Lučenec

Mesto leží v centrálnej časti Lučenskej kotliny, na sútoku Krivánskeho a Tuhárskeho potoka. V okolí Lučenca sa nachádza Cerová vrchovina na juhu, Ostrôžky na severozápade a Stolické vrchy na severe. Centrom mesta prechádza cesta I/75 od Veľkého Krtíša, od Fiľakova smeruje I/71, od Zvolena zo severozápadu vedie na východ cesta I/16. Lučenec je vzdialený 26 km západne od Rimavskej Soboty, 48 km juhovýchodne od Zvolena, 27 km severovýchodne od Veľkého Krtíša a 13 km severozápadne od Fiľakova. V budúcnosti sa plánuje výstavba severného obchvatu, úseku rýchlostnej cesty R2.

Miestne časti

• Lučenec
• Opatová
• Malá Ves

Sídliská

• Rúbanisko (najväčšie)
• Osloboditeľov, Vajanského
• Štvrť M. R. Štefánika
• Červená armáda

Osady

• Béter, Čerepeš, Čurgov, Cirkevná osada, Dolná Slatinka, Fabianka, Havašova samota, Hladký majer, Koháryho dolina, Horná Slatinka, Lučenské kúpele, Ľadovo, Markušova osada, Osada verejnej čistoty (Rapovská križovatka), Parný mlyn, Pokorného osada, Ružová osada, Šimova samota, Tausova osada, Uhoľná samota, Vágova samota, Vinice

Významné ulice: Masarykova, Haličská, Vajanského, Gemerská, Fiľakovská, Zvolenská, L. Novomeského, Štvrť M. R.Štefánika, Komenského, Timravy

Mestom pretekajú Krivánsky a Tuhársky potok. Na juhovýchodnom okraji mesta sa spájajú.

Na západnom okraji mesta (smerom na Halič) je vodná nádrž Ľadovo na Tuhárskom potoku, využívaná najmä pre rybolov. Rekreácia je na vlastné riziko už niekoľko rokov vzhľadom na znečistenie vody.

Počet obyvateľov podľa sčítania ľudu v r. 2021: 25 902 obyvateľov.

• Slováci – 20 648 (79,72 %)
• Maďari – 2 171 (8,38 %)
• nezistení – 2788 (10,76 %)

• rímski katolíci – 40,99 %
• bez vyznania –  32,85 %
• evanjelici a. v. – 10,22 %
• grécki katolíci –  0,7 %

a iní

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Lučenca

Archeologické nálezy ukazujú na osídlenia v miestach, kde sa dnes nachádza Lučenec, už v praveku. Medzi obcou Vidiná a časťou Lučenca Opatovou boli nájdené pracovné nástroje z doby kamennej vyrobené z chalcedónu. Z obdobia staršieho eneolitu (4. tisícročie pred Kr.) pochádza medený sekeromlat, nájdený v Lučenci. Nálezmi z doby bronzovej sú džbánok (staršia doba bronzová), osem bronzových mečov z Opatovej a meč z Lučenca-Tuhára. V lučenskom lese bola nájdená súčasť konského postroja z doby bronzovej. Z obdobia sťahovania národov pochádzajú urny nájdené v miestnej časti Parný mlyn. V tomto období sa na území Lučenca striedali kmene Jazygov, Kvádov, Ossov, Svévov, Hunov, Avarov, Cottinov a ďalších. V 6. a 7. storočí sem prichádzajú Slovania ako prví stáli obyvatelia. V 10. storočí sa k nim pridávajú Maďari.

V roku 1128 postavil Lambert kaplnku na počesť Panny Márie, údajne v Lučenci. Je to prvá (neoverená) správa o Lučenci. V roku 1190 sa po prvýkrát spomína kláštor Valis lucida v dnešnej Opatovej. Patril cistercitom a bol založený na pozdvihnutie poľnohospodárstva v oblasti Horného Ipľa, ktorá bola málo kolonizovaná. Kláštor ležal na križovatke obchodných ciest (Horné Uhorsko – Dolné Uhorsko, západ – východ), preto sa usudzuje aj na jeho obchodnú funkciu.

