Dante Alighieri
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. sporné faktografické údje, chýba druhý názor |
Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu. |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Dante Alighieri alebo Alighiero, celým menom Durante di Alighiero degli Alighieri, známy aj pod menom Dante (* medzi 21. májom až 21. júnom 1265, Florencia – † 14. september 1321, Ravenna) bol jeden z najvýznamnejších talianskych básnikov a spisovateľov. Je predstaviteľ renesančného humanizmu, a v rámci politického života bol na strane bielych guelfov. Svojimi názormi a dielami prispel aj k rozvoju jazykovedy, talianskeho jazyka a k vývoju politickej filozofie. Jeho najväčšie dielo je Božská komédia, kde zobrazuje stav duše po smrti v troch zásvetných ríšach: v pekle, očistci a v raji. Pre dejiny politickej filozofie má veľký význam latinsky spis De monarchia. V Danteho názoroch badať príklon k averroizmu a k svetelnej metafyzike novoplatonizmu.
Durante di Alighiero degli Alighieri | |
taliansky básnik a spisovateľ | |
Narodenie | 21. máj - 21. jún 1265 Florencia, Taliansko |
---|---|
Úmrtie | 14. september 1321 (56 rokov) Ravenna, Taliansko |
Odkazy | |
Projekt Gutenberg | Dante Alighieri (plné texty diel autora) |
Commons | Dante Alighieri |
Dante je vynikajúci predstaviteľ počiatkov renesančnej filozofickej kultúry, ktorého dielo sa stalo základom nového humanistického učenia o človeku. Dante si osvojil výsledky antickej kultúry, arabského myslenia, katolíckej teológie (tomizmus) a averroizmu.
Životopis
upraviťMladosť a vzdelanie
upraviťZ jeho detstva sa veľa nevie. Pochádzal z nezámožnej mestskej šľachty. Detstvo prežil v rodnej Florencii, kde sa na detskej májovej slávnosti roku 1274 ocitol vedľa rovnako starého dievčaťa, ktorej zjavom bol tak oslnený, že o nej platonicky sníval celý život. Volala sa Beatrice Portinariová. Bola dcérou bankára a zakladateľa florentskej nemocnice Santa Maria Nuova. Neskôr sa vydala za Simona de Bardi. Beatrice, takisto ako dieťa, mu zrejme venovala len čiastočnú pozornosť, pre Danteho bol však tento zážitok duchovným zjavením, ktoré ho ovplyvnilo na zvyšok života. Bola inšpirátorkou jeho poézie.
Dante pravdepodobne navštevoval jednu z rádových škôl vo Florencii (dominikánsku u Santa Maria Novella alebo františkánsku u Santa Croce). Potom študoval filozofiu a teológiu. V rokoch 1285 - 1287 bol na vtedy najslávnejšej a najstarobylejšej európskej univerzite v Bologni. Tu však nezložil žiadne skúšky, nezískal žiadny univerzitný grádus, a zdá sa, že ani veľmi nenavštevoval univerzitné prednášky. Na vtedajšiu dobu dôkladné filozofické vzdelanie získal neskôr až ako štyridsaťročný, keď už ako vyhnanec bol na univerzite v Paríži (jeho štúdium v Paríži je však neisté) a možno i v Padove. Dosiahol značného vzdelania. Zaoberal sa štúdiom antického, vtedajšieho talianskeho a provensalského básnictva, predovšetkým antická poézia bola jeho vzorom. Po absolvovaní škôl sa oženil s Gemmou Donati, ktorá bola z významného ghibellinského rodu Donati. Zasnúbil sa s ňou už vo veku 11 rokov. Porodila mu minimálne 4 deti.[chýba zdroj]
Dielo
upraviť- 1304 – 1321 – Božská komédia (tal. Divina Commedia) - Pokladá sa za vrcholné dielo stredoveku. Skladá sa z troch častí:
- 1291 – Nový život (tal. Vita nuova) - ľúbostná lyrika vznikla z platonického vzťahu ku Beatrice
- 1307 – Hostina (tal. Convivio)
- 1310 – O štáte (lat. De monarchia) - politický spis
- 1304 – O ľudovej reči (lat. De vulgari eloquentia) - lingvistický spis
- 1319 – lat. Eclogues
- 1320 – lat. Quaestio de aqua et terra
Iné projekty
upraviť- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Dante Alighieri
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dante Alighieri
Externé odkazy
upraviť- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.