Alexander Mucha

Narodil sa 17. septembra 1919 v Prešove. V rokoch 1941 – 1943 bol vojakom základnej služby a zároveň žiakom Vojenskej pechotnej školy v Pezinku a Školy dôstojníkov v zálohe v Bratislave.

V roku 1943 bol poslaný na východný front, kde zbehol k jednotkám Červenej armády, aby ho následne v roku 1944 poslali k 2. československej samostatnej paradesantnej brigáde v ZSSR. Zúčastnil sa bojov na Dukle a v Slovenskom národnom povstaní.

V roku 1949 bol vyslaný na dvojročné štúdium do Vojenskej akadémie K. Gottwalda v Prahe a v roku 1952 úspešne absolvoval aj Akadémiu Generálneho štábu Ozbrojených síl Poľskej republiky generála K. Swierczewského vo Varšave. Svoje vzdelávanie dovŕšil na Vojenskej akadémii Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR K. J. Vorošilova v roku 1958 v Moskve.

Po oslobodení pôsobil v čs. armáde najprv ako záložný dôstojník a od roku 1947 ako dôstojník z povolania v rôznych funkciách orgánov obranného spravodajstva. Po absolvovaní štúdia v Poľsku bol ustanovený do funkcie na veliteľstve 18. streleckej divízie v Košiciach, kde zastával funkciu náčelníka štábu a následne aj veliteľa tejto divízie. Absolvovanie štúdia v Moskve mu otvorilo cestu na výkon funkcii v štábe 1. armády v Prahe, ktorý bol neskôr premiestnený do mesta Příbram a tu postupne vykonával funkciu náčelníka štábu, zástupcu veliteľa a nakoniec aj veliteľa 1. armády. Medzitým bol 5. novembra 1959 vymenovaný do prvej generálskej hodnosti – generálmajor.

Koncom roka 1964 sa stal veliteľom – rektorom Vojenskej akadémie A. Zápotockého v Brne, kde pôsobil do roku 1968, a potom bol ustanovený do funkcie náčelníka Hlavnej správy pozemných vojsk – zástupcu ministra národnej obrany pre bojovú prípravu vojsk.

Jeho úspešnú vojenskú kariéru prerušila roku 1971 tragická dopravná nehoda v Prahe. Patril k uznávaným vojenským odborníkom a pre svoje rozsiahle operačno-taktické vojenské znalosti bol aj na vtedajšom území Západu hodnotený ako jeden z najpripravenejších a najschopnejších generálov vtedajšej čs. armády.

Do hodnosti generálporučík bol povýšený 1. mája 1966.

Ovláda poľský a ruský jazyk.

• Slovensko: Liptovský Mikuláš, Pezinok, Bratislava, Košice
• Česko: Praha, Příbram, Brno
• ZSSR: Usmaň, Jefremov, Ľvov, Moskva
• Poľsko: Varšava

Trikrát mu bol udelený Československý vojnový kríž, Rad Slovenského národného povstania I. triedy a ďalšie.

• Fotografia Archivované 2015-11-19 na Wayback Machine

• Štaigl, J. a kolektív: Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009, str. 129 až 130