Te Deum laudamus

Tradícia pripisuje autorstvo svätému Ambrosiovi Milánskemu a svätému Augustínovi. Podľa tohto podania hymnus vznikol pri príležitosti Augustínovho krstu, ktorý mu roku 387 udelil práve Ambrosius. Niektorí bádatelia však pochybujú o reálnosti tejto verzie a autorstvo pripisujú srbskému biskupovi Nicetovi z Remesiany. Ďalší však spochybňujú aj túto hypotézu a domnievajú sa, že chválospev vznikol zlúčením dvoch starších hymnov, jedného ku chvále Boha Otca a druhého ku chvále Boha Syna. Podľa tejto schémy začína druhý chválospev veršom Tu rex gloriae, Christe / Kriste, Ty si kráľ slávy.

Najvlastnejšie liturgické miesto spevu Te Deum je v liturgii hodín, konkrétne na mieste modlitby s čítaním (resp. matutína) v nedele a sviatky. Hojne sa ale používa aj mimo liturgie hodín, a to ako slávnostný hymnus vďakyvzdania.

Vďačná modlitba Te Deum je spojená s čiastočnými odpustkami. Plnomocné odpustky veriaci získa, ak sa ju modlí verejne v posledný deň v roku.^[4][5]

Teba, Bože, chválime, Teba, Pane, vyznávame;

meno tvoje slávime, vrúcne vďaky Ti vzdávame.

[: Teba Otca večnosti, zem celá vždy chváli, ctí :]

Cherubíni, anjeli bez prestania oslavujú;

Serafíni horliví „Svätý!“ stále prespevujú;

[: svätý Boh na výsosti, presvätý Pán mocností :]

Plné sú zem, nebesá tvojej slávy, velebnosti;

apoštolský zbor plesá a velebí Ťa z vďačnosti,

[: Proroci sa klaňajú, mučeníci česť vzdávajú :]

Teba Otca slávneho, Cirkev svätá zvelebuje,

Syna tvojho pravého v celom svete vychvaľuje;

[: tak i Ducha Svätého, Tešiteľa verného :]

Slávy Kráľ si, Kriste náš, Otca Syna si od večnosti;

večnej slávy berlu máš, stúpils’ k nám na svet z výsosti;

[: skrze smrť a vzkriesenie získal si nám spasenie :]

Bránu pre ľud veriaci raja otvorils’ večného,

sedíš včuľ po pravici v sláve Otca nebeského;

[: odtiaľ na svet máš stúpiť, živých, mŕtvych tu súdiť :]

Daj nám preto milosti, služobníkom tu skrúšeným

a daj pomoc výsosti drahou krvou vykúpeným;

[: daj, nech sa s tvojimi radujeme svätými :]

Spasíš ľud svoj, ó, Pane, požehnaj dedičstvu svojmu,

prosíme Ťa láskavo, milosť hojnú, daj každému;

[: ráč veriacich spravovať, večnosťou odmeňovať :]

Ctíme ťa po všetky dni, Teba, Bože, velebíme;

celý svet sa Ti korí, v teba, Bože, my veríme.

[: Ráč nás času každého ochraňovať od zlého :]

Ó, zmiluj sa, žiadame, ostaň, Pane dobrý, s nami;

milosť Tvoja, dúfame, nech je s tvojimi dietkami.

[: Ty si naša obrana, duše našej ochrana! :]

 

Po stáročia ho zhudobňovalo mnoho skladateľov, medzi nimi:

• Jacob Praetorius starší († 1586)
• Giovanni Pierluigi da Palestrina († 1594)

• Heinrich Schütz (1585 – 1672)
• Jiří Melcl (1624 – 1693)
• Jean-Baptiste Lully (1632 – 1687) – Pri slávnostnom uvedení skladby 8. januára 1687 sa Lully zranil ozdobnou palicou, ktorou udával takt, následkom čoho dostal infekciu a napriek amputácii prstu na nohe, ktorý bol infekciou zasiahnutý, o pár dní zomrel.
• Dieterich Buxtehude (1637 – 1707) – K 218 pre organ
• Marc-Antoine Charpentier (1643 – 1704) – najznámejšia verzia Te Deum, od roku 1954 zvučka Eurovízie
• Henry Purcell (1659 – 1695) – ide o prvé anglické Te Deum s orchestrálnym sprievodom. Jedno z posledných Purcellových diel.
• Louis Marchand (1669 – 1732)
• Jan Dismas Zelenka (1679 – 1745)
• Domenico Scarlatti (1685 – 1757)
• Georg Friedrich Händel (1685 – 1759)
• Johann Adolf Hasse (1699 – 1785)
• Johann Christian Bach (1735 – 1782) – Te Deum (v Miláne 1761)

• Joseph Haydn (1732 – 1809)
• Antonio Salieri (1750 – 1826)
• Johann Gottfried Schicht (1753 – 1823) – skomponoval štyri skladby Te Deum
• Wolfgang Amadeus Mozart (1756 – 1791)
• Vincenzo Righini (1756 – 1812)
• Jan Theobald Held (1770 – 1851)
• Christoph Ernst Friedrich Weyse (1774 – 1842)
• Karol Kurpiński (1785 – 1857)

• Hector Berlioz (1803 – 1869)
• Felix Mendelssohn Bartholdy (1809 – 1847)
• Otto Nicolai (1810 – 1849)
• Franz Liszt (1811 – 1886)
• Giuseppe Verdi (1813 – 1901)
• Friedrich Kiel (1821 – 1885)
• Anton Bruckner (1824 – 1896)
• Georges Bizet (1838 – 1875)
• Antonín Dvořák (1841 - 1904)

Názov Te Deum nesie aj krátka bohoslužba založená na čítaní Svätého písma, spievaní hymnu Te Deum laudamus a na vzdávaní vďaky. Na Slovensku sa slúži napríklad pri príležitosti inaugurácie nového prezidenta či prezidentky.

1. ↑ KYSUCKÝ, J. P. (zost.). Nebeské kvietky. 17. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha v CN, 1970. S. 266, 267, 268.
2. ↑ JKS - Jednotný katolícky spevník [online]. www.nws.sk, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
3. ↑ JKS - Jednotný katolícky spevník [online]. www.nws.sk, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.
4. ↑ ^{a b} Kňazi.sk [online]. 2014-01-27, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online. Archivované 2019-07-16 z originálu.
5. ↑ ^{a b} Te Deum [online]. www.ourladyswarriors.org, [cit. 2019-07-25]. Dostupné online.

• Jednotný katolícky spevník

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Te Deum laudamus

• Nahrávka hymnu v slovenskom znení od Františka Beera
• Nahrávka spevníkovej verzie od Františka Beera

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Te deum laudamus na českej Wikipédii.