Alžbeta, kráľovná matka

Alžbeta bola najmladšia dcéra a deviate z desiatich detí Clauda Bowes-Lyona, lorda z Glamisu (neskoršieho 14. grófa zo Strathmoru a Kinghornu v Peerage v Škótsku) a jeho manželky Cecilie Cavendish-Bentinckovej. Miesto jej narodenia nemožno potvrdiť s istotou, pretože údaje o ňom sú uvádzané rôzne, no zaregistrované je v Hitchine, Hertfordshire, blízko Strathmoru. Pokrstená bola 23. septembra 1900 v miestnom kostole Všetkých svätých a krstnými rodičmi boli jej teta z otcovej strany lady Maud Bowes-Lyonová a bratranec Arthur James.

Väčšinu svojho detstva strávila v St. Paul's Waldene a na zámku Glamis v Škótsku. Rodina Bowes-Lyonovcov pochádzala zo škótskeho kráľovského rodu. Jedným z predkov Kráľovnej matky zo 14. storočia bol sir John Lyon, šľachtic z Glamisu a zámok Glamis je zároveň aj rodinným sídlom.

Lady Alžbeta sa do svojich ôsmich rokov vzdelávala doma s nemeckou guvernantkou Käthe Küblerovou. Vo veku 10 rokov hovorila plynule po francúzsky. Obľubovala lovecký šport, poníky a psy. Neskôr študovala na Oxforde v Londýne.

Po vypuknutí prvej svetovej vojny, zhodou okolností v deň jej 14. narodenín, sa zo zámku Glamis stala nemocnica pre zranených vojakov. Hoci bola Alžbeta príliš mladá pre prácu ošetrovateľky, aj napriek tomu pomáhala pri ošetrovaní pacientov. Štyria z jej bratov narukovali. Jej brat Fergus padol v bitke pri Loos v roku 1915. Ďalší brat Michael bol od 28. apríla 1917 nezvestný. O tri týždne neskôr bolo rodine oznámené, že zranený padol do zajatia, kde zostal do konca vojny. Lady Alžbeta sa pričinila o záchranu zariadenia zámku počas rozsiahleho požiaru zo 16. septembra 1916.

Princ Albert z Yorku bol synom anglického kráľa Juraja V. a jeho manželky Márie. Vytrvalo dvoril Alžbete, ktorá ho odmietala. V februári 1922 bola družičkou na svadbe Albertovej sestry, princeznej Márie, a vikomta Lascella. O mesiac neskôr ju Albert požiadal o ruku, no opäť ho odmietla. Keď Albert vyhlásil, že sa neožení so žiadnou inou, navštívila jeho matka, kráľovná Mária zámok v Glamis, aby spoznala Alžbetu. Presvedčila sa, že jedine Alžbeta môže urobiť jej syna šťastným, no napriek tomu odmietla do toho zasahovať. Nakoniec, v januári 1923 Alžbeta súhlasila, že sa za Alberta vydá, napriek jej obavám zo života v kráľovskej rodine.

Svadba sa konala dňa 26. apríla 1923 vo Westminsterskej kaplnke. Na ceste do kaplnky položila Alžbeta svoju svadobnú kyticu na hrob neznámeho vojaka ako pamiatku na svojho zomrelého brata Fergusa. Tento akt sa stal tradíciou. Odvtedy všetky kráľovské nevesty kladú svoje svadobné kytice na tento hrob, avšak nie pred začiatkom obradu, ale po ňom.

Alžbeta získala sobášom titul Jej kráľovská výsosť vojvodkyňa z Yorku. Svadobnú cestu strávili novomanželia v Polesden Lacey v Surrey a potom v Škótsku, kde Alžbeta ochorela na čierny kašeľ.

V júli 1924 manželia navštívili Severné Írsko a od decembra 1924 do apríla 1925 sa vydali na cestu po Východnej Afrike: Aden, Keňa, Uganda a Sudan, okrem Egypta, kde boli rozsiahle politické nepokoje.

Albert mal problémy so zajakávaním sa, čo sa odzrkadľovalo aj na jeho prejavoch. V októbri 1925 na podnet Alžbety podstúpil terapiu vyvinutú Lionelom Logueom. V roku 1927 odcestovali do Austrálie na otvorenie parlamentu v Canberre. Navštívili Fidži a Nový Zéland.

