Gerty Coriová

Gerty Theresa Radnitz^[2] sa narodila ako najstaršia z troch dcér v pražskej židovskej rodine chemika a riaditeľa cukrovaru Otta Radnitza a jeho manželky Marthy rod. Neustadtl na Petrskej ulici č.p. 25/1168 (teraz č. 29). Do svojich 10 rokov mala domácu učiteľku, v rokoch 1906 – 1912 navštevovala pražské dievčenské lýceum a po ďalšom cielenom samoštúdiu zložila v roku 1914 maturitnú skúšku na reálnom gymnáziu v Děčíne. V tom istom roku bola prijatá na štúdium medicíny na nemeckej Karlo-Ferdinandovej univerzite v Prahe, ktoré úspešne absolvovala v roku 1920.

Na univerzite sa zoznámila so študentom Carlom Ferdinandom Cori, ktorý v tom istom roku tiež promoval v odbore medicíny; už počas štúdia spolupracovali na výskumoch a čiastkové výsledky publikovali. Obaja ešte v tom istom roku odišli z Česko-Slovenska do Viedne, kde (proti vôli svojich rodičov) v auguste 1920 uzavreli manželstvo.

 

Od roku 1921 pracovala ako lekárka na pediatrii v Karolíninej detskej nemocnici vo Viedni pod vedením profesora W. Knoepfelmachera. Vo svojom výskume sa okrem iného zamerala na štítnu žľazu, pričom niektoré jej klinickej výskumnej práce boli zverejnené. Manžel Carl pracoval ako farmakológ na univerzitách vo Viedni a Grazi. V roku 1922, ako pre nedobré existenčné a pracovné podmienky vo Viedni, tak aj pre svoje veľmi malé šance na získanie miesta na vysokých školách v Európe, najmä s ohľadom na Gertin židovský pôvod, sa rozhodli obaja pre odchod do USA.

Od roku 1922 pracovala (rovnako ako jej manžel Carl) do roku 1925 ako výskumná pracovníčka v Štátnom ústave pre výskum zhubných chorôb v meste Buffalo na oddelení patológie, v rokoch 1925 – 1931 potom na oddelení biochémie. V Buffale vydala svoju prvú publikáciu (1923), v ktorej pokračovala vo svojom predošlom záujme o výskum pôsobenia hormónov štítnej žľazy; nasleduje (1923 a 1924) jej séria štyroch dokumentov o vplyve röntgenového žiarenia na kožu a na metabolizmus telesných orgánov. V roku 1928 získali obaja manželia štátne občianstvo USA.^[3][4] V rokoch 1938 a 1939 posunuli dôraz svojej práce smerom k enzymológii. Svedčí o tom aj 10 publikovaných prác, z toho 7 Gertiných (2 Carla a 1 S. Colowicka). Svoju poslednú prácu-recenziu na choroby glykogénu publikovala v roku 1957.

Z Buffala odišli Coriovci v roku 1931 do St. Louis, kde Gerty pôsobila na Washington University School of Medicine najprv ako profesorka farmakológie a od roku 1947 ako profesorka biochémie. Ako vedkyňa bola vo svojej práci vždy vynikajúca experimentátorka a analytička.

Manželia Coriovci objavili v roku 1936 priebeh katalytickej glykogénu, ktorý bol pomenovaný po nich ako Coriho cyklus. V odbornom lekárskom názvosloví sa všeobecne používajú pojmy Cori ester – glukózo-1-fosfát; pojmom „Cori disease“ sa označujú jednotlivé poruchy v metabolizme glykogénu. Gerta Coriová tiež objavila (1950) podstatu chorôb zo ukladania glykogénu.

 

• Za objav funkcie hormónov predného laloku hypofýzy pri metabolizme cukrov dostala v roku 1947 Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Spolu s ňou cenu dostali jej manžel Carl Ferdinand Cori a fyziológ Bernardo Houssay.
• Gerta Coriová je v histórii tretia žena, ktorá dostala Nobelovu cenu za exaktné vedy (po Marii Maria Curieovej-Skłodowskej a Irène Joliotovej-Curieovej) a vôbec prvou ženou, ktorá ju dostala za medicínu.^[5]
• V USA – na Chodníku slávy mesta St. Louis vedcov Carla a Gertu Coriovcov, rodákov z Prahy pripomína spoločná hviezda.^[6][7]
• V Česku – v Prahe bola 26. októbra 2000 v Petrskej ulici (neďaleko bývalo nádražie Těšnov) na rodnom dome odhalená pamätná tabuľa Gerte Coriovej – vedkyni, ktorá dotiahla svoj výskum až k métam najvyšším – k Nobelovej cene. Na odhalenie tabule prišiel z USA jej syn Carl.^[8] Za organizátorov akcie – projektu „Praha, Evropské město kultury 2000“ tu bol riaditeľ Michal Prokop. Rovnaký deň bola odhalená tabuľa na rodnom dome v Salmovskej ulici (v blízkosti Karlovho námestia) vedcovi Carlovi Cori.
• Kráter Cori na Mesiaci a kráter Cori na Venuši nesú jej meno.^[9][10]

• JOSEPH LARNER: Gerty Teresa Cori - životopis (angl.)
• VITA NOSTRA REVUE, 16. ročník, číslo 4-časopis Univerzity Karlovy v Praze, 3. lékařské fakulty, článek Genius loci – str. 34]
• TOMEŠ, Josef, a kol. Český biografický slovník XX. století: I. díl : A–J. Praha ; Litomyšl : Paseka; Petr Meissner, 1999. 634 s. ISBN 80-7185-245-7. S. 175.
• VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí: 9. sešit: C. Praha : Libri, 2008. 369–502 s. ISBN 978-80-7277-366-4. S. 457–459.
• VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla; MARTÍNEK, Jiří, a kol. Cesty k samostatnosti: Portréty žen v éře modernizace. Praha: Historický ústav, 2010. 239 s. ISBN 978-80-7286-164-4. S. 190–215.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gerty Coriová

• Nobelova cena (v angličtine)
• Nobelova cena za chemii 1947-Coriovi (po česky)
• Gerty Cori (v angličtine)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gerty Coriová na českej Wikipédii.