Guľomet

 

Prvým funkčným guľometom nasadeným v boji bol viachlavňový mechanický guľomet systému Gatling (1862), poháňaný kľukou, s kadenciou 560 rán/min. Vytvoril ho Američan Richard Gatling. Zbraň použili v Americkej občianskej vojne. Zbraň nebola celkom automatická, napriek tomu je označovaná ako prvý guľomet. Neskôr bol upravený na elektrický pohon a dosahoval kadenciu až 1000 výstrelov za minútu.

Neskôr sa objavila konštrukcia Maxim (1885 – 1890), ktorá pracovala s krátkym záklzom hlavne. Maximov guľomet mal kadenciou okolo 500 rán/min. Tieto zbrane sa stihli v armádach zabehnúť ešte pred prvou svetovou vojnou a boli použité napríklad v Rusko-Japonskej vojne v roku 1905 a v niektorých koloniálnych vojnách.

V tejto vojne boli najpoužívanejšie osvedčené guľomety typu Maxim. Angličania uprednostňovali ťažké guľomety Vickers vychádzajúce z konštrukcie Maxim a ľahšie bubnové guľomety Lewis, vlastnej výroby. Licenciu na výrobu guľometov Maxim kúpilo aj Rusko a zaviedlo ako vzor 1910.

Nemci nazývali svoje guľomety – kópie guľometu Maxim, jednoducho „Machinengewehr“ (strojová puška, strojová zbraň). Američania používali model Browning. Vlastné konštrukcie guľometov používalo Francúzsko a Rakúsko-Uhorsko. Na obsluhu jedného guľometu bolo treba 3 až 6 vojakov.

Guľomety sa stali jednou z príčin, prečo sa vojna stala statickou. Mohutná palebná sila automatických guľometov dokázala zastaviť každý útok zovretých formácií pechoty alebo jazdectva.

 

Počas medzivojnového obdobia sa objavilo mnoho nových konštrukcii ako M2 Browning kalibru 12,7 mm (0,50 palca). Armády začali vyhľadávať ľahšie automatické zbrane pre jednotlivcov. Začali sa intenzívne používať ľahké guľomety a automatické pušky. Asi najúspešnejšie boli pušky Avtomat Fjodorova alebo AVS-36 ruskej a sovietskej konštrukcie. Veľmi kvalitné guľomety boli vyvinuté a vyrábané v Československu (ľahký guľomet ZB vz. 26, vyrábaný vo Veľkej Británii ako BREN, a ťažký guľomet vz. 37, vyrábaný vo Veľkej Británii ako BESA).

Nemcom sa pred vojnou podarilo vyrobiť veľmi úspešný viacúčelový guľomet MG 34, s podporou ktorého postupovala nemecká pechota celú vojnu. Zbraň bola inštalovaná i do tankov a lietadiel. Používaná bola i neskôr a stala sa inšpiratívnou konštrukciou napríklad pre M60.

Koncept guľometov sa veľmi nezmenil, najznámejšou novinkou bol systém Vulcan s rotujúcim zväzkom hlavní, ktorý oprášil starý koncept gatling a dosiahol kadenciu až 6 000 výstrelov/min (100 rán za sekundu) s elektrickým odpaľovaním munície, pretože klasické úderníky by nevydržali namáhanie pri streľbe a nezaručovali spoľahlivé odpálenie náboja. Experimentálne verzie šesťhlavňového guľometu XM-134 dosiahli rýchlosť paľby až 24 000 výstrelov za minútu, ale takáto extrémna rýchlosť paľby zatiaľ nemá praktické uplatnenie a navyše bola dosiahnutá len na veľmi krátky čas niekoľkých sekúnd a rýchlo dochádzalo k poškodeniu zbrane extrémnym tepelným namáhaním pri streľbe.

Rozvoj guľometov sa v súčasnosti zameriava predovšetkým na zlepšenie ich úžitkových vlastností – spoľahlivosti, presnosti a životnosti.

 

Jedna súčiastka alebo mechanizmus môže súčasne plniť niekoľko úloh.

