Maďari na Slovensku

• Údaje z rokov 1880 – 1910 neuvádzajú počet osôb s maďarskou národnosťou, ale počet osôb, ktoré považujú maďarčinu za svoj materinský jazyk / vo veľa prípadoch, však išlo o jazyk najčastejšie používaný na verejnosti či úradoch (tzv. rokovací jazyk). Sčítanie z roku 1910 je považované za silno zmanipulované a poznačené vtedajšou maďarizačnou politikou.^[4][5] Extrémne znížený počet Maďarov pri sčítaní v roku 1950, bol zas výsledkom dočasnej reslovakizácie maďarského obyvateľstva, ktorá sa snažila vyhnúť represiám Benešových dekrétov.

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021^[7]

*uvedený je súčet obyvateľov, ktorí uviedli maďarskú národnosť a kombináciu maďarskej a ďalšej národnosti.

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021^[7]

*uvedený je súčet obyvateľov, ktorí uviedli maďarskú národnosť a kombináciu maďarskej a ďalšej národnosti.

 

Zastúpenie príslušníkov Rímskokatolíckej cirkvi (69,2 % Maďarov / priemer Slovenska = 62,0 %) a Reformovanej kresťanskej cirkvi (15,3 % Maďarov / priemer Slovenska = 1,8 %) je medzi obyvateľmi maďarskej národnosti nad celoslovenským priemerom, zatiaľ čo zastúpenie obyvateľov bez vyznania (8,1% Maďarov / priemer Slovenska = 13,4 %) bolo pod celoslovenským priemerom a poukazovalo tak na vyššiu religióznosť maďarského obyvateľstva oproti ostatným národnostiam. Vyššiu religiozitu vykazovali už iba príslušníci rusínskej národnosti. Nad celoslovenským priemerom majú svoje zastúpenie medzi obyvateľmi maďarskej národnosti aj Svedkovia Jehovovi (2 637 Maďarov - 0,58 % / priemer Slovenska = 0,32 %), príslušníci Kresťanských zborov (723 Maďarov - 0,16% / priemer Slovenska = 0,14 %) a Starokatolíckej cirkvi (165 Maďarov - 0,04 % / priemer Slovenska = 0,03 %).^[8]

Spomedzi Maďarov žijúcich na Slovensku možno vydeliť niekoľko etnografických skupín:

 

Maďarské obyvateľstvo Gemerskej a Novohradskej župy, po maďarsky nazývaných Palócok. Pomenovanie má posmešný charakter. Jedná sa o potomkov Kumánov, ktorí sa na tomto území usídlili v 13. storočí. Delia sa na východných a západných Palócov, podľa konfesionálneho zloženia (katolíci, kalvíni, luteráni) a podľa bývalého spoločenského postavenia (poddaní a zemania)^[9].

Maďarsky nazývaní Barkók. Jedná sa o podskupinu Palócov. Väčšina žije v Maďarsku v kraji Barkság, na Slovensku sa jedná o maďarské obyvateľstvo obcí na rieke Gortva. Pomenovanie je hanblivé a vzniklo podľa mena, pôvodom talianskeho veliteľa 40. uhorského husárskeho pluku Vinceho Barca, ktorí na konci 20. rokov 18. storočia táboril v južnom Gemeri a severnom Boršode. Na území Slovenska sa jedná o obce - Gemerský Jablonec, Petrovce, Dubno, Jestice, Hostice, Gemerské Dechtáre a Hajnáčka^[9].

Po maďarsky Medvesaljaiak, sú palócki obyvatelia piatich obcí Cerovej vrchoviny (maď. Medves). Vyznávajú katolicizmus. Do polovice 20. storočia boli uzavretí a endogamní. Ide o obce - Večelkov, Studená, Tachty, Stará Bašta a Nová Bašta^[9].

Pomaďarčené nemecké obyvateľstvo Trhyne (dnes súčasť obce Sikenica), ktoré prišlo do obce v roku 1816 z Handlovej. Odlišujú sa katolíckym náboženstvom a nemeckými priezviskami.^[9]

Obyvatelia najsevernejšieho kompaktného maďarského osídlenia na Slovensku - Podzoboria (maď. Zoborvidék), nachádzajúceho sa severne a severovýchodne od Nitry. Pomenovanie (maď. Zoborljiak) dostali podľa zoborskej časti pohoria Tribeč. Ide o obce Bádice (4,66 % obyvateľov - pri sčítaní v roku 2011 udalo maďarskú národnosť / 15,22 % udalo maďarský materinský jazyk) Dolné Obdokovce (58,84 % / 62,21 %), Štitáre (27,02 % / 29,42 %), Nitrianske Hrnčiarovce (21,55 % / 22,23 % ), Hosťová (67,04 % / 69,53 %), Jelenec (26,66 % / 29,91 %), Jelšovce (4,85 % / 10,30 %), Kolíňany (49,68 % / 52,04 %), Ladice (31,85% / 34,28 %), Mechenice (3,25 % / 8,72 %), Pohranice (46,93 % / 51,02 %), Výčapy-Opatovce (2,74 % / 7,84 %) a Žirany (46,94 % / 52,10 %). Voči okolitému slovenskému obyvateľstvu sú endogamní.^[9]

Maďarské obyvateľstvo (maď. Mátyusföldiek) žijúce severne od Žitného ostrova až po Zobor. Meno majú podľa Matúša Čáka. Ich súčasťou sú obyvatelia tzv. Medzivodia (maď. Vizköz), územia medzi Malým Dunajom a Dudváhom.

 

Maďarské obyvateľstvo obcí Bíňa, Bruty, Kamenín, Kamenný Most, Sikenička a Pavlová, ležiacich na dolnom toku Hrona, po maďarsky nazývané "Kurtaszoknýás hatfalu".

