Deep Impact (sonda)

Deep Impact
Prevádzkovateľ	USA, NASA – JPL
Výrobca	USA, Ball Aerospace & Technologies
Typ misie	kometárna sonda
Dátum štartu	12. január 2005
Kozmodróm	Cape Canaveral
Nosná raketa	Delta 2
Zánik	áno
COSPAR ID	2005-001A
Kat. číslo	28517
Hmotnosť	937 kg
	Kozmonautický portál

Deep Impact bola americká kometárna sonda určená na prieskum periodickej kométy 9P/Tempel 1. Ako prvá kozmická sonda v histórií niesla zariadenie, ktoré sa dotklo kométy (projektil, ktorý do nej narazil). Postavila ju americká firma Ball Aerospace & Technologies Corp. Po technickej stránke riadilo let sondy Laboratórium prúdového pohonu v Pasadene v Kalifornii. Po odbornej stránke projekt riadili vedci z University v Marylande. Názov sondy bol inšpirovaný rovnomenným katastrofickým sci-fi filmom Drvivý dopad (Deep Impact).

Sonda v tvare päťbokého hranola má výšku 2,3 m a priemer približne 1,7 m. Nesie na svojej palube dva ďalekohľady. K dlhofokálnemu ďalekohľadu s priemerom optiky 30 cm sú pripojené jedna CCD multispektrálna kamera s vysokým rozlíšením (rozlíšenie až 2 metre na obrazový bod vo vzdialenosti 700 km) a infračervený spektrometer pre zisťovanie chemického zloženia plynov v kóme kométy. Ku krátkofokálnemu ďalekohľadu s priemerom 12 cm je pripojená multispektrálna kamera s nízkym rozlíšením (až 10 m na obrazový bod vo vzdialenosti 700 km). Z boku je pripojený rozkladací panel fotovoltaických batérií, ktorý zásobuje systémy sondy elektrickou energiou (max. 92 W). Ďalej je vybavená systémom trysiek na hydrazín, slúžiacich pre stabilizáciu a korekciu dráhy.

Na spodnej strane sondy bol pripevnený projektil (impaktor) s hmotnosťou 372 kg, z čoho 113 kg pripadalo na medený balast. Elektrickú energiu dodávala po oddelení od materského telesa jediná chemická batéria s kapacitou 250 Ah. Na jeho palube bol okrem autonómneho navigačného systému, slúžiaceho pre navedenie projektilu na jadro kométy, zásob pohonných látok (hydrazínu) a korekčných motorčekov, tiež ďalekohľad s priemerom 12 cm s kamerou, ktorej snímky slúžili predovšetkým navigačnému systému na presné navádzanie na cieľ, ale tiež pre získanie podrobných snímok jadra kométy s rozlíšením až 20 cm.

Fáza letu

Sonda bola vypustená 12. januára 2005 nosnou raketou Delta 2 Model 7925 z kozmodrómu Cape Canaveral na Floride na medziplanetárnu dráhu smerom ku kométe 9P/Tempel 1. Po ceste bola dráha spresnená niekoľkými drobnými korekciami. Dňa 25. apríla 2005 sonda urobila prvé snímky kométy.

Približovacia fáza

Približovacia fáza začala 60 dní pre plánovaným stretom (5. máj) a skončila 5 dní pred stretom. Šestdesiat dní bol najbližší čas, keď sonda Deep Impact mohla pomocou svojej MRI kamery detegovať kométu. V skutočnosti sonda zachytila kométu 69 dní pred stretom. Od tej chvíle sa začalo intenzívne skúmanie rotácie kométy, jej zloženia a aktivity.

14. júna a 22. júna sonda Deep Impact zaznamenala dva výbuchy z kométy, druhý bol šesťkrát väčší ako prvý ^[1].

23. júna bol úspešne uskutočnený tretí korekčný manéver. Bola potrebná korekcia rýchlosti na 6 m/s.

30. máj 2005, 35 dní pred stretom
15. jún, 19 dní pred stretom
21. jún, 13 dní pred stretom
27. jún, 7 dní pred stretom, tesne pred koncom približovacej fázy

Fáza stretu

Táto fáza sa začala dňa 29. júna 2005. 3. júla o 6:00 (6:07 UTC) sa od materskej sondy Flyby oddelil projektil a materská časť sondy uskutočnila korekčný manéver, aby sa vyhla jadru kométy a minula ho vo vzdialenosti približne 500 km. Prvé zábery z projektilu Impactor sa očakávali dve hodiny po oddelení.

Podľa plánu mal projektil naraziť relatívnou rýchlosťou 10,3 km/s do jadra kométy 4. júla 2005 približne o 03:46 UTC. Kinetická energia nárazu bola 19 GJ, čo zodpovedá explózii asi 4,5 tony TNT. Vzhľadom na to, že v dobe zrážky sa kométa nachádzala vo vzdialenosti 133 mil. km od Zeme, bol tento jav pozorovaný pozemskými observatóriami na západnej pologuli o približne 7 minút neskôr. Do pozorovania boli zapojené aj družicové observatória Hubbleov vesmírny ďalekohľad, Spitzerov vesmírny ďalekohľad a ďalšie.

Kolízia sa uskutočnila o 05:45 UTC (05:52 pozemského UTC, +/- 3 minúty, vzdialenosť vo svetelnom čase = 7m 26s) ráno 4. júla, menej ako sekundu od očakávaného času.

Poslednú snímku spravil Impactor iba tri sekundy pred dopadom. Väčšina dát, ktoré Impactor odvysielal, bolo zachytených materskou sondou Flyby a počas nasledujúcich dní, boli odoslané na Zem.^[2]

Misia EPOXI

NASA sa po splnení všetkých cieľov výskumu kométy Tempel 1 rozhodla predĺžiť činnosť sondy v rámci projektu EPOXI (skr. z Extrasolar Planet Observation and Deep Impact Extended Investigation). Cieľom tejto misie je využiť ďalekohľady sondy na fotometriu hviezd s cieľom hľadania extrasolárnych planét a tiež pokračovať vo výskume komét uskutočnením blízkeho preletu okolo ďalšej z nich. Pôvodne bol pre tento účel plánovaný prelet okolo kométy 85P/Boethin v decembri 2008, no keďže sa ju astronómom pravdepodobne kvôli jej rozpadu nepodarilo viac lokalizovať, bola nakoniec pre tento účel vybraná kométa 103P/Hartley. Sonda okolo nej preletela vo vzdialenosti asi 700 km 4. novembra 2010 a stala sa tak prvou kozmickou sondou v histórii, ktorá uskutočnila úspešný blízky výskum viac ako jednej kométy. V januári 2003 ešte vykonala vzdialený prelet okolo kométy C/2012 S1, pričom pomohla určiť jej dráhu. Spojenie Zeme so sondou skončilo 8. augusta 2013.