• puzdro zbrane – spája ostatné prvky do jedného celku
• úplná hlaveň – telo hlavne, puzdro hlavne, vodiace a upevňovacie prvky hlavne, úsťové zariadenia...
• záver – závorník, nosič závorníka,
• systém podávania nábojov
  • vyťahovacie mechanizmy – vyťahujú nábojnicu z nábojovej komory
  • vyhadzovacie mechanizmy – vyhadzujú nábojnicu mimo zbraň
  • zasúvacie mechanizmy – zasúvajú náboj do nábojovej komory
• systém posunu (pohonu) nábojového pásu a mechanizmy vyťahovania nábojov z pásu
• spúšťové a bicie mechanizmy
• funkčné pružiny – vratná, nárazníková...
• ovládacie prvky
• podstavec
• mieridlá

Treba mať vždy na pamäti, že každé delenie zbraní nevyhnutne obsahuje mnoho výnimiek a z toho plynúcich nepresností. Existuje mnoho typov guľometov, ktoré sa viac či menej úspešne používali v niekoľkých, alebo aj všetkých tu uvedených základných skupinách. Niektoré zo zbraní označovaných ako guľomet môžu byť odvodené aj od útočných pušiek, vybavených ťažšou a dlhšou hlavňou, dvojnožkou alebo podstavcom a väčším zásobníkom streliva.

1. pohon od impulzu výstrelu (interný pohon)
   1. s pohybom nábojnice
      1. s dynamickým záverom
      2. s brzdeným dynamickým záverom
      3. s dynamickým záverom brzdeným fiktívnou hmotnosťou
      4. s dynamickým záverom a predzápalom náboja
   2. s krátkym záklzom hlavne – záklz hlavne je kratší ako dĺžka náboja
   3. s dlhým záklzom hlavne – záklz hlavne je dlhší ako dĺžka náboja
   4. odberom prachových plynov z hlavne
   5. pohyblivým úsťovým nadstavcom
2. pohon z externého zdroja energie (externý pohon)
   1. mechanický pohon
   2. elektrický pohon
   3. hydraulický pohon