Pôvodná osada Lučenec sa nachádzala niekde medzi Opatovou a Vidinou. Lokalitu, ktorá sa nazývala Eb hát, sa dosiaľ nepodarilo presne identifikovať.

 

V 13. storočí boli pánmi Lučenca rôzne šľachtické rody, napríklad Zaah (Zach), Szemere Kačič, Tomaj a ďalšie. Z rokov 1239 – 1240 máme ďalšiu zmienku o cistercitoch v Lučenci a v Lučenci-Tuhári. Samotný názov Lučenca (ako TERRA LUCHUNCH) je však uvedený prvýkrát až v listine kráľa Bela IV. z 3. augusta 1247. V roku 1262 sa zas uvádza názov LOSUNC, v roku 1271 (in) LUSUNCH, v roku 1275 (in) LOSUNCH, TERRA LOSUNCH, v roku 1277 a v roku 1280 POSESSIO LUSUNCH, v roku 1299 TERRA LUSUNCH. Z roku 1299 údajne pochádza aj listina, v ktorej sa už Lučenec uvádza ako mesto, ale nevedno, kde by sa táto listina mala nachádzať. Z roku 1327 je zmienka „VILLA SEU CIVITATIS LUCHUNCH“ – „dedina či mesto Lučenec“, obkolesené priekopou a ohradou (palánkom). V 30. rokoch 14. storočia sa Lučenec uvádza ako farnosť (lat. plebania).

V 13. až 14. storočí sa Lučenec hospodársky nerozvinul natoľko, aby sa mohol stať slobodným mestom. Vyplývalo to z jeho polohy mimo hlavných tranzitných ciest. Lučenec bol pôvodne poddanskou obcou, patriacou k divínskemu hradnému panstvu (Dyen, Dyuen). V roku 1393 kráľ Ľudovít Veľký daroval panstvo rodu Lossonczyovcov (Lučenských) a Lučenec (LOCHON) daroval šiestim bratom Lossonczyovcom. V roku 1406 im kráľ Žigmund držbu Lučenca potvrdil. V roku 1404 sa uvádza názov LOSONCZ.

V roku 1451 sa Lučenec už spomína ako oppidum – mestečko. Rok 1451 bol zároveň rokom azda najznámejšej udalosti z dejín Lučenca – bitky pri Lučenci. Bola to jedna z viacerých bitiek medzi uhorským gubernátorom Jánom Huňadym a Jánom Jiskrom, pričom tentoraz zvíťazil Jiskra.

V polovici 16. storočia sa tu rozšírilo silné reformačné hnutie. Roku 1608 zabrali rímskokatolícky kostol kalvíni a väčšina obyvateľov Lučenca sa stala kalvínmi. Roku 1622 Lučenec vypálili vojaci Gabriela Betlena. Zhoreli aj listiny s mestskými privilégiami. Ďalšiu brzdu pre rozvoj mesta predstavovali aj vojny s Turkami. Od 17. po 18. storočie vznikali remeslá. Roku 1695 získal Lučenec od cisára Leopolda I. právo organizovať trhy.