 

Maďarské obyvateľstvo Žitného ostrova (maď. Csallóköziek) najväčšieho riečneho ostrova v Európe, ležiaceho medzi Malým Dunajom a Dunajom. Zaberá juhovýchodnú časť okresu Bratislava II (Podunajské Biskupice, Vrakuňa), južnú časť okresu Senec (Malinovo, Tomášov, Dunajská Lužná, Hamuliakovo, Kalinkovo, Vlky, Most pri Bratislave a Rovinka), prevažnú časť okresu Dunajská Streda a Komárno. Posmešne je obyvateľstvo nazývané aj Golyvások a Kukkók. Názov etnografickej skupiny vznikol podľa maďarského pomenovania rieky Malý Dunaj - Csalló.^[9]

• Július Andráši (* 1823, Košice, politik)
• Július Andráši ml. (* 1860, Trebišov, politik)
• Valentín Balaša (Bálint Balassi) (* 1564, Zvolen, básnik)
• Mikuláš Berčéni (Miklós Bercsényi) (* 1655, Tematín, kapitán)
• Lujza Blaha (* 1850, Rimavská Sobota, herečka)
• Ernő Dohnányi (* 1877, Prešporok, hudobník)
• Mór Jókai (* 1825, Komárno, spisovateľ)
• Lajos Kassák (* 1877, Nové Zámky, básnik)
• Imre Madách (* 1823, Dolná Strehová, básnik)
• János Manga (* 1906, Preseľany nad Ipľom, vedec)
• Sándor Márai (* 1900, Košice, spisovateľ)
• László Mécs (* 1895, Družstevná pri Hornáde, básnik)
• Kálmán Mikszáth (* 1847, Sklabiná, spisovateľ)
• František II. Rákoci (* 1676, Borša, vodca stavovského povstania)
• Gyula Reviczky (* 1855, Vítkovce, básnik)
• Mihály Tompa (* 1819, Rimavská Sobota, básnik)

Športovci:

• Imrich Bugár (* 1955, Ohrady, diskár, olympijské striebro 1980, majster sveta 1983)
• Attila Szabó (* 1966, Komárno, rýchlostný kanoista, majster sveta 1989)
• Timea Majorová (* 1974, Želiezovce, majsterka sveta 1997 vo fitnes)
• Szilárd Németh (* 1977, Komárno, futbalista)
• Michal Riszdorfer (* 1977, Bratislava, rýchlostný kanoista, olympijské striebro 2008)
• Tomáš Kovács (* 1979, Galanta, profesionálny boxer)
• Juraj Tarr (* 1979, Komárno, rýchlostný kanoista, olympijské striebro 2008)
• Richard Riszdorfer (* 1981, Komárno, rýchlostný kanoista, olympijské striebro 2008)
• Erik Vlček (* 1981, Komárno, rýchlostný kanoista, olympijské striebro 2008)
• Attila Végh (* 1985, Dunajská Streda, majster sveta zmiešaných bojových umení organizácie Bellator MMA 2013)
• Tamás Priskin (* 1986, Komárno, futbalista)

Herci:

• Mátyás Dráfi (* 1942, Galanta, herec)
• Attila Kaszás (* 1960, Žihárec, herec)
• Attila Mokos (* 1964, Želiezovce, herec)
• Szidi Tóbiás (* 1967, Kráľovský Chlmec, herečka a speváčka)
• Csongor Kassai (* 1972, Kráľovský Chlmec, herec)
• Viktor Horján (* 1975, Komárno, herec)
• Péter Nádasdi (* 1978, herec)
• Zuzana Kanócz (* 1979, Košice, herečka)
• Éva Kerekes (* 1981, Fiľakovo, herečka)
• Viktória Ráková (* 1981, Rimavská Sobota, herečka)
• Réka Derzsi (* 1984, Bratislava, herečka)
• Alexandra Borbély (* 1986, Nitra, herečka)
• Judit Bárdos (* 1988, Bratislava, herečka)

Speváci:

• Katalin Szvorák (* 1958, Lučenec, speváčka)

• Magyar Fórum – Maďarské fórum
• MKDA-MKDSZ
• SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny

• MKDH
• SMK-MKP – v parlamente 1998 – 2010, vo vláde 1998 – 2006.
• MOS-MPP
• MOST-HÍD – v parlamente od 2010 – 2020, vo vláde 2010 – 2012 a 2016 – 2020
• Spolužitie

• Csemadok, kultúrny, spoločenský a vzdelávací spolok
• Új Szó, denník v maďarskom jazyku v Bratislave
• Vasárnap, týždenník v maďarskom jazyku
• Szabad Újság, týždenník v maďarskom jazyku
• Kalligram – vydavateľstvo v Bratislave

1. ↑ ^{a b c d} SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
2. ↑ SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
3. ↑ www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky
4. ↑ http://books.google.sk/books?id=jrC1HFgjJxsC&pg=PA272&dq=census+1910+hungary+manipulated&hl=en&ei=h_FdTu2XKcKo8QPkusmbAw&sa=X&oi=book_result&ct=result&sqi=2&redir_esc=y#v=onepage&q=census%201910%20hungary%20manipulated&f=false
5. ↑ http://sk.wikisource.org/wiki/Materiál_slovenských_expertov_na_komárňanských_rokovaniach_v_okt._1938_o_nespoľahlivosti_uhorskej_národnostnej_štatistiky_z_roku_1910
6. ↑ SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
7. ↑ ^{a b} SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
8. ↑ ^{a b c d e f} www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky
9. ↑ ^{a b c d e f} MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 325.

• Maďari.sk Archivované 2012-09-22 na Wayback Machine