста (Pažálsta) - Prosím.
- Скажите пожалуйста, где туалет? (Skažíťe pažálsta, gďe tuaľét?) - (Povedzte) prosím Vás, kde je (tu) záchod?
- Мост (Most) - Most
- Гора (Gará) - Hora
Referencie
upraviť- ↑ ruský jazyk. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Diel III. N – Ž. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 148.
- ↑ Russische Sprache. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 17. Leipzig 1909, S. 288-289.
- ↑ Lingea s.r.o.. Gramatika súčasnej ruštiny. [s.l.] : Lingea s.r.o., 2013. Dostupné online. ISBN 9788081450495.
Iné projekty
upraviťExterné odkazy
upraviť- Rusko-slovenský/Slovensko-ruský slovník
- Stručný prehľad ruskej gramatiky z Rusko-slov. a slovensko-rus. slovníka pre školy od SPN
- Slovensko-ruské fórum
- Rusko-slovenský paralelný korpus
- Free language learning Archivované 2009-11-22 na Wayback Machine FREE PDF Bulgarian Russian English Language {Ivaylo IVAYLOV}
- Mnohojazyčná stránka na výučbu ruštiny