V roku 1846 vznikla v Lučenci prvá banka a prvé noviny. V roku 1847 bolo zriadené kalvínske gymnázium. Počas revolučných udalostí roku 1849 bol Lučenec vypálený ruskou cárskou armádou. Vyhorel aj kalvínsky kostol, a preto musel byť roku 1853 prestavaný (v neogotickom štýle). V 2. polovici 19. storočia sa začalo spriemyselňovanie, keď tu vznikla garbiareň, dve smaltovne, závod na výrobu poľnohospodárskych strojov a tehelňa. Roku 1871 sa stavala železnica z Budapešti cez Lučenec na Žilinu a Ostravu. V 90. rokoch 19. storočia bola postavená nová radnica. Roku 1899 zasiahla mesto povodeň. V roku 1910 vzniklo prvé stále kino. Roku 1919 boli z Lučenca komandované maďarské ozbrojené skupiny, usilujúce sa o nastolenie boľševického režimu. Boje medzi česko-slovenskou armádou a boľševikmi prebiehali na prelome mája a júna a Maďari boli napokon prinútení ustúpiť. Lučenec definitívne zostal súčasťou Česko-Slovenska. Roku 1925 bola postavená synagóga. V tom istom roku Lučenec napojili na energetickú sieť vysokého napätia a zároveň sa začala budovať mestská vodovodná sieť. Roku 1938 sa Lučenec na základe Viedenskej arbitráže stal súčasťou horthyovského Maďarska. Po skončení druhej svetovej vojny sa mesto rozvíjalo (boli postavené nové byty, nemocnica, závody, školy), ale za pridrahú cenu zničenia architektonicky cenných budov, ako bolo napr. secesné Café Corso. Roku 1968 na územie mesta vstúpili vojská Varšavskej zmluvy. Roku 1982 bol Lučenec v pozornosti sveta pre konanie Majstrovstiev sveta v parašutizme v neďalekých Boľkovciach; na tento účel bol postavený Hotel Pelikán. V 90. rokoch 20. storočia bola otvorená Zlatá ulička s butikmi a pohostinstvom.

Novou primátorkou Lučenca na roky 2018 – 2022 je Alexandra Pivková (ZA ĽUDÍ) už v treťom volebnom období. Zároveň bola aj poslankyňou NR SR do 13. septembra 2022.^[6]

Mestské zastupiteľstvo má 25 poslancov. Relatívnu väčšinu tvoria nezávislí kandidáti, okrem nich sú zastúpené strany SNS, koalícia SDKÚ-DS s KDH, SMER, SZ, OKS, SMK, SF a SLNKO. Siedmi poslanci MsZ tvoria Mestskú radu.

• Karol Mičko, SDKÚ-DS, KDH
• Pavol Krokoš, OKS
• Zaher Mahmoud, SF
• Anna Václavíková, SMER
• Pavol Baculík, SDKÚ-DS, KDH
• Juraj Pelč, nezávislý kandidát
• Pavol Balážik, nezávislý kandidát, člen Mestskej rady
• Rudolf Slivka, SLNKO
• Norbert Krišta, SZ
• Ján Danko, nezávislý kandidát, člen Mestskej rady
• Pavol Kalinský, SDKÚ-DS, KDH, člen Mestskej rady
• Peter Brunčák, nezávislý kandidát
• Eva Balážová, SMER, členka Mestskej rady
• Pavol Filčík, SMER
• Ján Jackuliak, SDKÚ-DS, KDH, člen Mestskej rady
• Roman Grebáč, OKS
• Ján Bystriansky, SMK-MKP
• Ján Brezňan, SNS, člen Mestskej rady
• Štefan Prístavka, nezávislý kandidát
• Elena Uličná, nezávislý kandidát, členka Mestskej rady
• Péter Csúsz, SMK-MKP, člen Mestskej rady
• Zsolt Mihalovics, SMK-MKP

 

• Dom kultúry Boženy Slančíkovej-Timravy
• Amfiteáter

• Kino Star
• Kino Apollo

• Novohradské múzeum a galéria v Lučenci vzniklo v r. 1955 ako Okresné vlastivedné múzeum v Haliči. V rokoch 1967 – 1985 pôsobilo vo Fiľakove ako Novohradské múzeum. Od r. 1985 sídli v Lučenci v pamiatkovej budove bývalého župného súdu v historickom jadre mesta. Inštitúcia, ktorej zriaďovateľom je Banskobystrický samosprávny kraj, spravuje viac ako 30 000 archeologických, etnologických, historických a galerijných zbierkových predmetov. Z nich sú obzvlášť cenné zbierky ľudovej keramiky, smaltu a historického skla dokumentujúce dominantné výrobné odvetvia Novohradu. Galerijná zbierka mapuje tvorbu umelcov pôsobiacich v Lučenci a jeho okolí. Pravidelne organizuje medzinárodnú súťaž Trienále akvarelu (od r. 1983) či Medzinárodné keramické sympózium (od r. 1989). Múzeum má bohatú kolekciu súčasnej keramiky, ktorú prezentuje aj stála expozícia.

www.nmg.sk

Z Lučenca pochádza raper Karlo, gitarista Rony Janeček a bubeník Aďo Janeček (členovia skupiny John Wolfhooker), nu-metalová skupina Forma, grindcorová skupina Mizar, a funková skupina Lucky Brown Stripe.

