Wallis Simpsonová
Wallis, vojvodkyňa z Windsoru (rodená Bessie Wallis Warfieldová; * 19. jún 1896, Blue Ridge Summit, Pensylvánia, USA – † 24. apríl 1986, Paríž, Francúzsko), známa ako Wallis Simpsonová, bola americká prominentka a manželka vojvodu z Windsoru, bývalého britského kráľa Eduarda VIII. Ich úmysel uzavrieť manželstvo a jej stav rozvedeného spôsobili ústavnú krízu, ktorá viedla k Edwardovej abdikácii.
| Wallis Simpsonová | |
 Simpsonová v roku 1936 | |
| Rod. meno | Bessie Wallis Warfield |
|---|---|
| Narodenie | 19. jún 1896 Blue Ridge Summit, Pensylvánia, USA |
| Úmrtie | 24. apríl 1986 (89 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Manžel | Eduard VIII. |
| Odkazy | |
| Commons |  Wallis Simpsonová |
Wallis vyrastala v Baltimore v Marylande. Jej otec zomrel krátko po jej narodení a ona a jej ovdovená matka boli čiastočne podporované ich bohatšími príbuznými. Jej prvé manželstvo s americkým námorným dôstojníkom Winom Spencerom bolo prerušované rozchodmi a nakoniec sa skončilo rozvodom. V roku 1931 sa počas svojho druhého manželstva s Ernestom Simpsonom zoznámila s Eduardom, vtedajším princom z Walesu. O päť rokov neskôr, po Edwardovom nástupe na trón, sa Wallis rozviedla s druhým manželom, aby sa zosobášila s Edwardom.
Kráľovo želanie oženiť sa so ženou, ktorá mala dvoch žijúcich bývalých manželov, hrozilo, že spôsobí ústavnú krízu v Spojenom kráľovstve. Nakoniec to v decembri 1936 viedlo k jeho abdikácii, aby sa oženil so „ženou, ktorú milujem“.[1] Po abdikácii sa z Eduarda stal vojvoda z Windsoru a z jeho brata sa stal nástupca - kráľ Juraj VI. Wallis sa vydala za Eduarda o šesť mesiacov neskôr, potom bola formálne známa ako vojvodkyňa z Windsoru, ale nesmela zdieľať oslovenie svojho manžela „kráľovská výsosť“.
Pred, počas a po druhej svetovej vojne boli vojvoda a vojvodkyňa z Windsoru považovaní mnohými členmi parlamentu za nacistických sympatizantov. V roku 1937 navštívili Nemecko a stretli sa s Adolfom Hitlerom. V roku 1940 bol vojvoda vymenovaný za guvernéra Bahám a pár sa presťahoval na ostrovy, až kým sa úradu v roku 1945 nevzdal. V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch vojvoda a vojvodkyňa prestupovali medzi Európou a Spojenými štátmi a žili životom voľného času ako celebrity v spoločnosti. Po vojvodovej smrti v roku 1972 žila vojvodkyňa v ústraní a na verejnosti ju vídali len zriedka. Jej súkromný život bol zdrojom mnohých špekulácií a zostáva kontroverznou osobnosťou britských dejín.
V januári 1934 sa Wallis údajne stala princovou milenkou.[2] Edward to svojmu otcovi zaprel, napriek tomu, že ich zamestnanci videli spolu v posteli.
Druhá svetová vojna
upraviťKeď nemecké jednotky postupovali, vojvoda a vojvodkyňa utiekli zo svojho parížskeho domova na juh, najskôr do Biarritzu, potom v júni do Španielska. Veľvyslancovi USA v Španielsku, Alexandrovi W. Weddellovi, povedala, že Francúzsko prehralo, pretože bolo „vnútorne choré“.[3] Vojvoda a vojvodkyňa sa v júli presťahovali do Portugalska. Zostali v Cascais, v Casa de Santa Maria, domove Ricarda do Espírita Santo e Silvu, bankára, ktorý bol podozrivý ako nemecký agent.[4]
V auguste 1940 vojvoda a vojvodkyňa odcestovali obchodnou loďou na Bahamy, kde bol dosadený za guvernéra.[5] Wallis päť rokov kompetentne vykonávala úlohu guvernérky, aktívne pracovala pre Červený kríž a pri zlepšovaní životných podmienok detí.[6] Nenávidela však Nassau a nazvala ho „našou svätou Helenou“ v súvislosti s posledným Napoleonovým vyhnanstvom.[7] V britskej tlači bola tvrdo kritizovaná za svoje extravagantné nákupy v Spojených štátoch, ku ktorým došlo v čase, keď Británia trpela privátmi, ako sú prídely a výpadok energie.[8][9] O miestnych obyvateľoch hovorila v listoch svojej tete ako o „lenivých a prosperujúcich negroch“. Predseda vlády Winston Churchill tvrdo namietal v roku 1941, keď spolu s manželom plánovali prehliadku Karibiku na palube jachty švédskeho magnáta Axela Wennera-Grena, o ktorom Churchill vyhlásil, že je „pronemecký“. Ďalší z ich známych, Charles Bedaux, ktorý hostil ich svadbu, bol zatknutý pre obvinenie zo zrady v roku 1943, ale predtým, ako bol prípad postavený pred súd, spáchal samovraždu vo väzení v Miami.[10] Britské zriadenie nedôverovalo vojvodkyni; Sir Alexander Hardinge napísal, že jej podozrenie na protibritské aktivity bolo motivované túžbou po pomste proti krajine, ktorá ju odmietla ako svoju kráľovnú.[11] Pár sa vrátil do Francúzska a po porážke nacistického Nemecka odišiel do dôchodku.