1. pechotné – sú zaradené do výzbroje pechotných, motostreleckých a podobných vojenských jednotiek
   1. ľahké – sú určené ako podporná zbraň družstva, obsluha je obvykle dvojčlenná. Sú vybavené dvojnožkou a zásobované sú obvykle zásobníkom alebo krátkym pásom v schránke. Paľba je vedená krátkymi dávkami.
   2. ťažké – sú určené ako podporná zbraň na úrovni čaty a roty. Sú vybavené podstavcom, zásobované sú nábojovým pásom. Obsluha je dvojčlenná alebo viac členná. Paľba je vedená krátkymi a dlhými dávkami, preto sú vybavené "ťažkou" hlavňou, a v minulosti bývali vybavené vodným chladením hlavne a ochranným štítom chrániacim strelca.
   3. univerzálne – kombinujú vlastnosti ľahkého a ťažkého guľometu a po výmene podstavca a hlavne sú schopné plniť úlohy oboch zbraní.
   4. protilietadlové – sú určené na protilietadlovú obranu jednotiek. Sú obvykle vybavené špeciálnym protilietadlovým zameriavačom. Môžu byť veľkokalibrové, namontované na ľahký podvozok, alebo malokalibrové, namontované na špeciálny protilietadlový podstavec. Ako protilietadlové sa používali ťažké guľomety vo viacnásobnej montáži (niekoľko guľometov na jednej lafere so spoločným spúšťaním)
   5. protitankové – veľkokalibrové guľomety určené pre boj s tankmi a obrnenou technikou nepriateľa. Historická kategória, zanikla počas druhej svetovej vojny.
2. pevnostné – guľomety príbuzné ťažkým guľometom, vybavené špeciálnou pevnostnou lafetou a masívnou hlavňou, často s vodným chladením, zásobované sú nábojovým pásom. Obvykle majú aj nepriame zameriavače, ktoré umožňujú viesť účinnú paľbu na základe pokynov vzdialeného pozorovateľa beztoho, aby obsluha videla ostreľované ciele. Sú zvlášť uspôsobené pre použitie v stiesnených priestoroch stálych a polostálych opevnení (bunkrov).
3. tankové – guľomety uspôsobené pre použitie na obrnenej technike, predovšetkým na tankoch. Sú uspôsobené pre použitie v stiesnených priestoroch tanku. U niektorých tankov (v minulosti) a obrnených vozidiel predstavujú hlavnú výzbroj namontovanú do pohyblivej veže podobne ako tankové kanóny.
   1. súosové – sú montované súosovo s kanónom tanku. Vyznačujú sa predovšetkým diaľkovým ovládaním streľby. Bývajú zásobované nábojovým pásom.
   2. protilietadlové – Sú umiestnené na veži tanku. Patria spravidla medzi veľkokalibrové guľomety a sú určené na obranu tanku proti útoku lietadiel. Sú vybavené protilietadlovým zameriavačom a niekedy aj diaľkovým riadením a ovládaním streľby. Bývajú zásobované nábojovým pásom.
   3. trupové – sú namontované v čelnom pancieri trupu (korby) tanku. Obsluhoval ich spravidla strelec sediaci vedľa vodiča. Po druhej svetovej vojne sa prestali na tankoch používať. Jedným z posledných požití takéhoto spôsobu montáže guľometov je na sovietskom výsadkovom bojovom vozidle BMD, kde sú po bokoch prednej časti trupu umiestnené dva trupové guľomety, ktoré obsluhujú dvaja strelci sediaci po bokoch vodiča.
4. letecké – guľomety špeciálne uspôsobené pre použitie na leteckej technike. Vyznačujú sa predovšetkým vysokou rýchlosťou streľby. Môžu byť malokalibrové, ale spravidla sú veľkokalibrové. Môžu byť montované do krídiel (krídla) alebo do trupu lietadla. Vždy sú vybavené diaľkovým ovládaním streľby. Bývajú zásobované nábojovým pásom.
   1. synchronizované – guľomety špeciálne uspôsobené pre streľbu cez rotujúcu vrtuľu lietadla. Špeciálne zariadenie – synchronizátor – automaticky krátkodobo blokuje streľbu z guľometu v čase, keď pred jeho hlavňou prechádza list vrtule. Bývajú zásobované nábojovým pásom.
      • Zvláštnym druhom leteckého guľometu je motorický guľomet – vyznačuje sa tým, že na svoj pohon využíva prevod priamo od motoru lietadla, do ktorého je v blízkosti motoru namontovaný. Je teda už z princípu synchronizovaný s pohybom vrtule. Druhá výhoda spočíva v tom, že spoľahlivosť nie je závislá na kvalite streliva a v prípade neodpálenia náboja nedochádza k zádržke. Príliš sa nerozšíril.
   2. krídlové a trupové – sú zabudované do krídiel alebo trupu lietadla, alebo umiestnené v puzdrách pod krídlom alebo pod trupom. Strieľajú mimo okruh vrtule. Obvykle mieria v smere letu lietadla. Zamierenie na cieľ sa deje pohybom celého lietadla.
   3. pohyblivé – Guľomety osobitne upravené pre použitie v streleckých stanovištiach lietadiel a vybavené špeciálnymi mieridlami pre leteckú streľbu. Mieridlá môžu byť umiestnené na inom mieste lietadla ako zbrane. Môžu byť ovládané priamo strelcom, alebo špeciálnymi pohonnými mechanizmami. Bývajú zásobované obvykle nábojovým pásom, ale existujú aj bezpásové systémy prívodu nábojov.
5. námorné – guľomety určené pre montáž na lode. Vyznačujú sa špeciálnym lodným podstavcom a spravidla sú vybavené protilietadlovým zameriavačom a ochranným štítom. Bývajú zásobované nábojovým pásom.

•   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Guľomet
•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Guľomet