Dňa 21. apríla 1926 sa manželom narodila prvá dcéra princezná Alžbeta, ktorú familiárne oslovovali "Lilibet", neskoršia britská kráľovná Alžbeta II. Ďalšia dcéra Margaret Rose sa narodila o štyri roky neskôr, dňa 21. augusta 1930. Spoločne sa rodina stala stelesnením tradičného ideálu rodiny a služby verejnosti. ^[4]

Dňa 20. januára 1936 zomrel kráľ Juraj V. a Albertov brat, princ Edward z Walesu sa stal kráľom Eduard VIII. V roku 1936 Eduard VIII. abdikoval, aby sa mohol oženiť s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou. Albert nastúpil na trón ako Juraj VI. dňa 11. decembra 1936 a spolu so svojou manželkou boli korunovaní za kráľa a kráľovnú Veľkej Británie, Írska a britských kolónií, cisára a cisárovnú Indie dňa 12. mája 1937.
Princ Edward a Wallis Simpsonová sa zosobášili a stali sa vojvodom a vojvodkyňou z Windsoru, ale zatiaľ čo Edwardovi zostal titul kráľovská výsosť, Juraj VI. odoprel titul „kráľovská výsosť“ Wallis Simpsonovej.

V lete 1938 sa zúčastnili na oficiálnej návšteve Francúzska. V júni 1939 navštívil kráľovský pár Kanadu a Spojené štáty.

Počas II. svetovej vojny sa kráľ a kráľovná stali symbolom boja proti fašizmu. Alžbeta odmietla opustiť Londýn a poslať deti do Kanady so slovami: "Deti nepôjdu bezo mňa. Ja neopustím kráľa. A kráľ nikdy neodíde." Navštevovala vojská, nemocnice, továrne. Hoci kráľovská rodina trávila dni v Buckinghamskom paláci, kvôli bezpečnosti sa v noci presúvali do zámku Windsor vzdialeného asi 32 km na západ od centra Londýna. Adolf Hitler nazval Alžbetu "najnebezpečnejšou ženou v Európe" kvôli jej vplyvu na britskú morálku.^[5].

V priebehu roka 1947 sa kráľovský pár zúčastnil návštevy v Južnej Afrike. V roku 1948 museli odložiť návštevu Austrálie a Nového Zélandu pre kráľov zhoršujúci sa zdravotný stav. V marci 1949 podstúpil úspešnú operáciu pravej nohy. V septembri 1951 mu bola diagnostikovaná rakovina pľúc. V januári 1952 na návšteve Austrálie a Nového Zélandu zastúpili kráľa a kráľovnú princezná Alžbeta so svojím manželom Filipom, vojvodom z Edinburghu. Kráľ zomrel počas princezninej návštevy v Keni a po tejto správe sa ihneď aj s manželom vrátila do Londýna ako nová kráľovná. Austráliu a Nový Zéland navštívila napokon až v roku 1954.

Kráľ Juraj VI. zomrel v spánku 6. februára 1952. Krátko po tom, Alžbeta začala byť titulovaná ako Jej Veličenstvo kráľovná matka, pretože inak by dochádzalo k zámene s jej staršou dcérou Alžbetou.

Bola zničená kráľovou smrťou a utiahla sa do Škótska. Po stretnutí s ministerským predsedom Winstonom Churchillom nazbierala silu a znovu si začala plniť svoje povinnosti na pôde verejných záležitostí. Bola rovnako zaneprázdnená ako keď bývala kráľovnou. V júli 1953 uskutočnila prvú zámorskú návštevu od pohrebu, keď navštívila Federáciu Rodézie a Nyasalandu (dnes Zimbabwe) s princeznou Margaret. Položila tam základný kameň pre výstavbu univerzity. Počas návštevy kráľovnej Alžbety II. po Commonwealthe v rokoch 1953 - 1954, kráľovná matka pôsobila vo funkcii štátnej kancelárky a mala na starosti svoje vnúčatá, Charlesa a Annu.