Vdovstvo
upraviťPo vojvodovej smrti na rakovinu hrdla v roku 1972, vojvodkyňa odcestovala do Spojeného kráľovstva, aby sa zúčastnila jeho pohrebu,[12] pričom počas svojej návštevy zostala v Buckinghamskom paláci.[13] Vojvodkyňa bola čoraz slabšia a nakoniec podľahla demencii. Posledné roky svojho života prežívala ako samotárka, ktorú podporoval majetok jej manžela i príspevok od kráľovnej.[14] Utrpela niekoľko pádov a dvakrát si zlomila bedro.[15]
Po Eduardovej smrti, prevzala plnú moc francúzska právnička vojvodkyne Suzanne Blumová.[16] Blumová predávala veci patriace k vojvodkyni svojim priateľom za cenu nižšiu, ako je trhová hodnota[17] a bola obvinená zo zneužitia svojho klienta v snímke Caroline Blackwoodovej Posledná vojvodkyňa, ktorá bola napísaná v roku 1980, ale ktorá bola zverejnená až v roku 1995, po Blumovej smrti.[18] Neskôr kráľovský životopisec Hugo Vickers nazval Blumovú „satanskou postavou ... na sebe plášť dobrého úmyslu zamaskovať svoju vnútornú zlomyseľnosť“.[19]
V roku 1980 vojvodkyňa stratila silu reči.[20] Na konci bola pripútaná na lôžko a okrem lekára a sestier neprijímala nijaké návštevy.[21]
Smrť
upraviťVojvodkyňa z Windsoru zomrela 24. apríla 1986 vo svojom dome v parížskom Bois de Boulogne vo veku 89 rokov.[22] Jej pohreb sa konal v kaplnke svätého Juraja na hrade Windsor, na ktorom sa zúčastnili jej dve pozostalé švagriné – kráľovná matka a princezná Alice, vojvodkyňa z Gloucesteru – a ďalší členovia kráľovskej rodiny.[23] Pohrebného obradu i pohrebu sa zúčastnili kráľovná, vojvoda z Edinburghu a princ a princezná z Walesu.[24]
Bola pochovaná vedľa Eduarda na kráľovskom pohrebisku neďaleko hradu Windsor ako „Wallis, vojvodkyňa z Windsoru“.[24] Pred dohodou s kráľovnou Alžbetou II. v 60. rokoch vojvoda a vojvodkyňa predtým plánovali pohreb na pozemku zakúpeného cintorína na cintoríne Green Mount v Baltimore, kde bol pochovaný otec vojvodkyne.
Referencie
upraviť- ↑ Duke of Windsor, p. 413
- ↑ Edward sued one author, Geoffrey Dennis, who claimed that Wallis and Edward were lovers before their marriage, and won (King, p. 119).
- ↑ Telegram from Weddell to Secretary of State Cordell Hull, FRUS 740.0011 1939/4357 European War, National Archives, Washington, D.C., quoted in Higham, p. 323 and King, p. 343
- ↑ Bloch, The Duke of Windsor's War, p. 102
- ↑ King, pp. 350–352; Duchess of Windsor, pp. 344–345
- ↑ King, pp. 368–376; Vickers, p. 331
- ↑ Bloch, The Duchess of Windsor, pp. 153, 159
- ↑ Ziegler, Philip (2004) "Windsor, (Bessie) Wallis, duchess of Windsor (1896–1986)", Oxford Dictionary of National Biography, Oxford University Press, DOI:10.1093/ref:odnb/38277, retrieved 2 May 2010 (subscription required)
- ↑ Sebba, p. 244
- ↑ King, p. 378
- ↑ Howarth, p. 113
- ↑ Conducted by Launcelot Fleming, Dean of Windsor (The Times, Monday, 5 June 1972; p. 2; Issue 58496; col. E)
- ↑ Bloch, The Duchess of Windsor, p. 216; Sebba, p. 272; Vickers, p. 26
- ↑ Sebba, pp. 274–277; Vickers, pp. 99–120; Ziegler, p. 555
- ↑ King, pp. 492–493
- ↑ Bloch, The Duchess of Windsor, p. 221; King, p. 505; Menkes, p. 199; Vickers, pp. 137–138
- ↑ Vickers, pp. 124–127, 165
- ↑ Vickers, pp. 178–179
- ↑ Vickers, p. 370
- ↑ Bloch, The Duchess of Windsor, p. 222
- ↑ Vickers, pp. 158–168
- ↑ Weir, p. 328
- ↑ Vickers, pp. 191–198
- ↑ a b , http://news.bbc.co.uk/onthisday/hi/dates/stories/april/29/newsid_2500000/2500427.stm
Iné projekty
upraviťCommons ponúka multimediálne súbory na tému Wallis Simpsonová
Externé odkazy
upraviť- Wallis Simpsonová v Internet Movie Database (po anglicky)
- The Duchess of Windsor at 212 East Biddle Street - baltimoreheritage.org