Cape Canaveral Space Force Station
Cape Canaveral Space Force Station (skratka: CCSFS; doslova: Základňa vesmírnych síl Cape Canaveral; v rokoch 1963 až 1973 známa pod názvom Cape Kennedy Air Force Station; v rokoch 1973 až 1992 a potom od 2000 do 2020 s názvom Cape Canaveral Air Force Station; v rokoch 1992 až 2000 pod názvom Cape Canaveral Air Station) je základňa Vesmírnych síl Spojených štátov (United States Space Force) pre štarty kozmických nosičov na východnom pobreží USA. Nachádza sa na Cape Canaveral v štáte Florida a podlieha Patrickovej základni vesmírnych síl (Patrick Space Force Base), domovu Space Launch Delta 45. Základňa susedí s Kennedyho vesmírnym strediskom a do roku 2020 pôvodne patrila Vzdušným silám USA.
História
upraviťTúto oblasť využíva vláda Spojených štátov už od roku 1949, keď prezident Truman založil na Cape Canaveral Joint Long Range Proving Ground pre testovanie raketových striel. Miesto je pre tento účel ideálne, pretože dovoľuje vypúšťať rakety nad Atlantický oceán a je najbližšie zo všetkých oblastí Spojených štátov k rovníku, čo umožňuje využiť odstredivú silu Zeme pri štartoch rakiet.
V roku 1951 na neďalekej základni Banana River Naval Air Station Vzdušné sily USA založili Air Force Missile Test Center. Na Cape Canaveral prebiehali testy pre balistické rakety Redstone, Jupiter, Pershing, Polaris, Thor, Atlas, Titan a Minuteman. Skupina štartovacích rámp pre rakety Titan (LC-15, 16, 19, 20) a rakety Atlas (LC-11, 12, 13, 14) vybudovaných na pobreží Atlantického oceánu vytvorila v 60-tych rokoch 20. storočia tzv. Missile Row.
Prvý americký suborbitálny sa uskutočnil 1. mája 1957 práve z Cape Canaveral. Pokus nasledovať sovietsky Sputnik 1 a vyniesť prvú americkú družicu do vesmíru však 6. decembra toho istého roku zlyhal. Po založení NASA v roku 1958 posádka základne vypúšťala rakety aj pre túto organizáciu. Raketa Delta postavená na základe rakety Thor 10. júla 1962 vyniesla prvú súkromnú telekomunikačnú družicu Telstar 1. Prvé lety s ľudskou posádkou pre NASA programy Mercury a Gemini štartovali zo štartovacích rámp LC-5, LC-14 a LC-19.
Južne od Kennedyho vesmírneho strediska boli vybudované štartovacie rampy 40 a 41 pre ťažké nosiče Titan III a Titan IV. Raketa Titan III mala približne rovnakú nosnosť ako Saturn IB, ale výrazne nižšiu cenu. Tieto rampy sa používali na vynášanie špionážnych, komunikačných a meteorologických družíc a pre medziplanetárne misie NASA. US Air Force tiež plánovali dva nezávislé lety s ľudskou posádkou, ktoré by taktiež štartovali z týchto rámp. Boli to programy Dyna-Soar, orbitálne raketové lietadlo (zrušené v roku 1963) a Manned Orbiting Laboratory, kozmická špionážna stanica s ľudskou posádkou (zrušená v roku 1969). V rokoch 1974 až 1977 vypustila NASA pomocou výkonného nosiča Titan-Centaur zo štartovacej rampy 41 sondy Viking a Voyager. Táto rampa sa stala hlavnou pre nepilotovanú nosnú raketu Titan IV.
Štartovacie rampy LC-37 a LC-41 boli prerobené pre štarty rakiet Delta IV a Atlas V. Tieto nové nosné rakety nahradia všetky predchádzajúce rakety Delta, Atlas a Titan.
Dňa 9. decembra 2020 bola základňa oficiálne transformovaná zo základne vzdušných síl na základňu vesmírnych síl, čím došlo aj k zmene jej názvu na Cape Canaveral Space Force Station.[1]
Referencie
upraviť- ↑ Unveiling of the first two space force bases name change [online]. eu.floridatoday.com, [cit. 2021-06-07]. Dostupné online.
Pozri aj
upraviťIné projekty
upraviťCommons ponúka multimediálne súbory na tému Cape Canaveral Space Force Station
Externé odkazy
upraviťSúradnice: 28°29′20″S 80°34′40″Z / 28,48891°S 80,57785°Z
- Oficiálna stránka Space Launch Delta 45 (po anglicky)
- Virtuálna prehliadka Cape Canaveral Space Force Station (po anglicky)