Francesco Mancini

Narodil sa v Neapole. Hudobne sa začal vzdelávať už v ranom veku a ako šestnásťročného ho prijali na konzervatórium Conservatorio di Maria della Pietà dei Turchini, kde študoval hru na orgán u Francesca Provenzaleho. Šesť rokov sa živil ako organista. V roku 1704 sa stal hlavným organistom kráľovskej kaplnky. Jeho kariéra operného skladateľa sa rozvíjala zo začiatku pomaly. Jeho prvou známou operou je „Il nodo sciolto“ (1692). Ďalšia opera „Ariovisto“ bola uvedená s veľkým úspechom až v roku 1702.

Od úspešnej premiéry opery „Ariovisto“ bol celkom zamestnaný uvádzaním svojich ďalších opier, takže trocha zanedbal iné ambície. Keď v roku 1703 Alessandro Scarlatti uvoľnil miesto maestra di capella na konzervatóriu, bol vymenovaný za jeho zástupcu, ale Scarlatti sa o rok vrátil a Mancini sa stal znova druhým v poradí. V čase rakúsko-španielskej vojny o nástupníctvo (1707) sa pokúsil získať vedúcu pozíciu aj pomocou politických intríg. Skomponoval a uviedol slávnostné Te Deum na počesť rakúskeho víťazstva a zdalo sa, že dosiahne svoj cieľ. Po roku sa však Scarlatti vrátil z Ríma a opäť sa ujal svojej funkcie. Manciniho vymenovali za riaditeľa konzervatória (teda stupienok pod funkciou maestra) a dostal prísľub, že hneď ako sa miesto maestra uvoľní bude vymenovaný on. Musel však čakať až na Scarlattiho smrť v roku 1725. Z vysneného miesta sa netešil príliš dlho. V roku 1735 utrpel záchvat mŕtvice, ktorý ho čiastočne paralyzoval a o dva roky neskôr zomrel.

Francesco Mancini bol posledný veľký barokový skladateľ, aj keď jeho dielo je dnes trocha nedocenené. Vo svojej dobe bol druhým najslávnejším skladateľom po Alessandrovi Scarlatim. Jeho hudba reprezentuje prechodné obdobie medzi barokovou a klasickou érou. Mancini bol hlavne operný skladateľ, ktorý slúžil potrebám nenásytného neapolského trhu. Skomponoval cez tridsať javiskových diel, 12 oratórií, viac než 200 svetských kantát a mnoho sakrálnej vokálnej hudby.

Inštrumentálne dielo Francesca Manciniho nie je príliš rozsiahle. Pravdepodobne najznámejšími sú jeho čembalové sonáty, koncerty pre dychové nástroje a zvlášť celý rad flautových sonát, ktoré sú stále považované za dôležitú súčasť barokového repertoáru pre tento nástroj.

• http://www.answers.com/topic/francesco-mancini
• http://www.hoasm.org/VIIIA/Mancini.html
• http://opera.stanford.edu
• http://www.francescomancini.com/