Andreas Okopenko

Otec Andreasa Okopenka bol ukrajinský lekár a jeho matka bola Rakúšanka. Od roku 1939 žila rodina vo Viedni. Po štúdiu chémie na Viedenskej univerzite bol Okopenko aktívny v priemysle. Od roku 1950 sa čoraz viac venoval literatúre. V rokoch 1951 až 1953 vytvoril literárny časopis, v ktorom publikoval diela početných členov vtedajšej rakúskej avantgardy. Od roku 1968 až do svojej smrti žil ako spisovateľ na voľnej nohe vo Viedni.

Okopenko bol v rokoch 1973 až 1985 členom autorskej schôdze v Grazeri a od roku 1999 až do svojej smrti bol členom rakúskeho umeleckého senátu.

• 1965 Cena Antona Wildgansa
• 1977 Rakúske ocenenie za literatúru
• 1983 Literárne ocenenie mesta Viedeň
• 1993 Literárne ocenenie spoločnosti Herthy Kräftnerovej
• 1995 Zlatá čestná medaila mesta Viedeň
• Veľká rakúska štátna cena z roku 1998
• Cena Georga Trakla z roku 2002

• Grüner November (1957)
• Seltsame Tage (1963)
• Warum sind die Latrinen so traurig (1969)
• Der Akazienfresser (1973)
• Warnung vor Ypsilon (1974)
• Meteoriten (1976)
• Lockergedichte. Ein Beitrag zur Spontan-Poesie (1983)
• Schwänzellieder. Eronische Gedichte (1992).

• Andreas Okopenko v katalógu Nemeckej národnej knižnice (po nemecky)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Andreas Okopenko na anglickej Wikipédii.