• Rímskokatolícky Kostol Navštívenia Panny Márie, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1783. V roku 1792 bol kostol rozšírený. Stavebne bol upravovaný v roku 1850 a 1895. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Nechádza sa tu murovaná empora zaklenutá českými plackami. Hlavný oltár pochádza z druhej polovice 19. storočia.^[7] Fasády kostola sú členené lizénami, veža pilastrami. Okná sú lemované profilovanými šambránami s prelamovanou rímsou suprafenestry. Veža je ukončená zvonovitou helmicou.

•  
  Kostol Navštívenia Panny Márie
•  
•  
•  
  Detail niky na fasáde
•  
  Hlavný oltár

• Reformovaný kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1853.^[8] Autorom stavby je Frantz Wieser. Nachádza sa na mieste staršej, gotickej stavby. Interiér je zaklenutý rebrovou sieťovou klenbou. Dominuje mu kazateľnica umiestnená v závere presbytéria. Veža kostola pochádza z 80. rokov 19. storočia. Fasády kostola sú dekorované honosným neogotickým detailom. Hlavná fasáda je riešená ako päťosový portikus uzavretý motívom oslieho chrbta s fiálami. Veža je v spodnej úrovni štvorcová, v najvyššej úrovni je osmihranná. Ukončená je ihlancovou helmicou s výraznou sochou kohúta, ktorá ju završuje.

•  
  Reformovaný kostol
•  
•  
  Detail kohúta na veži

• Evanjelický kostol, jednoloďová neskoroklasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1859.^[9] Stojí na mieste staršej tolerančnej stavby z roku 1783. V interiéri sa nachádza murovaná empora a klasicistický edikulový oltár s obrazom Krista v Getsemanskej záhrade od V. Kissa z roku 1852. Fasáda kostola je členená združenými lizénami, vstup je riešený ako jednoduchý portikus s trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža je horizontálne členená na tri úrovne oddelené kordónovou rímsou. Nárožia veže lemujú pilastre, ukončená je zvonovitou helmicou.

•  
  Evanjelický kostol
•  
•  
•  
  Detail veže kostola
•  
  Klasicistický oltár

• Neologická synagóga, secesná centrálne orientovaná stavba na štvorcovom pôdoryse s polygonálnym uzáverom a nárožnými vežami. Autorom projektu z rokov 1924 – 1925 bol architekt Lipót Baumhorn. Pôvodná kapacita bola 1100 osôb.^[10]

•  
  Neologická synagóga
•  
•  
  Detaily stavby
•  
•  

• Radnica, eklektická budova z roku 1892.
• Secesné meštianske domy.
• Klasicistický kaštieľ z roku 1856.
• Neogotický kaštieľ z roku 1860.
• Secesný kaštieľ z roku 1903.
• Budova YMCA (podľa projektu M. M. Harminca).
• Budova katolíckej fary, neskorobaroková stavba z konca 18. storočia.
• Budova evanjelickej fary, secesná stavba zo začiatku 20. storočia.

• V mestskom parku je pomník na uctenie padlých v okolí Lučenca pri boľševickom vpáde roku 1919.
• Pred štátnym gymnáziom je pomník (socha) Boženy Slančíkovej-Timravy.
• Vedľa mestského úradu je pomník Dr. Vodu.