Kráľovná matka dohliadala na reštaurovanie odľahlého zámku Mey na caithnesskom pobreží Škótska, kde sa zvykla utiahnuť každý rok v auguste a októbri. V roku 1975 navštívila Irán na pozvanie šáha Rézu Pahlavího. O štyri roky neskôr bol šáh zosadený z trónu.

Vo februári 1964 ochorela na apendicitídu, čo oddialilo jej plánovanú návštevu Austrálie, Nového Zélandu a Fidži. Zotavovala sa na plavbe po Karibiku na kráľovskej lodi „Britannia“. V decembri 1966 podstúpila operáciu na odstránenie tumoru (rakovina hrubého čreva). V roku 1982 bola hospitalizovaná po tom, čo sa jej zachytila v hrdle rybia kosť a musela podstúpiť operáciu na jej odstránenie. V roku 1984 podstúpila po druhýkrát operáciu, ktorou jej odstránili hrčku kvôli rakovine.

Kráľovná matka zomrela dňa 30. marca 2002 v spánku v Royal Lodge vo Windsore v prítomnosti svojej dcéry, kráľovnej Alžbety II. V posledných mesiacoch života ju trápila nádcha. Zomrela vo veku 101 rokov a v čase svojej smrti bola najdlhšie žijúcou členkou v histórii britskej kráľovskej rodiny. Dlhšie žila len jej švagriná, princezná Alice, vojvodkyňa z Gloucesteru, ktorá zomrela vo veku 102 rokov dňa 29. októbra 2004. Veko truhly bolo ozdobené kaméliami z jej vlastnej záhrady, ktoré s obľubou pestovala. Do Westminsterského paláca sa s ňou prišlo rozlúčiť viac ako 200 000 ľudí. Čestnú stráž pri jej katafalku na znak úcty držali aj jej štyria vnuci: princovia Charles, Andrew, Edward a vikomt Linley.

V Londýne stáli ľudia v 37 km dlhom zástupe a sprevádzali tak kráľovnú matku na jej poslednej ceste ku kaplnke sv. Juraja vo Windsorskom zámku, kde odpočíval aj jej manžel a mladšia dcéra. Na jej želanie veniec z vrchu truhly po pohrebe položili na hrob neznámeho vojaka ako gesto úcty, ktoré preukázala kráľovná matka vo svoj svadobný deň pred 79 rokmi.

1. ↑ http://www.london-gazette.co.uk/issues/56653/supplements/1
2. ↑ http://www.london-gazette.co.uk/issues/55932/supplements/8617
3. ↑ http://www.london-gazette.co.uk/issues/56969/supplements/7439
4. ↑ Roberts, pp. 58–59
5. ↑ http://www.winstonchurchill.org/support/the-churchill-centre/publications/finest-hour/issues-109-to-144/no-114/632--hm-queen-elizabeth-the-queen-mother-1900-2002

• Bradford, Sarah (1989), The Reluctant King: The Life and Reign of George VI, New York: St Martin's
• Forbes, Grania (1999), My Darling Buffy: The Early Life of The Queen Mother, Headline Book Publishing, ISBN 978-0-7472-7387-5
• Hogg, James; Mortimer, Michael (eds.) (2002), The Queen Mother Remembered, BBC Books, ISBN 0-563-36214-6
• Howarth, Patrick (1987), George VI, Century Hutchinson, ISBN 0-09-171000-6
• Goldman, Lawrence (May 2006) "Elizabeth (1900–2002)", Oxford Dictionary of National Biography, Oxford University Press, doi:10.1093/ref:odnb/76927
• Longford, Elizabeth (1981), The Queen Mother, Weidenfeld & Nicolson
• Roberts, Andrew; Edited by Antonia Fraser (2000), The House of Windsor, London: Cassell and Co., ISBN 0-304-35406-6
• Shawcross, William (2009), Queen Elizabeth The Queen Mother: The Official Biography, Macmillan, ISBN 978-1-4050-4859-0
• Shawcross, William (2012), Counting One's Blessings: Selected Letters of Queen Elizabeth the Queen Mother, Macmillan, ISBN 978-0-230-75496-6
• Vickers, Hugo (2006), Elizabeth: The Queen Mother, Arrow Books/Random House, ISBN 978-0-09-947662-7

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alžbeta, kráľovná matka

• Oficiálna stránka kráľovskej rodiny
• Kráľovná matka