Empora

• Pravá empora má vybudované plné druhé poschodie a delí bočnú loď vertikálne na dva využívateľné priestory
• Nepravá empora je len naznačená v hlavnej lodi, ale otvory ktoré ju tvoria nevedú na pravú emporu, ale do krovu nad bočnou loďou
• Falošná empora je len otvor v stene medzi vedľajšou a hlavnou loďou napodobňujúci emporu, nevytvára však žiaden samostatný priestor.

V slovenskom prostredí sa s emporami stretávame najčastejšie v priestore hlavnej lodi a to aj u vidieckych kostolov. V románskom období vznikajú tzv. emporové kostoly, kde západne orientovaná empora (teda naproti presbytériu) slúžila ako priestor vyhradený zemepánovi, donátorovi kostola (Dražovce, Kalinčiakovo). V období gotiky vznikajú empory ako priestor pre spevácky zbor či organ, teda chóry (Rožňava).^[1] S príchodom reformácie prechádza väčšina existujúcich kostolov do rúk evanjelikom či reformovaným veriacim, ktorí ich upravujú svojej liturgii. K najčastejším úpravám patrí vybudovanie empor z dôvodu zvýšenia kapacity kostolov (Plešivec). Takéto najčastejšie drevené empory vznikajú aj v malých vidieckych kostoloch, často s bohatou maliarskou výzdobou. V ojedinelých prípadoch sú dve empory umiestnené nad seba (Rybník).^[2] Empory sú taktiež typickým prvkom klasicistických tolerančných kostolov, často ide o priebežné empory obiehajúce tri strany kostola s centrálne umiestnenou kazateľnicou (Bratislava, Veľký ev. kostol). Tento architektonický prvok našiel vďaka svojej účelnosti uplatnenie aj v modernej sakrálnej architektúre (Bratislava - Legionárska), tu už najčastejšie ako železobetónové monolitické konštrukcie.

•  
  Románska empora, Kalinčiakovo
•  
  Gotická empora, Rožňava
•  
  Renesančná empora, Plešivec
•  
  Baroková empora, Rybník
•  
  Klasicistická empora, Ratkovské Bystré
•  
  Neogotická empora, Dobšiná
•  
  Modernistická empora, Poprad