 

 

 

Rozprestiera sa na juhozápade mesta. Bol založený v roku 1884. Patrí k najväčším a najkrajším parkom na Slovensku. Blízko neho sa nachádza jazierko, ktoré v minulosti slúžilo na člnkovanie. Umožňuje posedenie a nerušené prechádzky pomedzi nádhernú prírodu. Možno tu nájsť plávať kačky či biele labute. Medzi zvieracie atrakcie parku patria pávy, rôzne druhy vtákov, ale aj lamy a viacero druhov párnokopytníkov. Deti majú k dispozícii detské ihrisko alebo tzv. fit cestu. Okrajom parku preteká Tuhársky potok.

• Platany v Lučenci pri Szilassyho kaštieli
• Ginko dvojlaločné v Lučenci

Lučenec má extraligový basketbalový tím BK E.S.O Lučenec. V roku 2003 vyhral Česko-slovenský pohár a v rokoch 2004 a 2006 tituly majstra Slovenska.Teraz hrá Lučenec prvú ligu s menom OZ DASKIT Lučenec. Futbalový klub FC LAFC Lučenec hrá štvrtú najvyššiu súťaž pod názvom Majstrovstvá regiónu STRED. Pôsobí tu aj hokejový klub, ktorý nesie názov HC Lučenec; všetky kategórie hrajú 1. ligu.

 

 

• Ipeľské tehelne
• Johnson Controls – Adient
• Agro CS Slovakia
• CONSTRUCT
• QUERCUS
• NICHOLTRACKT
• MANAGER, reklamná agentúra
• SVOMA
• KOLEK
• AGROSPA

• Koloman Banšell – básnik (pôsobisko)
• Wiliam Bukový – skladateľ (rodisko)
• Ľudovít Čech – maliar (pôsobisko)
• Miklós Duray – slovenský politik maďarskej národnosti (rodisko)
• Ján Fábry – botanik (rodisko)
• Pavol Glesk – atletický tréner (rodisko)
• František Gyurkovits – maliar (pôsobisko)
• Jozef (József) Kármán – maďarský osvietenecký spisovateľ (rodisko)
• Adriana Kučerová – slovenská sopranistka
• Ľudovít Kudlák – maliar (rodisko)
• Slavomír Ondrejovič – slovenský jazykovedec (rodisko)
• Sándor Petőfi – maďarský básnik (pôsobisko)
• Peter Ponický – slovenský politik
• Ivan Saktor – slovenský odborár (rodisko)
• Ladislav Sára – slovenský rozhlasový hlásateľ (štúdium)
• Tomáš Danyi – maďarský rozhlasový hlásateľ v Slovenskom rozhlase
• Gyula Szabó – maliar (rodisko)
• Božena Slančíková-Timrava – spisovateľka (pôsobisko)
• Pavol Žigo – slovenský jazykovedec (rodisko)
• Juraj Fischer – veterán druhej svetovej vojny, nositeľ vyznamenania „Za chrabrosť“ ako príslušník 1. tankového práporu spojeneckých vojsk v Normandii, nositeľ vyznamenania „Rytier Čestnej légie“, Medaily Prezidenta SR za aktívnu účasť v roku 1944 pri invázii spojeneckých vojsk v Normandii, nositeľ Ceny mesta Lučenec za rok 2004 (rodisko)
• Ľudovít Bazovský (1872 – 1958) – advokát, politik, predseda Matice slovenskej v Lučenci a prvý starosta spolku Sokol Lučenec (pôsobisko)
• Ego (raper)
• Karlo (raper) – (Gumbgu)
• Ivan Lauko– farmár(poľnohospodárstvo)

•   Louny, Česko
•   Mělník, Česko
•   Pápa, Maďarsko
•   Polesella, Taliansko
•   Salgótarján, Maďarsko
•   Zolotonoša, Ukrajina
•   Bogorodick, Rusko

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Lučenci
• 14509 Lučenec

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lučenec

• Oficiálna stránka mesta
• Informačný systém samosprávy mesta Lučenec Archivované 2022-01-07 na Wayback Machine
• Najkrajší kraj – turistické atrakcie mesta