Ilona Németh

Pochádza z maďarskej rodiny z južného Slovenska, jej otec bol poľnohospodársky inžinier, matka učiteľka. Základnú a strednú školu absolvovala v Dunajskej Strede.^[3] V rokoch 1981 – 1986 absolvovala odbor typografia a knižné umenie na Maďarskej vysokej škole umeleckopriemyselnej v Budapešti (maď. Magyar Iparművészeti Főiskola, dnes Moholy-Nagy Művészeti Egyetem, MOME).^[2][4]

Počas štúdia spolupracovala s opozičnými skupinami a do Československa prevážala maďarskú samizdatovú literatúru. Po skončení štúdia v roku 1986 sa zúčastňovala protestných akcií, pre svoje kritické postoje bola v dlhoročnom konflikte aj s otcom, ktorý sa ju snažil presvedčiť, že komunistickú stranu je možné reformovať zvnútra. Pracovala vo vydavateľstve maďarskej literatúry Madách a spoluzakladala výtvarnú sekciu časopisu nezávislých maďarských spisovateľov Iródia, kde dávali priestor aj umelcom, ktorí sa nemohli oficiálne realizovať, pretože nesúhlasili s politickým režimom. Spolu s performerom Józsefom R. Juhászom založili v roku 1987 pod hlavičkou Csemadoku v Nových Zámkoch nezávislé Studio erté, etablujúce a propagujúce dovtedy neoficiálne alternatívne a experimentálne umenie. V rokoch 1987 – 1997 sa tu konali festivaly multimediálneho umenia.^[3]

18. novembra 1989, teda v druhý deň začínajúcej sa Nežnej revolúcie, avšak ešte bez vedomia o udalostiach zo 17. novembra, spoluzaložila s ďalšími maďarskými disidentmi a mladými aktivistami Maďarskú nezávislú iniciatívu (MNI), v rámci ktorej chceli rozvinúť spoluprácu s ďalšími slovenskými a českými disidentskými kruhmi. V nasledujúcich týždňoch sa pridali k VPN a 15. decembra začali vydávať prvý nezávislý maďarský časopis Nap, kde bola Ilona Németh dva roky grafickou redaktorkou. Zažila dezilúziu z nástupu maďarského aj slovenského nacionalizmu a v roku 1992 sa zo straníckej politiky stiahla: „Ja mám menšinový názor a nie som ochotná podriadiť sa väčšinovému názoru. Samozrejme, chápem a akceptujem, že na tejto báze funguje demokracia.“. Veľmi negatívne vnímala aj vtedajší zánik Československa: „Mám samozrejme viac identít, a jedna z nich je československá. Nikdy som nemala pocit, že sme rozdelenie potrebovali. Spoločný štát bol obohatením obidvoch národov.“^[3]

Na slovenskú výtvarnú scénu vstúpila v roku 1990 svojou prvou samostatnou výstavou Zápisky z labyrintu v bratislavskej Galérii Cypriána Majerníka, pozostávajúcou z inštalácie, videa a maľby. Do priestoru umiestnila prírodný materiál, niekoľko balíkov slamy, videozáznam performancie a diela expresívnej gestickej maľby.^[4]

Ilustrovala učebnice slovenčiny pre osem ročníkov základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Bola členkou viacerých výberových komisií, rozdeľujúcich prostriedky pre kultúrne organizácie a občianske združenia so zameraním na väčšinovú aj menšinovú kultúru. Kriticky vníma činnosť Csemadoku po roku 1989, ktorý podľa nej dodnes funguje ako za minulého režimu a snaží sa podporovať len ľudovú kultúru: „Založiť identitu len na ľudovej kultúre je strašne málo a biedne. Okrem toho, že sme Maďari, mali by sme aj niečo iné vykonať a zaoberať sa inými vecami. Byť Maďarom nie je cieľom, ale danosťou.“^[3]

V rokoch 2000 – 2003 absolvovala ďalšie, magisterské štúdium na Maďarskej akadémii výtvarných umení (maď. Magyar Képzőművészeti Egyetem, MKE), v roku 2006 tu získala titul „doktor slobodných umení“ (DLA) a v roku 2007 umelecko-pedagogickú hodnosť docent.^[2][4]

V rokoch 2004 – 2019 prednášala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (VŠVU), kde pôsobila aj ako garantka odboru intermédií.^[2][4] V roku 2014 ju prezident SR Andrej Kiska vymenoval za profesorku v odbore výtvarné umenie.^[5]

Od roku 2021 pôsobí ako profesorka a garantka študijného programu Dizajn na Fakulte architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FAD STU). Špecializuje sa na umenie vo verejnom priestore a umelecký výskum.^[6]

Od roku 2015 pôsobí ako kurátorka scény vizuálneho umenia festivalu Pohoda.^[7] a od roku 2022 je členkou redakčnej rady Denníka N.^[8]

S manželom, architektom Mariánom Ravaszom, majú synov Ábela (* 1986; sociológ a politik) a Jonathana (odborník v oblasti interaktívneho dizajnu a virtuálnej reality).^[9][10][11]

• 1998: víťazka súťaže Mladý slovenský výtvarník roka 1998^[12][13]
• 2001: Cena Mihálya Munkácsyho (Budapešť)^[2]
• 2003: Cena Ludwig Múzea (Budapešť)^[14]
• 2017: Pribinov kríž II. triedy od prezidenta SR Andreja Kisku za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti výtvarného umenia^[15]
• 2018: Cena Nadácie Tatra banky za umenie za autorskú výstavu „Eastern Sugar“, Kunsthalle, Bratislava^[16]

• HUSHEGYI, Gábor. Németh. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2008. 111 s. ISBN 978-80-7149-974-9.
• ANDRÁS, Edit. Dilemma : Tri stredoeurópske varianty výstavy Ilony Németh. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2013. 351 s. ISBN 978-80-8101-738-4.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ilona Németh

• Ilona Németh – osobný web
• Ilona Németh – profil v databáze súčasného slovenského vizuálneho umenia Artbase
• Ilona Németh – príbeh pamätníka na portáli Paměť národa
• Diela autorky v katalógu Web umenia Slovenskej národnej galérie
• O autoritách, zvedavosti a odmietaní nostalgie – rozhovor v magazíne ART ANTIQUES (2021)